How to talk to anyone I

27. november 2014 at 20:53 | Sydney |  How to talk to anyone
Historicky prvý článok za mesiac november, prvý článok v rubrike How to talk to anyone / ako hovoriť s kýmkoľvek. Nemyslite si že som na blog zanevrela, len nemám čas a nápad o čom písať. Momentálne sa dejú v mojom živote nejaké nové zmeny (pozitívne), nové ambície, ciele, priority. Okrem toho som pridala rubriku Bratislava diaries / bratislavské denníky, pričom by mali od 17.januára pribúdať výhradne články z Bratislavy, kedže každú sobotu tam strávim (soo happy) :) V škole ide všetko tak ako má, momentálne si opäť preberám hlavové nervy, ktorých je 12 párov. Chcela by som, aby ste sa pri každom novom článku čosi naučili, aby vás moje písanie o niečo obohatilo, čímsi inšpirovalo :) Ak sa vrátim k tým nervom, tak jeden z nich ktorý je v poradí piaty sa latinsky nazýva nervus trigeminus.

Ak by som načrtla tému moje pocity, určite by som dodala že v sebe cítim neuveriteľne veľkú silu! Ale dosť často aj úzkosť. Posledne som objavila miesto pre dokonalý oddych mysle, pričom sa riadim jedným citátom : A library is a hospital for the mind" /knižnica je nemocnicou pre myseľ/. Potrebujem byť toto obdobie sama a premýšľať. O tom, kam sa ďalej bude môj život uberať. Zájdem do panta rhei, zložím si na kreslo veci a v poličke medicína sa prehrabávam knihami až sa vždy dostanem ku knihe Interní propedeutika ve vnitřním lékařství. Ďalej si prejdem rôznymi fitness knihami, športovými hlave o posilňovaní, behu a zdravej strave. Ani neviem ako a dve hodiny sú preč. Kiež by takto išiel ten čas aj na brigáde... Prejdime k článku! :)


Ako predstaviť svojich známych ako ten najlepší hostiteľ : Poznáte tie situácie keď predstavujete dvoch neznámych ľudí, ktorých však vy poznáte. Začne to nejako takto : "Marko, rada by som ti predstavila moju kamarátku Lily." vymenia si mierne úsmevy, podajú ruky, prinajmenšom sa dotknú ich tváre o líca a povedia : "Ja som Lily. Ja som Mark". Vybavené. Potom sa začudujeme, prečo už tieto dve osoby nezačali obšírnu konverzáciu ale namiesto toho sa im akurát míňajú pohľady. Na vine je hostiteľ! Ľudia sa nemajú čoho chytiť,resp. čím osobu zaujať. V hlave je tísic myšlienok ale vybrať si tú, ktorá by vyšla z úst je ťažké. Preto bude od teraz pre nás novým pravidlom obohatiť predstavenie našich známych o vodítka, na základe ktorých sa už môže začať konverzácia. A ako by to vyzeralo?
"Marko, rada by som ti predstavila moju kamarátku Lily, ktorá je zároveň aj mojou spolužiačkou a vášnivou motorkárkou. A Marka som spoznala na brigáde pred pár týždňami a najviac na ňom obdivujem jeho športové nadanie ." (možností je neúrekom). Prišla som aj na to, že spoločenskí ľudia (tzv.kecali) majú takéto pravidlá už v krvi. Keď ma raz spolužiačka Dodka predstavovala jej kamarátovi a kamarátke, dodala o tých ľuďoch niečo zaujímavé a potom už bolo o čom rozprávať. Je to jednoduché :) A hlavne vždy pri týchto predstaveniach skúste načrtnúť určitý talent (športový, kreatívny a podobne).


Čo hovoriť ďalej keď už netušíte kam zabodnúť rozhovor : Dívate sa radi na tenisové turnaje? Pokiaľ nie, verte či nie, práve na príklade tenisovej loptičky si ukážeme jednoduchý trik, vďaka ktorému budú niektoré pasáže rozhovoru o niečo jednoduchšie. V češtine sa tomu hovorí aj "papouškováni" a u nás "opakovanie, napodobňovanie".
Pri tenisovej hre prebieha loptička z jednej strany na druhú. Niekedy si ju niekto pinká s raketou o zem ale skôr či neskôr ju opäť odrazí. A na tomto princípe je založený aj rozhovor. Ak niekto povie : "Včera som mala neuveriteľne krásny deň. Bola som so sestrou na brunchi v hoteli Kempinski". Čo sa spýta druhá osoba? : "Ako tam bolo? Koľko ste tam boli?" Stačí keď odpoviete : "Na brunchi? V hoteli kempinski?" Skrátka len zopakujte posledné dve slová. Tým pádom ste loptičku opäť odrazili späť. Ak by sme sa začali viac vypytovať veci typu čo je to za hotel, kde sa nachádza, aký je veľký alebo aké je okolie hotela, dávame druhému človeka znamenie, že nás jeho príhody zaujímajú.
 

Kempinski brunch (Arabic bazaar) - Brunch v štýle arabského trhu

6. october 2014 at 20:06 | Sydney |  Bratislava diaries
Drahí čitatelia, ktorí ste čerstvo naladení v jesennej atmosfére rovnako ako ja, srdečne vás vítam pri novom článku :) Ten dnešný bude zameraný na nedeľný brunch, ktorý sa uskutočnil v hoteli Kempinski River Park v Bratislave. Bude to aj taká menšia recenzia, pretože som celkovo na internete našla na brunch len 2. Pevne verím, že aj Vás inšpirujem alebo Vám dám tip na nedeľné popoludnie. Najprv by som asi prešla k tomu čo to vlastne ten Brunch je. Brunch znamená neskoré raňajky, resp. breakfast+lunch=brunch. Vždy sa koná na nejakú konkrétnu tému. Minulý týždeň to bol škandinávsky brunch (na ktorý som mimochodom veľmi chcela ísť, ale ešte nám neprišla výplata tak sme si počkali na tento).
Brunch začína od 12:00 a trvá do 15:00. Počas týchto troch hodín môžete jesť nie len čo chcete, ale aj koľko toho chcete. Predom som rezervovala stôl, kde so mnou cez telefón komunikovala veľm milá pracovníčka. Čakala som že sa platí predom, ale účet nám priniesli pri konci, čo mi dalo plus. Ale je úplne na vás či odídete v štvrtine, v polovici alebo na konci. Keď sme sa už dostali pri účet, je na čase prezradiť koľko to vlastne stojí. (Na ich stránke nájdete viac). 39 € na osobu. Určite ste ostali zarazení, alebo pobúrení že ako si môže niekto zaplatiť za obed štyridsať eur? Na tri hodiny? Po skončení celej akcii som uvážila, že tá suma je úplne smiešna v porovnaní s neopísateľne úžasnou atmosférou, personálom, jedlom, priestormi a i.



Po príchode do hotela nás na recepcii uvítala milá slečna, ktorá sa ma spýtala na meno a priezvisko. Boli sme usadené k stolu rovno pri veľkom, presklennom okne s výhľadom na promenádu. Na uvítanie sme dostali každá pohár sektu a časník sa nás spýtal či si dáme perlivú alebo neperlivú vodu. Chcem podotknúť, že personál sa o nás neustále staral, sledoval či sa nám minula voda v pohári a pokiaľ áno, vždy nám bola doliata ďalšia. Ich prístup je pohotový, ale čo je dôležité nevtieravý a prirodzený. Ani ich úsmevy mi neprišli strojené, ba naopak.
Interiér je viac než prekrásny, luxusný, čistý, blišťavý, čo ja ako žena narodená v znamení leva ocením. Čo sa mi ale rátalo najviac, bola živá hudba pianistu. Spolu s Kikou sme sa zhodli na tom, že piáno alebo jazz dodávajú týmto podnikom svoju špecifickosť. Od stolu sme sa pobrali sa tu porozhliadať a ja samozrejme s foťákom v ruke. Slečna z personálu mi povedala, že tu smú fotiť len žurnalisti. (A ja som v podstate žurnalista na voľnej nohe). Povedala som jej že fotky sú určené pre môj blog, na ktorom budem písať recenziu a tak som si pofotila a dnes mám v rukách nový príspevok :)


Nové nápady na originálne školské zošity

7. september 2014 at 20:13 | Sydney |  Creations
Všetkých Vás na začiatok zdravím! :) Fotky pre dnešný článok som nafotila už vo štvrtok, kedy som sa pustila do zhotovovania svojich 2 zošitov. Naozaj, na celý školský rok len dva zošity! Ten vpravo, zaplnený obrázkami je na odborný predmet ZKC (zdravie a klinika chorôb) a ďalší je niečo ako multi zošit kde sa nachádza 5 predmetov hoc ja som si tam nechala len 4 : Slovenčina, nemčina, informatika, administratíva a zdravotnícka dokumentácia. Zhruba pred týždňom som si cez photoshop navrhla vlastné obaly, pričom na ZKC zošit bude obal aj z druhej strany a v tom čiernom zošite je len jedna strana tesne pred slovenčinou. Vo photoshope som si stanovila strany papieru v centimetrocha mohla som začať s návrhom strán. Na weheartit mám uložených vyše tisíc obrázkov a tak bolo naozaj z čoho vyberať. Chcela som obrázky ktoré buď niečo pre mňa vystihujú, znamenajú alebo sa mi skrátka páčia.

Prvý školský týždeň dopadol úspešne. Popri škole stíham brigádu, takže mi pribudlo pár nových vecí do wishlistu. Na najbližšiu výplatu si chcem zakúpiť z office shoes gumáky hunter a pred zimou taktiež z office shoes UGG snow boots.
Včera som bola na rannej smene a potom som strávila pekné popoludnie v meste s priateľmi. S Kikou sme sa dohodli že buď v jeseni alebo na jar stihneme tandemov zoskok. Osobne si myslím že jar bude lepšia, lebo máme už vymyslených veľa plánov, ale čo už život vždy prekvapí niečím nečakaným :)



Na stránke FaxCopy som si poslala v elektronickej podobe všetky tri A4 a hneď na druhý deň som si mohla ísť aj pre ne. Je to výtlačok na foto papier a aj s kvalitou som spokojná. Všetky papiere vyšli na 1,95 €. Ak by ste sa rozhodli si takýto zošit zhotoviť, vyberajte vždy ten s tvrdším obalom.

 


Sobota po bratislavsky + BIO nákup

2. september 2014 at 20:24 | Sydney |  Bratislava diaries
Srdečne Vás zdravím :) Sobota po bratislavsky. Myslíte že si robím len srandu? Opäť sme boli s Kikou na sobotňajšom výlete v Bratislave. Vyrazili sme tam hlavne za nákupmi a v podstate som si nekúpila nič čo som chcela, ale nakúpila som veci, ktoré mi prišli vhod. Prázdniny sme zasvätili raňajšiemu vstávaniu o piatej hodine ráno, aby sme na šiestu boli už na brigáde. Spoznala som tam kopec zaujímavých ľudí, smiali sme sa a hlavne som pokukovala po novom mladom technikovi ktorý tam robí. "Nie len že si zaťažená na policajtov, ale už aj na technikov" - smiech. V jeden deň sme boli u môjho tatina na chate v Jelenci, ktorý už spomínanú chatu nakomplec prerába. Ale späť k tej Bratislave. Vždy tu dostanem nové nápady kam nabudúce vyrazíme a aké budú naše ďalšie ne/materiálne sny a plány.

Ak poznáte hotel Kempinski v Bratislave tak každú nedeľu sa tam organizujú brunche. Brunch je akýsi obed ktorý tento hotel ponúka ale s výnimkou toho, že tam môžete jesť a piť vkuse čo len chcete. Rezervujete si stôl, je to na 3 hodiny (ak sa dobre pamätám), máte v tom wellness, sauny, fitness centrum a i. Stojí to 39 € na osobu a vždy sa to vedie v inom štýle. Najbližšie to bude francúzsky brunch. Nás najviac zaujal októbrový, ktorý bude v duchu arabského trhu. Možno aj práve preto že si neviem spojiť kombináciu arabského trhu a najlepšieho hotelu na Slovensku. A na vzdialenejšiu výplatu by sme chceli stráviť noc v Kempinskom. Už teraz sa nesmierne teším, aké budú tieto budúce dni a hlavne ako budem všetko možné aj nemožné stíhať. Prejdime ďalej! :)


Naša cesta nás najprv zaviala do Auparku, kde sme si sadli do Kaviarni Tchibo. Vždy nás v mlynoch okúzluje lahodná kávová vôňa a tak na ranné posilnenie sme si to nemohli odpustiť. Kikina si dala laté machiato a ja espresso. K tomu croissant a cheescake. Už si ani nepamätám o čom sme sa tam bavili, ale ako ďalšiu vec, ktorú som chcela bola veľká voda FIJI. U nás ju majú v obchode delikateso len v malom vydaní a ja som chcela veľkú. Takže sme sa mohli začať motať po všetkých možných obchodoch od Bershky, cez Zaru a skončili sme až v C&A. Ďalej sme prešli cez most Apollo do Tesca alebo čo to bolo. Je tam strašne veľa značiek a všetko v kope. Navyše je to tam ako bludisko. Kúpila som si tam z manufaktury gélovú masku na oči, ktorá sa dá využiť na 2 účely. Ten prvý je že ju položíte na 1 hodinu do chladničky a potom priložíte na oči. Alebo naopak na xx dobu do horúcej vody. Je to veeľmi príjemné takže palec hore. Ďalej som si z manufaktury odniesla aj také dvojité sladidlo na drevenných paličkách. To som zatiaľ nevyskúšala a poviem vám pravdu, veľmi mi je ľúto otvoriť ten pekný obal, keď sa mi to v poličke tak dobre vyníma :D




Manufaktura recenzia | Černý rybíz

20. august 2014 at 17:05 | Sydney |  Herbs and cosmetics
Srdečne Vás vítam pri novom článku, na ktorý som sa už dlho chystala :) Dnes to bude recenzia na kozmetiku od mojej obľúbenej značky Manufaktura z ich limitovanej edície čierna ríbezľa. Čierna ríbezľa nie len že patrí medzi moje obľúbené bobuľoviny, ale od teraz bude aj obľúbenou zložkou kozmetiky. Vždy ma mrzí akurát to, že limitované edície nestoja v poličkách v Ncentre viac ako pol roka a tak je naozaj rarita zohnať limitky o dosť neskorší čas. Preto som si spravila práve teraz celú zbierku čiernej ríbezle ktorá mi vydrží snáď aspoň do decembra (?) Rovnako ako v kamenných obchodoch ale aj na internete nájdete aj ríbezľový čaj, ktorý je súčasťou tejto sady. Ten však bude spadať v budúcnosti pod iný článok.

Momentálne každé ráno skoro vstávam, pretože robím ranné smeny a poobede nemám nejako čas/náladu na blog a preto som žiadnym novým článkom neprispela. Najbližšie by som chcela pridať čosi do psychológie a prestavať anglické menu na slovenské. Aj práve komentáre v klube mi pomohli bližšie si uvedomiť, že by bolo lepšie viesť menu v slovenčine, pretože keď aj príde na môj blog niekto z cudziny, článkom nerozumie a tak mu popisky v menu budú zbytočné, keď celý text bude stále v slovenčine. Hoc registrujem všetky zahraničné návštevy, dĺžka pobytu na stránke nie je veľmi dlhá. Takže na čítanie článku nestačí. Výrobky som si kupovala v piebehu prázdnin, najprv to bol krém na ruky, potom som si s Vladkou kúpila sprcháč a telové mlieko a naposledy keď som navštívila centro s Kikinou, tak to bol sirup ktorý im prišiel až v polovici augusta, kedže sa míňal najrýchlejšie a nestačili vyrábať.
Dnes sa konečne plánujem popozerať po vašich blogoch, čo to pokomentovať a pozrieť si stiahnutú čast z Kobry 11 pilotného dielu 7.série Krst ohňom. Príjemné čítanie :)


(Môj obľúbený song z Harryho 6)


Prvým výrobkom ktorý je zo všetkých najmenší je krém na ruky. Na dva produkty som si pripravila rozpísané zloženie a ku každému väčšinou latinskému názvu aj popis a na čo je to určené. Takže keď nájdete napr. v kréme Allantoin, budete vedieť že je hypoalergénny, vysoko tolerovaný a vhodný pre ľudí s akné, ekzémom a i. Krém sa veľmi rýchlo vpije čo je veľké plus, lebo nemám rada, keď sa krém nevie vpiť a potom mám ešte hodinu mastné ruky a ničoho sa nemôžem chytiť. Od tretieho ročníka ho začnem nosiť so sebou do školy a stane sa mojou povinnou výbavou :D Zložením som milo prekvapená, kedže sú tam rôzne výťažky, oleje a zvláčňujúce látky. Moc ma však nepotešil benzoan sodný, ktorý som našla aj v ich sirupoch. Teraz by ma zaujímalo, či by sa dalo nahradiť niečím iným.