2. semester na lekárskej fakulte UK

17. května 2018 v 13:47 | Kristína Krížová |  Študentský život medičky

Ahojte :) Spomínate si na prvý článok ktorý spadá do rubriky "Študentský život medičky"? Bol to článok venovaný práve zimnému semestru na lekárskej fakulte UK. Nie je to článok ktorý by bol tématicky vyhľadávaný, ale je zameraný a cieľený konkrétne pre ľudí, ktorí sa učia na prijímačky na LF UK, alebo skrátka vedia, že raz tam chcú a budú študovať. Kedysi, keď som sa úporne pripravovala na prijímačky som hľadala nejaké články, postrehy z prvého ročníka alebo skrátka niečo, kde by som sa dočítala čo ma bude čakať. Akékoľvek informácie o predmetoch a náročnosti, či požiadavkách. No bohužiaľ som nič také na nete nenašla. A práve preto sa na blogu už dnes vyníma v poradí druhý článok ohľadom prvého ročníka.

Keď som opäť obnovila blog, myslela som, že do tejto rubriky budem články pridávať najčastejšie. No táto škola dá naozaj zabrať. Teda pokiaľ chcete mať čo najlepšie výsledky aké sa len dajú dosiahnuť. A ak si k tomu prihodíme aj osobný život, záľuby a priateľov či rodinu, veľa toho času na blog nezostane. Preto sa snažím aspoň takouto cestou prispievať článkami.

Dobre, prejdime rovno na celkové zhrnutie letného semestra a nižšie aj o jednotlivých predmetoch a skúškach v letnom semestri rovnako, ako tomu bolo aj v článku o zimnom semestri.



Krátko na to, ako som sa vrátila z Nórska som mala ešte nejaký čas na to, aby som sa naučila aspoň niečo nové zo svalov, ktoré ma čakali práve v letnom semestri. No každý deň som mala potom skôr oddychový ako učenlivý a tak nič z toho nakoniec nebolo. A na jednu stranu to bolo aj dobre, kedže tieto mesiace dali tak zabrať, že som ďakovala za každý jeden voľný deň ktorý som mala po skúške z biofyziky. Letný semester sme začali 19.2.2018. Ten prvý týždeň som mala ešte taký oddychový, nič som neriešila, len si užívala po-oddychovú pohodu. No keď som videla koľko nám toho naparili na anatómii, do spevu mi nebolo. Brali sa všetky svali. Každý jeden sval v tele, pričom musíte vedieť latinský názov, odstup, úpon, inerváciu, funkciu (v latinčine of course). Celý začiatok semestra som strávila len pri atlase, prepisovaniu svalov a neustálemu opakovaniu, pričom všetky tieto vedomosti mi v hlave vydržali akurát dovtedy, kým neprišiel test. Potom sa celý hard-disk v pamäti vymazal a musel uvoľniť miesto novým informáciám :D Trochu preháňam, no naozaj väčšinu z tých vecí som už dávno zabudla. Aj keď som stále vo vedomí, že to ešte budem veľmi dobre potrebovať na skúšku v zimnom semestri.
Hneď ako nám odpadla anatómia sme si veľmi vydýchli. No skôr ako sme začali druhý nádych, nás zavalili knihy z iných predmetov. Vtedy nám prišiel prvý zápočet z histológie, na každú hodinu sme sa museli učiť chémiu (vysvetlím nižšie), pomaly sa kopila biológia, ktorá šla v celom semestri keď nie na druhú koľaj, na tretiu určite. Biológiu som pasívne počúvala na cvičeniach no naozaj som ju otvorila až pred zápočtom. Nie že by som nechcela, no nebolo času. Čas prešiel strašne rýchlo a boli tu orgány. V pitevni sme strávili celý týždeň každý jeden deň a mali sme rozličné orgánové sústavy. Keď odpadla anatómia úplne, to bol najväčší výdych.

Určite v letnom netreba podceniť anatómiu, naozaj sa tomu treba venovať. Predsa len to je taký predmet, ktorý je najbližšie k medicíne tak určite to netreba podceniť, pretože vedomosti sa skôr či neskôr zúročia. Mňa anatka baví, tak s tým taký veľký problém nebol. No naozaj, predmet ktorého bolo za tieto tri mesiace najviac a bol najťažší, bola určite anatómia.
Rozhodne som sa popri učení snažila stráviť čo najviac času (koľko len šlo) s priateľom a rodinou. Kým sme neskončili orgány, skutočne som nemala čas ani na svoje kamarátky. Vôbec. Možno to len dramatizujem a keď si toto prečíta niekto z vyššieho ročníka si pomyslí : "Bože dievča, veď ešte ťažšie bude tak nehorekuj". Kľudne, určite to bude ťažšie. No ak chcete mať dobré výsledky a niečo sa aj naozaj naučiť, z toho osobného voľna budete musieť niečo aj odkrojiť. Ale nevadí, pamätajte, že sa raz sa Vám to tak vráti, že sami sebe budete povďační, koľko ste toho spravili pre budúcnosť. Poďme už konečne na tie predmety.

(https://www.instagram.com/krizovakristina/ - moje menšie "Medicalstudent" inšpirácie)

...
 

Cesta za polárny kruh, lov na polárnu žiaru v Nórsku

17. února 2018 v 13:30 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Ahojte! :) V predposlednom článku som sa Vám zmienila, že ďalšie moje kroky povedú za polárny kruh do mesta Tromsø. Už ako dieťa som mala množstvo snov, čo by som chcela vidieť či prežiť, no a keď už to dieťa konečne "vyrástlo", môže si tieto sny začať plniť. Isteže to nie je také jednoduché. Len chodiť. Jeden výlet kamkoľvek, je vždy nákladný. Možno ak by človek nemusel jesť a vedel by sa transportovať bez potreby využiť dopravný prostriedok, tie náklady by asi až také veľké neboli. Okej, zostaňme v realite. Ak chcete vidieť polárnu žiaru a je to Váš tak obrovský sen aký bol aj môj, máte na výber z krajín, ktorých územie sa rozprestiera za polárnym kruhom. Polárnu žiaru môžete pozorovať z Kanady, aj z Fínska a aj z Ruska. Alebo z južného polárneho kruhu, čo je viac nepravdepodobné. Ak sa vydáte za polárnou žiarou, nesmie to byť vždy len o tom. Je treba si zvoliť pozorovanie v krajine, ktorá Vám je srdcu blízka. Pre mňa to je jednoznačne Nórsko, pre niekoho to môže byť Island, či Fínsko. Nie je vždy 100% zaručené, že polárnu žiaru uvidíme. Isteže, ak sa vyberiete počas zimných mesiacov a v noci je jasná obloha, tak je obrovská šanca že ju vidieť budete.
Mesto Tromsø sa nachádza 350 km severne od polárneho kruhu. Nečakajte teploty ako v Yakutsk v Rusku, kde teploty dosahujú v zime aj reálnych -40°C. Nachádza sa toto mesto síce veľmi severne v rámci Európy, no pobrežie je obmývané teplým golfským prúdom, ktorý spôsobuje aj príjemnú klímu. Čiže v rovnakom období v Ždiari na Slovensku pocítite oveľa väčšiu zimu ako v Tromsø. Netvrdím však, že sa tu zaobídite bez teplej bundy, termo prádla a oteplovačiek. Počas nášho týždňového pobytu bola priemerná teplota -2°C - -7,7°C.

Ak chcete cestovať : Letenka jednoznačne cez Norwegian. Let z Viedne do Osla trvá 2 hodiny. Z Osla sa dostanete priamo do Tromsø opäť s 2-hodinovým letom. Cena letenky veľmi kolíše. Pred rokom sme ju pozerali na mesiac marec a stála na osobu 450€. Tento rok náš vyšla na osobu aj s podpalubnou batožinou 330€/osobu. Náš pobyt trval v termíne od 2-9.2.2018.

Ubytovanie : Škandinávia je celkovo veľmi drahá pokiaľ ide o hotely. Určite siahnite po aplikácii Airbnb. Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že to aký sme dostali zážitok priamo od miestnej nórky, u ktorej sme počas zmieneného týždňa prebývali, nám prinieslo diametrálne odlišný zážitok, než by sme si zvolili hotel. Okrem toho budete priamo vidieť tie ich typické nádherné domčeky z vnútra. Ich čisté biele zariadenie a svetlý nábytok. Presne tohto štýlu sa držím už 6 rokov v mojej izbe. Budete počuť ich reč, môžete sa ich čokoľvek spýtať, môžte vidieť ako žijú. A vlastne to, že sme si zvolili bývanie radšej u domácej než v hoteli, nám rozšírilo obzory poznania Nórska zo všetkých uhlov. Zo Slovenska sme jej priniesli dve čokoládky Lyra. Je to najlepšia čokoláda akú som kedy jedla, a predstavila som ju ako tú najlepšiu zo Slovenska. Pri odchode sme zase od nej dostali jej vlastné, ručne robené pletené pokrývky na uši. Doteraz v tomto milom darčeku vidím ju, jej nádherný domov, milý hlas a naše spomienky. Ubytovanie nás vyšlo na 6 nocí na osobu 220€. V porovnaní s hotelom 400€. Ak sme pozerali hotel napríklad v jeden deň, kedy by sme sa chceli hneď aj ubytotovať, zaplatili by sme na noc (pozor na noc) 100€ na osobu. Čiže do Škandinávie na blink rozhodne neísť.

Potraviny a iné ceny : My sme v podpalubnej batožine mali nespočetne veľa cestovín, aby sme ten týždeň nejako obžili. Už všade na internete sme čítali o tom, ako sú tam veľmi drahé veci a vlastne sme čakali enormne vysoké ceny za potraviny. V meste, kde sme bývali sme natrafili na 3 druhy supermarketov. Jeden je s názvom REMA 1000, druhým supermarketom bol COOP, kde sú ceny trošku vyššie, no a obchod, v ktorom sme nakupovali my a mal najväčší výber hlavne nórskych potravín s relatívne primeranými cenami sa nazýval KIWI. V KIWI sme nakupovali 2x. Väčšinu týždňa sme už neochotne pojedali cestoviny s takou omáčkou, onakou omáčkou, alebo mortadellou. Raz sme si spravili bohaté raňajky, pričom sme kúpili 1 mlieko z ekologického poľnohospodárstva, 12 vajec tiež BIO, krevetovú pomazánku, čerstvý šalát, tropickú šťavu (1l), šunku, veľký chlieb so semienkami (vyzeral veľmi zdravo a chutil tiež perfektne), balík čučoriedok, krabicu malinových musli a 4 mangové jogurty. Za tento nákup sme nechali 25€. A tu sme zostali prekvapené. Za rovnaký nákup by sme nechali rovnakú sumu aj na Slovensku. Čiže tie ceny sú o niečo vyššie v potravinách, ale zas nie až také, ako sme čakali. Väčšina ich produktov je vždy z ich nórskych fariem, nesú na obale hrdú nórsku vlajku a veci v BIO kvalite nie sú drahé rovnako ako aj u nás. Pokiaľ ide o pohonné látky, 1 liter benzínu vás vyjde na 1,6€. Lanovka tak 20€ na osobu hore aj dole, pizza v reštaurácii 20€, suveníry sú však nesmierne drahé. Za magnetku si v obchodoch pýtajú cca 7-9€, kľúčenky či už s motívom polárnej žiary alebo Nórska 8€. V reštaurácii zaplatíte za menu tiež veľa peňazí. 24-hodinových lístok na autobus Vás vyjde 10€. Nórsko je drahé, pokiaľ ide o služby.

(Cesta v Hamna)

(Aurora, Eidkjosen)

(Čarovná pláž v Hamna)

V piatok večer sme hneď po príchode do nášho domu čakali na prvé náznaky polárnej žiary. Taxík nás priviezol rovno na adresu, kde sme bývali. Typický nórsky domček s balkónom, vysvietenými oknami a zasneženým okolím. Zazvonili sme na zvonček a otvorila nám dvere teta, u ktorej sme mali bývali. Volala sa Tina. Bola veľmi pôvabná, mladá, vek tipujem okolo 26 rokov. Bola štíhlej postavy a mysleli sme, že prídeme do rodiny, kde budú deti a jej muž. Pýtala som sa, s kým žije a prezradila nám, že sama. Niečo sme s ňou prerozprávali a šli sme spať. Hovorila nám, že bude bývať v práci, takže sa bude vraciať až večer. To nám veľmi vyhovovalo. Cítili sme sa trochu viac slobodnejšie. No posledný deň sme si už na seba tak zvykli, že nám bolo až zvláštne, keď bola dlhšie v práci. Večer nechala svietiť všetky svetlá. 4 v oknách, nad digestorom, malé ikea lampičky, okrasné dekoračné svetlá a aj v kúpeľni všetky bodové svetlá. Slovenská klasika. Všetko sme sa snažili povypínať (save energy) a potom sme už v kľude mohli zaspať.
Prvé ráno začalo nádherne. Kika ešte spala a ja som sa mohla kochať nádherným výhľadom z okien. Všetky svetlá, ktoré sme večer vypli, boli ráno opäť rozsvietené (celý týždeň sme potom dumali, prečo tam je vždy všetko rozsvietené). Prvý deň sme mali mať krásne, jasné počasie. No aj keď je slnečné počasie, slnko sme nikdy nevideli priamo ako guľu na oblohe. Všetky prírodné zákony, ako to bežne poznáme od nás zo Slovenska, tu boli o niečo pozmenené. Jediné slnko, aké sme videli počas týždňa, boli osvetlené biele špičky vysokých vrchov. Slnko "vychádzalo" tak okolo 9:00-9:30. Čo bolo ale zvláštnejšie, zapadalo už o 14:00. Celý deň bolo relatívne svetlo. Mala som po pravde trošku skreslené predstavy. Myslela som, že tu len pár hodín bude svetlo a zvyšok dňa budeme tráviť v tme. No ale tak tomu zrovna nebolo. Svetlo bolo celý deň, biely sneh navôkol ešte túto svetelnú domnienku umocňoval. Avšak západ slnka tu vyzeral náramne zvláštne. A krásne zároveň. U nás pri západe slnka slnko zapadne a chvíľu potom ostane ružová obloha, ktorá sa postupne sfarbí do modra a nastane tma. Za polárnym kruhom som mala možnosť spozorovať, že taký ružový západ slnka tam trval aj 3 hodiny. Keď sme prvý krát o 15:00 pozreli na oblohu medzi kopce a videli ružovú oblohu, už sme boli v tom že o chvíľu nastane tma. No prešla hodina, dve, tri a obloha bola nezmenená. Akoby tam to slnko stále za horami svietilo a nevedelo zapadnúť. Skrátka ružovo-žlto-modrú oblohu tu uvidíte v jeden deň veľmi dlho. To bolo neskutočné.

Zaodeli sme sa do oteplovačiek, termo prádla, dvoch mikín, čapíc, rukavíc a šálu. Snehule sme museli nastriekať impregnačným sprejom. V Nórsku spoznáš snehule. Tie moje boli mokré len zo špičky no a Kikine boli v jeden deň mokré totálne celé. Akoby chodila len po vode. Kvalitná obuv je základ. Bez nej sa tam nepohnete. Taktiež šál, ktorý bude zakrývať spodnú časť tváre. Večer sme sa vracali s červenou tvárou ktorá veľmi rýchlo nemizla. Tvár treba veľmi hydratovať, pretože tam vedela vonku veľmi dobre vymrznúť.
(Lanovka Fjellheisen)

Prečo je vďačnosť taká dôležitá?

10. ledna 2018 v 22:09 | Kristína Krížová |  Čas na holé premýšľanie
Pokiaľ chcem začať napĺňať myšlienku blogu, pre ktorý som ho práve obnovila, začnem s mojou veľmi obľúbenou témou v rámci sebarozvoja a tým je vďačnosť. Všetci určite vieme že musíme byť vďačný, resp. ďakovať. Tak nás to učí spoločnosť, tak nás to učia rodičia. Ďakovať v obchode, ďakovať za veci, ďakovať za služby. Ak niekomu čosi požičiame a nepočujeme od neho ďakujem, alebo skrátka nevidíme jeho vďaku, vyvolá to v nás pohoršenie. No tento článok nie je o vďake v medziľudských vzťahoch, akú všetci poznáme. Bude o vďake práve vo Vašom život, za veci ktoré máte, za ľudí akých máte okolo seba, za zdravie Vás a Vašich blízkych. Práve o tomto bude nasledujúcich pár riadkov.
Vo svojej podstate ide aj o to, že myšlienková forma vďaky a radosti nám môže priniesť dlhovytúženú radosť zo života a precítenie všedných chvíľ, ktorými sme obklopení. Ak začneme brať tie najbanálnejšie veci ako veľké a skvelé, náš život sa transformuje do inej podoby. Budeme si vedieť lepšie vychutnať veci, lepšie ich precítiť a z vlastnej skúsenosti viem, že vďaka sa vždy znásobuje a vracia nám ešte krajšie a lepšie zážitky, otvára nám dvere tam, kde boli pred tým len steny.

Najlepším spôsobom, ako začať s týmto geniálnym jedným slovkom je poďakovať sa v hlave za niečo hneď ráno a taktiež aj pred spaním. Je toľko vecí, ktorými sme v živote obklopení. Určite ste počuli už starý známy citát, že pokiaľ chceš zmeniť svoj život, musíš zmeniť najprv svoju myseľ. Naša myseľ je tak geniálna vec, dokáže doslova čarovať. Ak ste videli film the secret, určite viete o čom hovorím. Moja vlastná skúsenosť o tom svečí. Mala som jednu túžbu. Bola maximálne nereálna a zrovnanie s túžbou a realitou bola asi 1:10. Dlhotravujúce premýšľanie nad niečím, umocnené pocitmi radosti dokáže takúto túžbu naplniť. Ale má to jeden háčik. Nenaplnilo ju presne tak ako som chcela, podľa plánov. Drží sa to podľa hlavnej myšlienky z hlavy, no scenár si to tvorí samé. Tá myšlienka prinesie príležitosť. Čiže nikdy nie výhru, okamžité zdravie, alebo čosi, čo si len predstavíme. Najprv sa nám naskytne príležitosť. Zo začiatku ani nemusíme vedieť že práve toto bude cesta k môjmu snu, mojej túžbe. Ale až potom si uvedomíme že : "aha, keby tohto človeka nestretnem, nemala by som otvorenú cestu ďalej." "ak by sa nestala táto náhodná vec, nebolo by to tak či onak". Našou mysľou si vieme zostrojiť realitu v ktorej živote. Jasné že nie také jednoduché, ako sa o tom píše a ešte ľahšie číta. Je to zložité, ale nie nemožné. Začnime najskôr ďakovať za bežné veci, až potom sa k nám ľahšie dostanú príležitosti.

Za Vašu mladosť - Uvedomili ste si už, že čím viac sa tešíme na koniec týždňa, na dovolenku, na leto tým viac Vám pribúda rokov? Skúsme si predstaviť teraz sami seba v roli 85 ročnej babičky či dedka. Tak veľmi by sme chceli vrátiť čas, vyskúšať mnoho vecí, naučiť sa žiť so všetkými zmyslami otvorenými, vychutnať si veci.. len sa už nedá. Namiesto toho budeme ako starší prežívať problémy iných charakterov. Nie je dôležité či máte v tomto veku skoliózu alebo ploché nohy. Ste mladí, zdraví ľudia. Viete chodiť. Je super sa to naučiť a brať to za samozrejmosť. Ale myšlienka, že sme pripútaní k posteli a nevládni sa sami obriadiť je dehonestujúca. Ale vy ste mladí, schopní života, s dávkou energie. Nevadí, že sa musíte ešte učiť na cudzí jazyk alebo na maturitu. Vidíte, máte zdravé oči. Možno nosíte okuliare či šošovky, ale to vôbec nevadí. Dokážete vidieť. Choroba nám môže zo dňa na deň zničiť nejakú základnú činnosť, niečo dôležité. Buďte vďační za svoje telo, ďakujte za svoje nohy, za svoje srdce ktoré bije. Možno niekto práve v tejto chvíli čaká na rozsudok smrti s infarktom myokardu. Zrelaxujte svoju myseľ a otvorte ju. Nešírme zlo, vážme si prírodu, chodievajme do nej s láskou a rešpektom.

Je nesmierná spústa vecí za ktoré sa dá ďakovať, stačí sa pozrieť na všetko okolo Vás. Na Vašich zdravích prúbuzných. Možno že ste sa včera pohádali a dnes nemáte náladu ich ani vidieť, poďakujte sa za ich zdravie. Už len takáto myšlienka sa Vám vráti. Vaše zdravie bude opätovne oplatené. Kto ešte zatiaľ nemá vedomie o nejakej sile myšlienke, môže takýto článok pokladať dokonca za smiešny. Vôbec to nevadí, každý sme na inej mentálnej úrovni, to neznamená že to je zlé. Len je to iné :)

Ak Vám niečo takéto práve behá po rozume, je to absolútne v poriadku. Ak mám obrovský stres zo skúšky, alebo ste sa príšerne pohádali s priateľom, vyhodili Vás z práce, čokoľvek, nebudeme mať chuť ďakovať za nohy, zdravé oči či lásku okolo nás. A tu je problém, že ak sme v duševnej pohode a aj naša myseľ vykazuje uvoľnený stav, oveľa lepšie vieme inému človeku poradiť. Vieme ďakovať, máme kopec energie. No ak sa niečo deje, my skrátka nemáme duševnú rovnováhu, nebude to až také jednoduché. Tajomstvo vďaky je aj akousi formou útechy. Popri zlej veci aká sa stala, sú tu stále iné naokolo. Nemusíte vtedy však vďaku siliť. Vyriešte si problém, otvorte obzory a aplikujte vďaku do každodenného života. Dovoľte, aby sa stalo Vašou súčasťou. Sami budete neraz prekvapení, keď zistíte, ako úžasná vie byť Vaša myseľ a ukázať
Vám čo všetko máte navôkol seba. Neničme, nebúrajme a nekritizujme. Nie sú všetci ľudia zlí. Nie sú ani všetci dobrí. Berte všetkých a všetko s rezervou. Otvorte sa len pár ľuďom. Nebojte sa nadväzovať nové kontakty, pestujte kvalitné priateľstvá, doprajte si chutné a zdravé jedlo, čítajte, obohacujte Vašu myseľ o nové poznatky a vedomosti. Vždy sa Vám zídu. Učte sa cudzie jazyky. Zaujímajte sa o dobro vo svete. Nepodporujte správy v televízii. Netíkajú sa Vás. Kúpte si nový kvet a starajte sa oň. Zájdite za rodinou, u ktorej ste dlho neboli. Urobte niečo, čo ste dlho odkladali.
Spravte si relaxačné chvíle a vychutnajte si oddych. Ďakujte za Vás, ďakujte za to že ste. Ste súčasťou skladačky niečoho veľmi významného. Ste významný. Nezabúdajte :)

Kristína Krížová
 


Čo ponúknu Tatranské wellness hotely na víkend?

6. ledna 2018 v 19:31 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Ahojte! :) Aké máte sviatky? Pevne verím, že si ich všetci z Vás užívate v kruhu milujúcej rodiny a v pokoji. U mňa momentálne prevláda pilné učenie na skúšku z biofyziky. Pôvodne som tento článok chcela začať písať až po skúške, no vzhľadom na klesajúcu koncentrovanosť pri učení som sa rozhodla si trošku vybičovať kreativitu, ktorú tak milujem. Hoc práve na mňa z každej strany stola pozerá čosi, čo mi pripomína "drahú biofyziku", budem sa snažiť všetky svoje myšlienky podať s najväčšou grandióznosťou.

Nesmiem zabudnúť na opätovnú vďaku za všetky tie milé až dojímavé správy aké mi chodia či už do directov alebo na súkromný profil na facebooku. Je to neskutočné vidieť, ako sa Vaše názory niekomu zdajú zaujímavé a dokonca mu priniesli niečo do života. Týmto by som aj chcela prisľúbiť, že sa budem snažiť napĺňať pôvodnú myšlienkou blogu, s akou som blog aj obnovila. Tento článok je ešte mierne sebecký (píšem o sebe, o našom výlete, nejaké tie wellness odporúčania, saunovacie rady). Ďalšie články by som chcela oddať duchu sebarozvoju. Aby boli viac pre Vás. Každým slovom ďakujem ešte raz za všetkú podporu!


Nesúďte dojmom, ktorý vo Vás môže toto vzbudiť. Nie sme žiadne deti, ktoré si lietajú po hoteloch a utrácajú peniaze rodičov. Nie každého toto aj napadne, no už som sa veľa krát stretla s niečím podobným. Ja chodievam robiť od pätnástich rokov a posledný celý rok som si zarábala hojne. Nočné, denné smeny. Kika taktiež chodieva popri škole pracovať a vďaka spoločným snom a cieľom vieme navšítviť a zažiť toho veľa. Som človek ktorý si rád zarobí peniaze, keď aj bude robiť za pokladňou. No svet v ktorom žijeme nám zážitky vydáva len za cenu peňazí.Veľká škoda. Pokiaľ sa nenarodíme v raji pri pláži... :)


Hneď po ukočení zápočtu z anatómie, vybalenia si všetkých možných vecí, ktoré tvrdli v Bratislave počas mnohých dní semestra som sa začala chystať na hory. Čo to trepem. Boli sme len naložené v bazéne a saunách, takže žiadne turistické palice ani bežky či lyže nečakajte. Poriadna obuv je základ. Moja kamarátka (ako budem asi často opakovať) sa volá rovnako ako ja - Kristína. Kika sa vydala do Tatier len v conversách. Auto malo letné gumy, ale s Božou pomocu sme nejako dorazili do Štrby. Celá cesta bola od Zvolena zasnežená a čím viac kilometrov sme uháňali, tým viac snehu pribúdalo. Naším prvým cieľom bolo navštíviť zamrznuté jazero v ktorého pozadí sa lemujú hory.
Prišli sme až po tme a vlastne ani neviem čo sme čakali že uvidíme. Vonku bolo -9, Kika si vykračovala v svojich tenkých lepetinkách na nohách a ja som mrzla aj zakuklená v kožuchu.
Výhľad na jazere bol.. Všade bola veľká hmla a jediné čo sme videli, boli z druhej strany svetlá zo Zion Spa z Kempinskeho. Toto wellnes ponúka rovnaký výhľad na tatranské horské skvosty. Ibaže, z pohodlia tepla. V mobile mám wishlist prianí a vecí, ktoré chcem vidieť či zažiť. Alebo kam chcem ísť. Jednou z nich bol aj nádherný wellness komplex v Kempinskom. No naším cieľom bol práve Grand hotel Permon v Podbanské. Ten ponúka najväčší výber zo sáun, rozličných welness atrakcií, aký som kedy videla. A ja som s Kikou veľký milovník sveta saunovania a wellnessu. Veď, kto by nebol. V Permone nás prekvapila dokonca aj soľná jaskyňa. Škoda že sme ju našli až pol hodinu pred koncom wellnessu. Nevadí, lepšie neskoro ako nikdy.



1 semester na lekárskej fakulte UK

15. prosince 2017 v 22:09 | Kristína Krížová |  Študentský život medičky
V prvom rade by som Vám chcela zaželať pekné sviatky, príjemné pohodové Vianoce strávené v kruhu svojich najbližších, poďakovať sa Vám za milé správy, ktoré mi doposiaľ prišli či už na facebookový profil blogu, osobný instagram či v menšom rozsahu v komentároch na blogu :)
Veľmi jasne si spomínam na články spred vyše piatich rokov, kedy som sa popri strednej pripravovala na prijímačky na LF UK, odbor všeobecné lekárstvo. Ja viem, že je asi šialené mať vysokú školu za nejaký veľký cieľ, no pre mňa to bol posledných 5 rokov najväčší cieľ, ktorý musím dosiahnuť. Prešlo niekoľko rokov a ja som v poslednom týždni prvého semestra (zatiaľ len 1.ročníka), na odbore všeobecné lekárstvo. Týmto článkom by som chcela potencionálnym záujemcom o daný odbor priblížiť aspoň z časti aké sú v prvom semestri predmety, povinnosti, radosti aj strasti, pripísať nejaké moje subjektívne hodnotenie. Či je toho naozaj toľko veľa ako sa hovorí, že sa po nociach nedá spávať, alebo ako to vlastne je. A možno ak na tejto škole študujete, len si utvrdíte nejaké veci, alebo sa prostredníctvom komentáru dozviem zase nový a iný názor. Všetko rozumné je vítané a žiadané.

Najprv sme všetci prešli zápisom, starší študenti pre nás vytvorili Fresher´s Day, čo hodnotím viac ako pozitívnu akciu, kde sme boli všetci rozdelení po jednotlivých krúžkoch, čo nám dostalo lepšie do povedomia nové tváre s ktorými sa budeme denno-denne stretávať, taktiež nám aj ukázali areál školy, kde čo môžeme nájsť. Samozrejme, že ak sme sa mali dostaviť na prvú hodinu latinčiny či biológie, zisťovali sme kade tade, ktoré dvere, ktorá budova.. Počas strednej som sa veľmi zaujímala o túto výšku, chcela som vedieť aké ma čakajú predmety, aké to bude, no nikde som nevedela nájsť nejaký sumárny článok. Preto ak (ako som už vyššie písala), ste potencionálni záujemcovia, budete mať nejaký menší prehľad čo asi Vás čaká v prvom semestri medicíny pri štúdiu na LF UK v Bratislave.
Možno ak tento článok bude čítať niekto kto ma osobne zo školy pozná, pomyslí si že to dievča je šialené, že toľko kecá o škole, ako môže byť niekto taký posadnutý(?) medicínou. Po pravde ja som človek, ktorý sa strašne rád učí nové veci. Fascinuje ma, keď môžem rozširovať a obohacovať svoje poznatky. Hlavne o niečom, čo ma tak veľmi zaujíma. Na druhej strane som veľmi rada, že som tento rok pred 3 rokmi definitívne nezrušila a ponechala si ho ako taký menší pamätník. Svoje myšlienky ktoré si teraz vďaka tomuto blogu môžem prečítať.. je to neuveriteľné pre mňa. V podstate sa moje myslenie až tak nezmenilo, ciele zostali rovnaké, životná motivácia, hĺbkové premýšľanie.. Keď si teraz čítam článok z roku 2013, obsiaty 55 komentármi, som veľmi rada že už v takom relatívne mladom veku som mala také jasné zmýšľanie o budúcnosti. Ale aby som sa toľko nepitvala v jednej veci, poďme konečne na tie predmety!


Ako sa úspešne učiť - 1.tip

18. listopadu 2017 v 21:07 | Kristína Krížová |  Študent - nápady a tipy
Milí priatelia, chcela by som Vás týmto privítať pri prvom príspevku, ktorý bude spadať pod rubriku Študent. Budem tam postupne hádzať nejaké tipy, nápady, ako naložiť s časom a ako sa efektívnejšie učiť. Nebudem Vám omielať nič o tom, že máte jesť orechy a čokoládu, alebo že sa lepšie učí sa čerstvom vzduchu. To všetko už dávno vieme. Pred niekoľkými mesiacmi som si v Panta Rhei kúpila knihu od Eberhardta Hofmanna "Jak se úspěšne učiť". Táto rubrika bude celá o tejto knihe, budem sa snažiť Vám spraviť z nej najlepší možný výťah a veriť, že Vám tieto rady prinesú osoch na Vašej študijnej ceste. Nezabúdajte, že štúdium je veľmi žiadaná vec. Študujte čo Vás baví. Učte sa jazyky. Ak si tieto súvislosti uvedomíte v mladosti, prinesú Vám v budúcnosti všetko, po čom túžite. Kto chce nech verí, kto nie, nech sa sám presvedčí. Poďme na to! :)

Experiment č.1 - Ako prvé začneme s experimentom, ktorý nám pomôže pochopiť, ako funguje krátkodobá pamät. Odstopujte si minútu a naučte sa nasledujúce pojmy naspamäť.

šanóncestovinyskriňa
desaťbojrádiová vežarám obrazu
prírodovedecbatožinový priestorsústruh
karfioldiárO2 aréna

Teraz si môžte ísť na 10-15 minút scrollovať facebook či instagram. Alebo môžeš ísť kľudne utrieť doma riady. Akúkoľvek činnosť si vyberieš, je to na tebe. Ak uplynie stanovený čas, vezmi si pero a papier (alebo poznámkový blok v mobile) a zapíš si všetky pojmy, na ktoré si spomenieš.
Vyššie uvedený experiment ukazuje, akú obmedzenú kapacitu má naša krátkodobá pamäť. Koľko pojmov si si zapamätal/a správne? U mňa to bolo číslo 8. Kniha uvádza, že pravdepodobný počet zapamätaných slov bude v rozpätí 5-9 slov. Kapacita krátkodobej pamäti je 7 plus mínus dva prvky (Miller, 1965).

Lepšie sa nám ukladajú informácie, o ktorých už niečo vieme. Pokiaľ niekto nepozná latinku, bude pri pohľade na slovo WIND (z nemčiny - vietor) vidieť len 10 čiarok, ktoré nedávajú zmysel. Aby si tieto znaky uchoval v pamäti, bude potrebovať všetky pamäťové miesta. Ak bude poznať latinku, no nebude vedieť po nemecky, dokáže čiarky vnímať ako písmená, ale nebude vedieť, čo znamenajú. Aby si slovo zapamätal, bude potrebovať 4 pamäťové miesta (každý znak jedno miesto). Ak bude niekto vedieť nemčinu, dokáže identifikovať o aké slovo sa jedná, čo znamená a k uloženiu do pamäti mu postačí len jedno miesto. Skutočný počet informácií v krátkodovej pamäti teda môže kolísať podľa toho, či nám dané informácie dávajú zmysel.


Aby sme si dokázali zapamätať horný rad čísiel, potrebovali sme príliš veľa miesta v krátkodobej pamäti. Väčšina ľudí si nedokáže zapamätať číslo, ktoré sa skladá z viac než deviatich číslic.
Pokiaľ sa čísla zoskupia (napríklad na číslo 1348), môžeme si ich uložiť na jedno pamäťové miesto. Funguje to však len vtedy, ak nám číslo 1348 dáva zmysel (napríklad založenie Karlovej Univerzity). Pamäťové miesta v krátkodobej pamäti sú niečo ako šuflíky, do ktorých si môžeme uložiť práve jednu vec.



Opäť sa vrátime k experimentu číslo 1. Teraz si analyzujte, na ktorých pozíciách v tabuľke sa nachádzali pojmy, ktoré ste si zapamätali. Znamená to, že si napíšte, koľko pojmov z každého stĺpca ste si zapamätali. U mňa to boli 3 z prvého, 2 zo stredného stĺpca a tri z posledného stĺpca.

Kniha uvádza, že zapamätateľnosť informácií závisí z podstatnej časti aj na poradí, v ktorom sa učíme veci naspamäť. Jednotky na začiatku a na konci sa nám učia najlepšie, naopak tie v strede najhoršie. U mňa sa to veru tiež osvedčilo.

Ako môžeme teda prakticky využiť tento efekt pri učení? (slovíčka pri cudzích jazykoch)
Vzhľadom na obmedzenú kapacitu krátkodobej pamäti by sme sa mali učiť len 7 jednotiek v jednom bloku. V rámci jedného bloku by mali byť uprostred jednotky, ktoré nám idú lepšie a sú nám niečím známejšie a ľahšie zapametateľnejšie. Na začiatku a na konci bloku by mali stáť slovíčka, ktoré nám idú najhoršie. Alebo sú pre nás úplne nové.

Ako chutí Kalábria?

28. října 2017 v 19:44 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Nikdy pred tým som o Kalábrii nijak extra nepočula, dokonca som ani netušila, ako krásne priezračné more je naspodku čižmy Talianska. Práve sedím za mojím bielym stolom v prechodnom študijnom bydlisku Bratislava, po pravej ruke mám anatómiu 1 a po druhej mám rámik s prekrásnou spomienkou na Tropeu. Viete si predstaviť dve mladé dievčatá, ako blúdia na vlastnú päsť letiskami a železnicami až k finálnej destinácii? Moju maminu veľmi obdivujem za obmedzenie strachu, na ktorý si musela po niekoľkých absolvovaných dobrodružstvách zvyknúť. Nikdy nezabúdajme oceniť rodičov, aj ich strach ktorí o nás majú. Ľúto nám bude až vtedy, keď sa zostaneme strachovať len sami o seba. Ak viete čo tým myslím, pri najbližšej príležitosti vstanete a objímete svojich rodičov s tým, ako im ďakujete za všetko. Obom Vám to spríjemní dník :)

Aby som nezahýbala od podstaty článku a tým je práve výlet na toto čarovné miesto, vtiahnem Vás najprv do malého okienka južnej časti Talianska : Piesok je tu diametrálne odlišný ako na severnej strane Talianska. Je belší, mäkší, no nenájdete tu toľko mušlí (povedala by som že skoro žiadne) ako napríklad v Caorle. Celé mesto Tropea je postavené na vysokom kopci, ktoré zospodku obmýva more. Ak chcete zísť k moru, prekonáte nemálo schodov. Dole sa ide ľahko, no po úmorne teplom dni a uťahanom tele sa cestou hore budete cítiť akoby kráčate k nebeskému oltáru. Typickým symbolom je napríklad červená cibuľa, ktorá sa vo veľkom exportuje. Nájdete ju na magnetkách či rozličných iných suveníroch. Z Kalábrie sme navštívili nasledovné mestečká : Zambrone, Briatico, Capo Vaticano. Kalábria je samá o sebe veľmi veľká a tento článok pokrýva len jej malé obsadenie. Ak sa rozhodnete pre mestečko Tropea, resp. návštevu blízkych oblastí Kalábrie budúce leto alebo sa chcete len odreagovať od bežného dňa a v mysli uletieť kamsi pri more, ste na správnom mieste.


(Kostol, predstavujúci ikonu Tropei)


Na stránke leteckých spoločností sme si vyhľadali letenky na letisko Lamezia Terme. Náš štart začínal z Budapešti. Veľkou nevýhodou bol práve zdĺhavý transport do Maďarska. Ak by sa dalo, určite by som zvolila Viedeň. No náš let bol nekompromisný a zostal zo štartovacieho miesta Budapešť. Keď sme sa konečne dostavili na letisko a pri check-in odovzdali našu batožinu, mohli sme sa venovať motacím činnostiam. Pozorovali sme ľudí, chodili hore dole až nakoniec sme prešli kontrolou a čakali na lietadlo. Letecká spoločnosť Wizz Air šetrí na mieste, ako je napríklad čakacia hala. Čakali sme takpovediac vonku pod hangárom na príchod nášho ružového lietadla, ktorý putoval do Talianska. 19.7.2017 o 19:05 bol plánovaný odchod. Cesta lietadlom bola veľmi píjemná, pozorovali sme oblaky, vzďalujúcu sa krajinu, až nakoniec sme po dvojhodinovom lete dorazili do Lamezia Terme.

Lamezia Terme Aeroporto bolo veľmi malé. Vzhľadom teda na iné letiská. Vyzeralo viac zastarane ako napríklad letisko v Budapešti, no vyzeralo útulne a človek sa v ňom vedel ľahko zorientovať. Našou ďalšou úlohou bolo dostať sa z letiska na hlavnú vlakovú stanicu Lamezia Terme Centrale. Pôvodne sme plánovali ísť pešo (áno v tme a s kuframi), no vzhľadom na súčasnú situáciu s imigrantmi v Európe sme uprednostnili taxík. Milý a ochotný taxikár nás ako švihnutím čarovného prútika dopravil na nami zvolenú vlakovú stanicu. Nespomeniem si, kedy presne nám mal odchádzať vlak, no pamätám sa, že sme čakali pred vlakovou stanicou v malej kaviarni oproti. Bolo príjemne teplo a popri vnímaní vytrubujúcich áut sme sa napokon dočkali aj nášho vlaku. Z vyššie spomínanej vlakovej stanici sme šli na vlak talianskej spoločnosti Trenitalia, kde sme prestupovali v mestečku Rosarno. V Rosarno sme ešte počúvali žabacie zvuky, ktoré doliehali z väčšieho jazera ohraničeného plotom. Všade bola tma, našťastie sme tam neboli úplne samé a spolu s nami čakali na vlak do Tropei aj iní ľudia.
Okolo polnoci sme dorazili vlakom do mestečka Tropea. Mala som v hlave mapu, kadiaľ presne sa pôjde do nášho hotela, no v tme vyzeralo úplne všetko inak, ťažko sa orienovalo a ešte ťažšie kráčalo s ťažkými kuframi. Mesto v noci úplne žije. Pomaly sme sa dostali na dlhú promenádu prepletanú obchodíkmi, reštauráciami, barmi a bláznivých talianskych ľudí, ktorí žili vo dne v noci. Viac krát sa nám overil fakt, že taliani (určite zrovna tí, s ktorými sme sa rozprávali) nevedeli ani ceknúť po anglicky. Snažili sme sa od nich zostiť kadiaľ sa dostaneme do hotela La Perla Tropea. Mladý šarmantný pár sa nám snažil rukami, nohami po taliansky vysvetliť kade máme ísť. No poznáte to : "sii sii, všetko nám bolo jasné no keď sme mali ísť podľa ich inštrukcií, úplne sme zabudli na akýkoľvek smer ktorý nám hovorili." S Božou pomocou sme sa dostali naspodok promenády, kde sme nastúpili na rikšu. (rikša je niečo ako malý vozík podobný bicyklu s prídavným mini vozíkom pre max 2 osoby). O 00:45 sme doratili do nášho hotelu, kde sme spadli do postele a zaspali.


Další články