Kakaovo-levanduľové šľahané BIO telové maslo

1. září 2018 v 16:01 | Kristína Krížová |  Fotonávody
Ahojte :) Veľmi nevšedne dnes obohacujem rubriku "Fotonávody" o nový prírastok, ktorého dlhšiu prípravu vie veľmi rýchlo ospravedlniť samotný pôžitok z používania. Jedna sa o ručne robené telové maslo, ktoré oceníte nielen vy, ale aj Vaši blízki. Alebo ho využijete ako malý, praktický a originálny darček. V posledných dňoch som sa dostala k návodu na výrobu takéhoto telového masla, ktoré som si ešte trochu upravila podľa seba a s kamarátkou sme sa postarali o jeho finálny vzhľad a samotnú výrobu. Určite Vám je známy fakt, že bežne dostupné kozmetické výrobky sú vyrobené z derivátov ropy a iných, nie zrovna výhodných látok pre Vaše zdravie (no tento článok nemá v poslaní o nich písať) a kedže naša koža nie je len fólia, ale je to najväčší orgán ľudského tela s významnou schopnosťou resorpcie, všetko čo na ňu dáme, pôjde cez ňu do tela. Kedysi som nemala informácie o zložení kozmetiky, ktorá na nás pozerá z regálov drogérii. Keď som sa začala viac zaujímať namiesto vône či vzhľadu výrobkov skôr o drobné písmenká na zadnej stranej obalu, zistila som, že väčšina kozmetiky obsahuje zmes škodlivých látok. Každý, kto si svoje zdravie a sám seba váži uzná, že utrácať peniaze za takéto braky skrátka nejde. Nečudo, že ľudia už čoraz viac siahajú skôr po kozmetike, ktorá má aký taký certifkát o kvalite, ktorá je vyrobená len z kvalitných surovín a na vôňu nie sú použité umelé arómy, ale skôr senciálne oleje. Vitajte vo svete prírodnej kozmetiky!

Cieľom nie je žiadna propagácia konkrétnej prírodnej kozmetiky, ale originálna ručná výroba niečoho, čo keď si nanesieme na kožu, pocítime len zamatovú hebkosť, dozvuky prírodných vôní a najviac cítime to, že sme si takýto produkt spravili sami doma. Možno Vás môže odradiť, že väčšina vecí, ktoré pôjdu do takéhoto telové masla nie sú zrovna najlacnejšie, no čaro domácky spraveného produktu Vás bude hriať na duši ešte dlho, rovnako ako mňa s kamarátkou.



Množstvá jednotlivých ingrediencií ktoré Vám rozpíšem nižšie, Vám vo finálnej podobe dajú 4 takéto menšie poháriky plné jemného telové masla. Ja som si nechala jeden pohárik, jeden som darovala krstnej k meninám a dva si nechala Nicol.

Levanduľová vôňa a vôňa roztápajúceho sa kakaového masla sa nám po celý ten čas vkrádala popod nos a my sme sa už nemohli dočkať, kedy odmeníme svoju pokožku týmto dielom. Príprava ani nebola tak kompikovaná ako v konečnom dôsledku úmorná, pretože kým sa dostaneme k cieľovej konzistencii, čaká nás okrem samotného zmiešavania ingrediencií vo vodnom kúpeli opakované zmrazovanie, šľahanie, zmrazovanie, šľahanie a tak dokola a dokola. Nenechajte sa však odradiť, pretože keď si budete toto blahodárne maslo rozotierať na pokožke, mysľou sa dostanete medzi plantáže kakaových bôbov a levanduľové polia. Tak slastné. Stačí len zavrieť oči.


Čo budeme potrebovať?

  • 200 ml bambuckého masla (dostať kúpiť v DM drogérii po 100 ml za jeden kus)
  • 160g kakaového masla (kúpite v bioobchodoch)
  • 4 polievkové lyžice olivového oleja
  • 4 polievkové lyžice kokosového oleja
  • prírodný levanduľový esenciálny olej (5 kvapiek na 50g, ja vždy všetko robím od oka a toto nebolo výnimkou) :D


 

Prečo som si vybrala za budúce povolanie prácu lekárky?

14. srpna 2018 v 23:17 | Kristína Krížová |  Študentský život medičky
Ahojte :) myšlienka na tento článok vo mne skrskla včera, pri menšej reorganizácii mojej izby, ktorej neodmysliteľnou súčasťou sú aj knihy spojené so školou, na ktorej študujem. Tu na blogu sa už čosi popísalo o oboch semestroch z prvého ročníka na lekárskej fakulte UK v Bratislave, no ešte som nikdy nemala možnosť sa s Vami podeliť o fakt, prečo som si vlastne vybrala takéto povolanie. Je zaujímavé, koľkými možnosťami disponujeme pri výbere povolania, koľko slobodných rozhodnutí máme a najzaujímavejšie je pre mňa počuť odpoveď na otázku "prečo si si vybral/a toto a toto" alebo "prečo si sa takto či takto rozhodol/a". Pred niekoľkými rokmi, som žila v štádiu života "hlbokého premýšľania o minulosti a zároveň snívania a premýšľania o ďalekej budúcnosti". Vtedy som mala pred očami jasnú víziu toho, aká bude moja špecializácia, čomu sa budem venovať o xy rokov, dokonca som mala ešte aj premyslenú krajinu, v ktorej budem žiť. Môj život sa otočil (k lepšiemu) v tom momente, kedy som začala žiť čarom prítomného okamihu, nekonečnou vďačnosťou a veriť v moc svojich myšlienok.

Musíme si stanoviť cieľ, to je prirodzené. Avšak cestu k nemu za nás píše život a i keď sa akokoľvek snažíme, naše plány sa zvyknú premeniť na čosi úplne iné. Nakoniec nás môžu prehnané plány viesť k frustrácii. Je samozrejmé, že vizualizácia ďalekej šťastne naplnenej budúcnosti v nás vyvoláva veľmi príjemné na duši hrejúce pocity, no nemali by sme očakávať že celá naša budúcnosť pôjde podľa našich plánov. Život má v tomto naozaj veľmi zvláštny zmysel pre humor. Plánovala som si, že ma zoberú prvý rok na medicínu, no nakoniec som šla na druhý. Ale ak sa teraz s odstupom času na to pozriem, viem že je to to najlepšie čo sa mohlo stať, pretože som mala celý jeden rok k dobru, aby som si mohla zarobiť peniaze do rezervy a pripraviť sa na prijímačky na plné obrátky (teda najmä na chémiu na ktorej som prvý krát pohorela).

Dobre, nemáš presne určené plány ale kde sa vidíš po ukončení štúdia? Týchto dvoch sympatických pánov na obrázku som sem nedala len tak, ale ako perfektné znázornenie toho, do čoho som dlho zanietená a čo mi príde najfascinujúcejšie z celej medicíny. Možno sa o 6 rokov sama na sebe zasmejem, ako som mohla prahnúť po tomto odvetví a nakoniec skončím možno pri nejakej gynekológii. Každý odbor je významný, ale použila som to len ako ukážku, že naozaj sa to môže časom pokojne zmeniť. Keď sme na strednej praxovali v nemocnici, prax na oddelení chirurgia nebola pre mňa najlepšia len pre to, že nás tam mala na starosti najlepšia profesorka s tým najlepším srdcom a profesionálnym prístupom (i keď určite umocnila môj celkový dojem z tohto pracoviska), bol to hlavne hlboko ukrytý pocit, ktorý prahol po tak presnej, koncentrovanej a dôležitej práci ako je práca chirurga. Jasné že aj teraz mi tu v pozadí hrá "theme song" z Grey's Anatomy, ale nebol to seriál, ktorý by vo mne vyvolal prehnaný záujem o jeden odbor. Možno v budúcnosti zistím, že na to nemám predpoklady, že som na takúto náplň nešikovná, no tak veľké, ba až prehnané zanietenie zatiaľ nemám do ničoho iného. Aj keď som stále ešte ako také malé dieťa, ktoré rado spoznáva svet a chce vedieť všetko, o čom sa môže naučiť niečo nové. Ešte na strednej som neraz v kníhkupectve zablúdila do odvetvia medicína a v knihe som si s údivom prezerala chirurgické nástroje. A teraz otázka "prečo"? Najviac ma do toho ťahá asi ten pocit že je nejaká diagnóza ktorá je smrteľná, avšak chirugickým zásahom sa pacientovi môže zachrániť život. Ďalej je to kooperácia mnohých ľudí, presnosť, svedomitosť, znalosť postupu a jeho aplikácia. Mňa príliš neláka práca v ambulancii a odbavovanie človeka za človekom. Mňa láka byť v nemocnici, kde sa stále niečoo deje, vedieť zorganizovať tím ľudí s ktorými by som musela spolupracovať, a hlavne ten pocit, že mám znalosť o tom, ako môžem niekoho zachrániť. Samozrejme, že možno skončím ako lekárka v ambulancii. To teraz vedieť však nebudem.

Momentálne je jedným z mojich snov aj to, že mi raz niekto povie "Ďakujem Vám, že ste mi zachránili život". Z toho vyplýva, že to nakoniec nebude žiadna estetická chirurgia. Kde sa síce točia veľké peniažky, avšak nie, rozhodne nie. V takom odvetví by som neodhádzala z práce s pocitom, že som niekomu zachránila život. Jasné, že aj preventívne prehliadky u rozličných špecialistov vedia v podstate zachrániť život, ja prahnem po riešení nejakých akútnych stavoch. Ak sa vrátim časom na základnú školu, úplne presne si spomínam na obdobie, kedy sme zvažovali výber strednej školy. Mojou prvou školou na výber bola stavebná škola, odbor staviteľstvo a tou druhou bola zdravotnícka škola. Nikto od nás z rodiny nemá ani nikdy nemal nič spoločné so zdravotníctvom, dokonca ani nikto od nás z rodiny nemá vysokú školu. Prvou voľbou bola pre mňa stavebná. No už ako dieťa (myslím že v 9.ročníku základnej školy je človek ešte dieťa), čiže ako také dieťa som si už vtedy uvedomovala, že neviem či ma v dnešnom svete uživí zrovna moja predstava záhradnej architektky. A vedela som, že zdravotníctvo je vždy istá robota a dokonca ma v tom potvrdil aj projekt o liekoch, ktorý som robila v poslednom ročníku základnej školy. Nejako som si v tom našla niečo, čo ma fascinovalo, chcela som sa o tom dozvedieť viac a tak som sa nakoniec rozhodla pre zdravotnícku školu. A bolo to to najlepšie, čo som mohla spraviť. Nejdem sem teraz písať, že vzhľadom na prijímačky na medicínu nie je zdravotnícka škola dva krát tak dobrou variantou. Ale vždy hovorím, kto chce, cestu si nájde. Tu ide len o to, ako som sa v prvom ročníku zdravotníckej školy oboznámila so všetkými predmetmi, bola som veľmi fascinovaná a vedela som, že som si vybrala správne. Možno si teraz predstavíte premotivované dievča v okuliaroch, ktoré chodí len s knihami v ruke. Predstavte si to ako chcete, no každopádne som si na hodinách anatómie maximálne utvrdila svoje presvedčenie. Ešte v prvom ročníku strednej školy som si zakúpila podklady na prijímacie skúšky a začala som už veľmi skoro s prípravou. Potom som to na nejaký rok nechala, opäť som sa tomu venovala. Ani to nebolo jednoduché všetko skĺbiť dokopy. Učenie na strednú, na prijímačky na medicínu a brigáda. Ako som už spomínala, na druhý raz som sa tam dostala! A bola to naozaj krásna odmena za všetko to úsilie a snahu dostať domov papier s veľkým hrubím písmom -prijímam-.
Kedy som si to začínala ešte väčšmi utvrdzovať? Keď sme zo strednej chodievali na prax, postupne sme začali z každého dňa robiť také zápisky (už si nespomeniem na presný názov tej obojstrannej A4), no skrátka to boli zápisky o jednom pacientovi, o jeho potrebách, ktoré sme ako zdravotnícki pracovníci museli vypĺňať. Jeho fyziologické funkcie. A pri vypĺňaní týchto papieroch som si uvedomila, že ma až tak nebaví hútať nad ošetrovateľskými postupmi, ale veľmi ma to ťahalo k pacientovmu chorobopisu, k jeho diagnózam, užívaným liekom, alergiám a problémoch vyplývajúcich zo zdravotného stavu. Ale v tom sme sa až tak rýpať nemohli a preto som vždy vyplnila čo bolo treba, no ten záujem o poznanie niečoho "viac" u mňa bol vždy.

Záver - Nechcem, aby bol tento článok tak únavne dlhý ako posledne pridané, avšak vždy veľmi rada vyčerpám čo najviac z myšlienok, ktoré má pri písaní tohto blogu napádajú. Dnes som veľmi šťastná za to, že som si vybrala takéto budúce povolanie a hlavne za to, že mám v sebe tú iskru a zapálenie pre môj cieľ. Chcem ho splniť čo najlepšie ako to pôjde s pocitom, že som do toho dala maximum. Viem, že ma čaká ešte dlhá a náročná cesta, ale je to niečo veľmi silné, čo ma k tomu ťahá. Na instagram dostávam veľa správ hlavne na tému medicína, či prijímačky a podobne. Je to veľmi milé, pretože rovnako ako som si kedysi ja zisťovala informácie od starších žiakov, alebo skrátka od niekoho kto "tým už prešiel", som dnes šťastná za to, že môžem niekomu v niečom poradiť. A ešte milšie je vedomie, že ten človek má rovnaký cieľ ako ja.

Tiež viem, že ak si tento článok prečítam o niekoľko rokov, možno si poviem ako geniálne som už presne vtedy vedela, akou cestou sa budem uberať. Alebo si poviem (ako som už vyššie písala) že to snáď nie je možné, že som si priala robiť v chirurgii! Uvidíme. Všetko chce čas, avšak treba si tu uvedomiť jednu zaujímavú vec, že nemôžeme sa len a len náhliť k snu bez toho, aby sme žili prítomným okamihom. Môj sen je vec ďalekej budúcnosti, avšak nech už je cesta akákoľvek, budem sa z nej tešiť. Z každého malého kroku. A presne tak by sme mali brať všetko. Tešiť sa z každého malého kroku, z každého dňa, založiť si ciele a príliš zbytočne neplánovať.

Kristína Krížová

5 pozitívnych zmien, ktoré môžeš spraviť ešte dnes!

15. července 2018 v 12:27 | Kristína Krížová |  5 pozitívnych zmien, ktoré môžeš spraviť ešte dnes!
Ahojte! :) To je ale nezvyčajne rýchlo pridaný nový príspevok však? Koniec školy na seba nenechal dlho čakať a odráža sa to aj v článkoch (alebo lepšie, chcela by som aby sa to odrážalo aj v článkoch). Ďakujem, že mám na leto prácu, kde som síce 12 hodín v tme, ale za to mám všetok tento čas viac menej pre seba, pre nové nápady, pre kreatívne myšlienky a podobne. Dokonca práve ako som dopĺňala tovar na bare, mi prišiel na um tento článok. Nikde som nič podobné zatiaľ nevidela, i keď určite už niekde existuje príspevok, ktorý sa tíka nejakých zmien, alebo lepšie povedané, zmien, ktoré môžeš urobiť pre seba a pre svet ešte dnes. Pôvodne to mal byť jeden článok a dosť. No ale opäť ako dnes sedím v tejto tme s notebookom na kolenách, napadlo ma prečo z toho nespraviť celú jednu rubriku, kde by som mohla postupne dopisovať takéto články na pokračovanie. Predsa je toľko zmien, ktoré sa dajú spraviť. Alebo ktorými nechať iných inšpirovať.
Už mám spísanú polovicu článku a celkom sa to natiahlo. Malo byť z toho pôvodne 10 pozitívnych zmien, ale neviem prečo ja tak rada vyťažím text že z pôvodne mysleného jednoduchého článku sú celkom dlhé strofy. A tak budete mať od dnes k dispozícii novú rubriku s názvom "5 pozitívnych zmien, ktoré môžeš spraviť ešte dnes"

O dva dni odlietam na Malorku, takže už teraz sa zaväzujem, že sem nepridám po prílete jeden obsiažne dlhý, vyčerpávajúci článok ako z Nórska, ale niekoľko viacerých, jednoduchších na text. Plánujem Vám veľa toho nafotiť, precítiť miesta a tým pádom aj poskytnúť fotky a text, ktorý vás vtiahne priamo na dané miesto, o ktorom budem písať. Chceme s kamarátkou navštíviť všetky tie "top" pláže, miesta, dedinky a zároveň ak by sa niekto či už tento alebo budúci rok na Malorku chystal, dostane bližšie informácie, ktoré by ho akýmkoľvek spôsobom vnútorne obohatili. Vždy keď sa chystám niekam na dovolenku, snažím sa nachádzať hlavne blogy.
Text, ktorý spísal človek, ktorý tam bol, všetkú tú krásu už videl. Poďme už ale na ten článok!

1.Zaobstaraj si sklenenú fľašku namiesto kupovania plastových - plasty sú všeobecne známym problémom dnešného sveta. Určite ste si už stihli všimnúť, že na internete alebo v kamenných obchodoch je množstvo takýchto sklenených fľiaš, dokonca aj s peknými motívmi. Podporíme tým (aspoň o čosi) nižšiu spotrebu vôd v plastových fľašiach. Skúsme si spoločne predstaviť situáciu, keby si každý človek na svete vzal do hlavy, že si v živote nekúpi ani jedinú plastovú fľašu. Bol by to úžasný pokrok, pretože aj tu na Slovensku máme miesto (určite aj viac, no viem o jednom), ktoré je zamorené plastovými fľašami. Je to rieka Bodva. Prekvapuje ma, že toto v správach o 19:00 neukážu, namiesto toho ľuďom vymývajú mozgy s vraždami, ktoré sa stali na opačnom konci sveta s cieľom vyvolať v ľuďoch len strach a úzkosť, čím dosiahnu manipuláciu. Takže určite by som si nikdy nezvykala sledovať televízne správy. Ak sú nejaké veľmi dôležité informácie, ktoré je naozaj potrebné vedieť, máme tu internet. Ale toto je už téma na iné "povídání".
Späť k tým fľašiam. Tí, ktorí ste pozornejší, viete, že aj v oceánoch je nespočetné množstvo plastového odpadu. Zaobstaranie si vlastnej sklenenej fľašky na pitie je síce malým, alebo spoločne veľkým krokom. Navyše ak prechovávam
vodu v plastovej fľaške, časom tá fľaša akosi zosmradne, hoc sa každý deň po prídení zo školy vetrala. A ani umytie príliš nepomáha. Sklenenú fľašu môžeme poriadne vyumývať a vysušiť. Tak jednoduché. Pritom sú aj všeobecne známe informácie o tom, že plasty uvoľňujú do vôd rozličné chemikálie, ktoré majú zlý vplyv na naše zdravie. Možno z toho človek hneď neochorie, ale nepoznáme presný mechanizmus (a možno je aj známy, len ja o ňom nemám presné informácie) vyvolania rakoviny dôsledkom uvoľnených chemikálii z plastov. Dnes do seba dostávame tak veľké množstvo chemikálií a čudujeme sa, prečo je vo svete toľko rakoviny. Neodvážim sa tvrdiť, že plastové fľašky spôsobujú rakovinu. Na to nemám ani právo, ani žiadnu štúdiu, výskum, nič. Avšak všetci sme to už počuli a vie sa o tom všade.
Negatívom sklenenej fľašky stále zostáva vyššia váha v taške a potencionálna fragilita. Pokiaľ viem, je k dispozícii aj ochranný obal. Ak človek chce, cestu si nájde.

2.Zaujímaj sa o kozmetiku ktorú používaš. Ale pozor! Žiadne voňanie, porovnávanie obalov, ale o INGREDIENTS na druhej strane výrobku malým písmom. Ak vám nie je vaše zdravie ľahostajné, máte nejaký ten voľný čas, skúste si zobrať do rúk jeden výrobok čo máte doma a prepísať postupne všetky jeho zložky do googlu. Je dôležité si uvedomiť, že zložky smerujú od prvej k poslednej, čo predstavuje zložku od tej najviac zastúpenej po najmenej zastúpenú. Posledný diel "a dost", kde sa jeden čech venuje odhaľovaniu škodlivých potravín, mal posledné video o odhalení zložiek v určitých vybraných kozmetických výrobkoch. Preto som prešla už pred niekoľkými rokmi na prírodnú kozmetiku, či už z bioobchodu alebo aj v DM drogérii sú tiež aj takéto čisto prírodné výrobky. V texte vyššie, som už písala o chemikáliách, ktoré do seba môžeme dostať pitím. Alebo jedlom a o vzduchu ani nehovorím. A pridávať telu ešte aj nevhodnou kozmetikou určite nie je to najlepšie. V relácii a dost, ktorú nájdete po jednoduchom zadaní slov do googla, bol v poslednom dieli spomenutý aj drahší krém a čo všetko v ňom odhalili po prehodnotení jeho zložiek snáď ani nie je možné.

Možno sa vám teraz už točí hlava a mysľou vám behajú myšlienky "keby mám toto všetko pozerať už by som tu nebola". Avšak bohužiaľ, veľa vecí okolo nás je vytvorených umelo (isteže sú aj umelé látky významné a veľmi užitočné), ale naozaj komu je zdravie milé, radšej si prehodnoťte, čo si dáte na svoju kožu, pretože je najväčším orgánom ľudského tela a všetko krásne do seba z povrchu rezorbuje. Už dávno musíme všetci vedieť, že zbytočne preparfumované, zafarbené výrobky určite nie sú tak krásne voňavé alebo farebné z ovocia, ktoré sa krásne vyníma na jeho obale. Určite skúste používať aj prírodnejšie prípravky, ktoré sú naozaj možno o pár eur drahšie, ale keď ženy vedia vyhodiť toľko peňazí za handry, prečo si nedopriať kozmetiku, ktorá bude lepšia pre moje telo. Teraz ale pozor, ak niekto trpí akné, závažnými kožnými problémami, či inými ochoreniami, tam už príroda asi až tak nepomôže.
Ale na zdravú kožu dávajte aj zdravú kozmetiku!

3.Poznáš svoj deodorant? Za nevedomosť o určitých veciach, nikto z nás nemôže. Dnes som veľmi rada, že som sa včas stihla dozvedieť o hliníkových soliach vo výrobkoch, používaných proti poteniu. Dočítala som sa, že antiperspirant obsahuje práve hliníkové soli, pretože overene zabraňujú tvorbe potu. Upchajú potné žľazy a viac sa už nepotíme. Efekt je samozrejme niekoľko hodín. Ale, vieme aj čo nám to môže o pár rokov spôsobiť? Ja nie som síce človek, ktorý by sa tejto problematike venoval, intenzívne ju študoval, poznal každé jedno negatívum a pozitívum určitej veci, ale možno niekto získa novú vedomosť, alebo ho aspoň takouto cestou inšpirujem k lepšej veci pre jeho zdravie. Alebo lepšie povedané, k lepšej voľbe. Lebo máme veľa možností, je len na nás, ktorú si vyberieme. Ak máme potné žľazy pravidelne upchávané hliníkovými soľami a ktovie čím ešte všetkým čo v tom je, môže to u žien vyvolať rakovinu prsníka. Je nemilou skutočnosťou práve vec, že tieto kadejaké látky sa nám v podpazuší kumuluju;hromadia a dôsledky môžu byť veľmi nemilé. Ak nás v tom momente nezačne podpazušie štípať, alebo nespozorujeme nejaké fľaky, sú pre nás problémy z tohto dôvodu veľmi vzdialené. Neblízke. Ale musíme myslieť aj na to, že chceme aj o x rokov pretrvávať v zdraví. Je len na nás, ako s naším zdravím budeme zaobchádzať.
Netvrdím, že si na podpazušie nemáte nič dávať, práve naopak. V bioobchodoch, v DM-ke, sú prírodné deodoranty, ktoré obsahujú len a len výťažky, prírodné veci a žiadne látky, čo by potné žľazy upchávali. Pointou tohto odstavca, je prehodnotenie vami používaného deodorantu. Mám veľa nápadov na články venované tejto problematike, len treba na tom pracovať viac času. Ale bude to, čoskoro. Ja momentálne používam deodorant od značky WELEDA, kupovaný v DM drogérii. Obsahuje len samé éterické oleje. Nie je to len o tomto deodorante, je ich veľa ďalších, stačí sa o to zaujímať. Vaše potné žľazy vám budú naozaj vďačné.

4.Zdokonaľ sa v cudzom jazyku. Jeden článok som omielala práve o cudzích jazykoch a komu sa chce pohrabať v archíve blogu, určite tento článok nájde. Je v rubrike s názvom "Čas na holé premýšľanie". Neviem či som preskočila svoje obdobie rebelantského pubertiaka, alebo je to len o povahe človeka, už od malička som vedela, že všetky doposiaľ nabraté vedomosti sa mi raz zúročia. Len si ma prosím nepredstavte celý deň zavretú v izbe s knihami, lebo sa rozplačem od smiechu. Vždy som milovala si správne zadeliť čas na povinnosti, zábavu, priateľov, brigády, školu a takéto mimoškolské samovzdelávanie. Jediné, čo ma mrzí, že som sa nesnažila viac zdokonaliť v angličtine a teraz mám v nej veľké problémy. Ale v šuflíku ma už čaká pred rokom kúpená kniha angličtina pre lekárov. Niekedy to tak aj skončí, že kniha pre samoukove učenie sa síce kúpi, ale učiť sa z nej už nemá kto. Ja netvrdím, že máte byť celé dni zavretí doma a učiť sa cudzie jazyky, bože chráň, veď to by aj mne spravil nejeden šedivý vlas. Ide tu o to, že cudzie jazyky sú veľkou bránou do sveta. Písala mi akurát včera na instagram do directu jedna milá slečna tuto z blogu, že kedysi som písala ako som sa učila nemčinu aj vrámci svojho voľného času. A kedže má prázdniny, či jej neviem odporučiť nejakú knihu na zdokonalenie sa v nemčine. Neviete si ani len predstaviť, akú som mala radosť. To nie je o tom, že človek si musí užiť prázdniny len tým, že žiadnu knihu neotvorí. Isteže, ani nemusí. No naozaj stačí 20 minút denne na nové slovíčka a raz sa vám to tak zíde. Alebo aj 30 minút za niekoľko dní.
Ja som si napríklad ešte na strednej zaobstarala knihu z nemčiny, 15 000 slovíček v českej verzii. Slovíčka sú rozdelené do okruhov podľa témy, čo veľmi dobre umožní zapamätanie si. Táto kniha je aj v angličtine. Ja som sa z nej učila počas voľného času na strednej a som za to veľmi rada. Už roky mám v pláne sa učiť nórčinu kvôli môjmu dlhoročnému snu ako práca lekárky v Nórsku. Avšak popri škole nemám čas na angličtinu, nie to ešte nórčinu. Zamyslite sa, že ste teraz mladí, rýchlo sa učíte nové veci a raz sa sami sebe za to poďakujete.

5.Zaveď si nový zvyk každodennej vďaky. V nejednom článku som už spomínala vďačnosť a predsa, nie nadarmo. Vďačnosť z nás robí šťastnejších ľudí. Ak človek zažíva stav, ktorý si nechcem predstaviť ani v najhoršom sne, že už viac vo svete ani v jeho živote nevidí žiaden zmysel, musí byť strašný. Jasné, že ak sa nám v živote stane kritická situácia, smutná udalosť, môžme mať tie najpochmúrnejšie myšlienky a predstavy, aké sa len dajú vyfantazírovať. Nezabudnite po novom zahrnúť do svojich zvykov okrem kontrolovania mobilného telefónu aj vďačnosť. Keď si nie len uvedomíme, ale naozaj starostlivo precítime, toto slovo je veľmi dôležité, precítime veci okolo seba, dary žitia okolo nás, dostaneme úplne nový pohľad na svet, pohľad ako nikdy pred tým. Aj článok hneď pod týmto je písaný na rovnaký spôsob ako tento odstavec. Ale pripomínanie vďaky nie je nikdy na škodu.
Naopak, môžeš s tým začať ešte dnes, nemusíš na to vynakladať žiadne úsilie a ide len o pár myšlienok vo vaše mysli.
Začneš si vážiť svojho bytania;jestvovania;existovania. Svojej výnimočnosti a zvláštnom postavení na tejto zemi. Na tejto pôde. Rozhliadneš sa a budeš viac preciťovať krásy okolo teba. Všetko na čo sa pozrieš s vďakou bez nejakého činu pre tvoju osobu sa stane nádherným. Začneš byť viac vďačný za obyčajné veci, pretože na inom svetadieli nemajú k dispozícii ani len pitnú vodu. Musia žiť v strachu či ich blízkych alebo ich samotných nepremôže jedného dňa malária. Našimi starosťami sú čo si dnes oblieť, čo si vybrať na jedenie. Aká krásna ilúzia. Nič nie je večné a treba byť rád za všetko. Naozaj za všetko.
Ak človek berie veci ako samozrejmosť, zostane vnútorne len prázdne chodiace telo. Pokiaľ ste takto nikdy pred tým nepremýšľali, vôbec to nevadí. Každý máme iný vek mentálneho rozkvetu a nie je najmenší problém, prečo s vďakou nezačať ešte dnes!

Kristína Krížová
 


Psychohygiena, alebo ako zmierniť vlny oceánu

8. července 2018 v 20:20 | Kristína Krížová |  Čas na holé premýšľanie
Som nesmierne rada, že som sem mohla zavítať s novým článkom, ktorý spĺňa už skutočné poslanie obnovenia tohto blogu po viac ako troch rokoch nečinnnosti. Momentálne sedím vonku v záhrade a snažím sa uceliť všetky poznatky a nápady, ktoré ma v posledných mesiacoch napádali a ktoré by som tu mohla pre vás použiť. Tí, čo ma už dlhšie na blogu sledujete, určite ste si všimli môj obdiv a tým pádom aj časté používanie obrázkov maľovaných vodovými/akvarelovými farbami. Tieto ďalšie nie sú výnimkou a dokonca tento prvý sa mi geniálne hodí k téme článku. Poďme na to!
Oceán. Priestor s obrovskými rozmermi, tajomstvami, novými prúdmi, neutíchajúcím vlnobitím a sídlom mnohých tvorov. Rovnako je to aj s našim vnútrom. Niekedy si ani my sami neuvedomujeme, kam až siahajú naše myšlienky, naše túžby, predstavy. Nie len že o nich nik nevie, niekedy o nich nevieme ani my sami a spoznávame ich až počas života. Každý nový priestor sa rovná novému nápadu, novej dávke kreativity. Sme neustále obmývaní prúdmi nových vecí životných udalostí a je len na nás, ako na ne reagujeme a ako sa s nimi vysporiadame. A sila týchto prúdov sa môže meniť len našim vlastným vedomím. A zdvíhajúce sa vlny o obrovskej sile nám prirovnávajú naše emócie. Nie vždy sú naozaj tak opodstatnené, ako by aj mali. Niekedy ich chceme potláčať, inokedy sme radi, že nám do aktuálneho citového stavu dodávajú krásne pocity a vďaka ním prežívame krásne zážitky. Bez emócií by sme boli ako ľadová socha so spomienkami, ktoré nie sú poznačené ani jedinou emóciou, ktorá by v nás vyvolala opätovné chvíľkové prežitie danej spomienky.
Aj v nás driemu rozličné osobnosti. Nie doslova, ale skôr také menšie osôbky. Kedysi som si myslela, že buď je človek taký, alebo taký. No dnes som dospela k záveru, že všetci sme ako pestrofarebná dúha, pričom každá farba predstavuje určitú zložku temperamentu a tieto pomery sa menia či už s pribúdajúcim vekom, genetickou predispozíciou alebo skrátka tým, čo v nás prevláda. Veľmi sa mi páčilo prirovnanie Siriusa Blacka z Harryho Pottera 5, kde Sirius povedal Harrymu : "Ľudia sa nedelia len na dobrých ľudí a smrťožrútov. Každý máme svoje temné, aj svetlé stránky. Záleží len na tom, podľa ktorej konáme. Takí v skutočnosti sme."
Samotné pocity hrajú veľmi významnú zložku, pretože len vďaka nim ako som už spomínala, prežívame krásne chvíle a zážitky, taktiež sa vyrovnávame s tými zlými. Čiže vo svojej podstate vyrovnanie sa s nejakou vecou neznamená jej odstránenie z mysle. Jej zatratenie. Aj keď by sme si to želali. Vyrovnanie sa s niečím negatívnym sa poníma tým spôsobom, že chceme eliminovať, resp. znížiť nabitie spomienok, zlých spomienok emóciami. Len vyrovnaná a stabilná duša je naplnená tou najpriezračnejšou vodou oceánu a vie presne korigovať silu vĺn, či ich dosah. Tento článok som zobrala viac z takého prirovnávacieho štýlu, no najlepšie sa ukazuje na priamych príkladov a kedže tento blog je už od základov inšpirovaný podmorskou Atlantídou, (ako už vyplýva z motta hore) je oceán ideálnou voľbou na prirovnanie k ľudskému vnútru. Lenže čo je ten poháňač, zdroj sily pre vnútro, generátor energie? Skúste sa zamyslieť.

Je to naša vlastná myseľ. Už ako určite väčšina z nás pozná filmy ako The Secret, ktoré hovoria o tom, že myšlienky majú určitú silu, ktorá sa dá zhmotniť. Je to všeobecne známy fakt a v mojom živote sa to utvrdilo niekoľko krát. V tomto článku sa nevenujem podstate zhmotňovania myšlienok, ani žiadnym prianiam. V tomto článku chcem hovoriť o myšlienkach ako skvelých pomocníkoch, tak ako aj otravnými tieňoch. Naše myšlienky sa nedajú korigovať ani nejako veľmi ovládať. No jedno je isté. Keď sme boli malí, boli sme tak bezprostrední. Deti sú tak šťastné. Nemyslia toľko. Robia a konajú bez myslenia. My dospelí máme hlavu plnú myšlienok. Vedeli by ste na jednu minútu vôbec nemyslieť? Len sedieť so zavretými očami a nemyslieť? Viac ako nemožné. Nemôžme si povedať že prestaneme myslieť. Myslí sa za nás. My to sami len sledujeme a vnímame. Nepokoj v našej mysli a starosti (dlhodobé) vplývajú aj na naše telo. Najhoršiu vec, ktorú naša myseľ robí za nás je to, že si myslíme že to čo nemáme, je cestou k šťastiu. Že keď toto spravím, budem šťastnejší. Ak túto vec konečne dostanem, alebo si zadovážim (dostávanie je veľmi jednoduché), takže ak si vec zadovážim budem šťastnejší. A presne pri tomto bode sa zastavuje naše prežívanie života a sme mysľou mimo krásne chvíle.

Krásna chvíla nie je len o tom, na čo teraz pomyslíte, čo pre VÁS znamená KRÁSNA CHVÍĽA. Krásna chvíľa je tá ktorá sa práve deje. Tá, ktorá je v tejto chvíli. A v tejto.. je už zase iná. Obdobie, kedy som začala takto žiť, mi kompletne zmenilo život. Stala sa zo mňa vnútorne šťastná osobnosť, ktorá je vďačná za dary života a samotné žitie. V článku vďačnosť, ktorý nájdete nižšie pod týmto článkom je všetko, ako začať takto žiť. Musíme si priznať, že sa to nedeje hneď ako si zaumienime. Je to výsledok dlhodobého procesu. Až keď sa takými staneme, si to už len všimneme. Je očividné, že človeku, ktorý prežíva momentálne nejakú traumu, alebo čelí skutočne emocionálne náročnej situácii ako je smrť blízkeho človeka, sa nebude pozerať na žiadne šťastné chvíle okolo neho. To nikto ani nechce. Na takéto veci je najlepším liekom len čas. A práve tu si musíme uvedomiť, že sú naozaj ťažké situácie, ktoré raz budeme musieť znášať. Alebo traumy, ktoré si nikto z nás nevie ani len predstaviť. Ak sa nič veľmi vážne nedeje vo vašom živote, nie je už žiaden problém, prečo sa nezbaviť toho mrzutého človeka v sebe, ktorý sa stále len náhli a neuvedomuje si čaro prítomného okamihu. Nový deň. Vlastnú mäkkú posteľ. Pitnú vodu. Ak začnete reálne prežívať v sebe a ďakovať za takéto veci, stane sa niečo, na čo sa oplatí v živote prísť. A viem, že sa vám to podarí, ak už sa tak aj nestalo :)

Zmyslami vnímame zvuky, obrazy, pachy a svojím vnútorným vedomím vnímame svoje pocity, nálady a impulzy. Akonáhle vnímame svojimi zmyslami, sme prítomní!
Stalo sa mi to na minuloročnej dovolenke v Taliansku. Neznamená na to, že sa to stalo naposledy vtedy, ale možno na tomto príklade si uvedomíte, presne ako sa prvá veta v tomto novom odseku myslí. Ležali sme s kamarátkou na pláži. V tichej zátoke, kde sme boli len my dve. Kým sa ona opaľovala, ja som sa ovlažila v mori a vyválala sa v piesku. Bola som celá špinavá, a len som ležala na piesku a prežívala pocit piesku na svojom tele, teplé splnko a šplechot mora. A vtedy som si uvedomila, že vôbec nemyslím. Prežila som ten moment tak intenzívne, že ak si kedykoľvek na to spomeniem, vnímam to tak reálne, asi ako žiadnu inú spomienku. Isteže cieľom nie je nás dotlačiť do stavu "nemyslenia". Chceme len viac prežívať prítomné okamihy, užívať si každý deň ako sa to hovorí vo všetkých cítátoch na facebooku a snažiť sa vďačnosťou získať do mysle pozitívne myšlienky. Chceme sa stať aj vyrovnanejším človekom. Momentálne som v najvyššom stupni vyrovnanej osoby za celý môj doposiaľ prežitý život. Nie je pre mňa lepšie vedomie ako toto. Náročné situácie viem zvládať s chladnou hlavou, viem si zastať svoj názor za každej situácii s rozumným podaním. Čo som kedysi nedokázala. Bála som sa. Dnes je to iné. Prízemné reči, klebety alebo niečo od tzv. "toxických ľudí" si už vôbec neberiem k sebe ako kedysi. Ak som sa kedysi dozvedela, že niekomu nevyhovujem, nemá ma rád, alebo čojaviem čo ešte, premýšľala som nad tým celý deň. Darmo, že som nechcela, no myseľ stále hľadala dôvody prečo tomu tak je, kde som pochybila a ako to napraviť. Ale dnes? Som tak šťastná a vďačná, ako som sa ako osobnosť v týchto veciach posunula o míľové kroky vpred. Nič ma tak ľahko nerozladí, nevyvedie z miery a cítim vo svojom vnútri vyrovnané, stabilné vlny oceánu, ktoré veľmi dobre ovládam. A tu je vidieť ďalší fakt, že musíte poznať vlastnú osobnosť. Musíte mať na akúkoľvek vec svoj názor. Je to jednoduché. Skúste si v hlave pri zdĺhavej nudnej ceste či čakaním v čakárni vymyslieť nejakú otázku, na ktorú si v hlave aj odpovedzte. Alebo kľudne aj nahlas doma. Ani nejde o pointu tých otázok, než POZNANIE VLASTNÉHO NÁZORU. Ktorý nie vždy poznáme. Ale to je úplne v poriadku.
Skutočne zopár typov na otázky pre svoje vnútro: 1) Aký je tvoj názor na homosexuálov? 2) Ako manipulujú média tvoj názor? 3) Ako veľmi sú pre teba dôležité názory ostatných ľudí na tvoju osobu? 4) Ktoré farby sú tvoje najobľúbenejšie a prečo?
Rovnako si máme možnosť aj všimnúť to, že nie je to vedomostná súťať. Nie je možné odvôvodniť jednu správnu odpoveď. Samozrejme že prehľad vedomostí nám dodáva argumenty do nášho názoru, no poväčšina ide vždy o náš vlastný názor. Povieme, aké sú naše obľúbené farby, ale zamysleli ste sa, prečo je tomu tak?
Odpovedz si na otázky a veľmi významne vám to pomôže k vnútornému poznaniu.

1. Zbavte sa prízmených rečí o cudzích ľuďoch, o ich vzhľade, postave, oblečení. Ak sú pekné, určite im o nich povedz. Ale nech ťa ani nenapadne znevážiť niečí zovňajšok a nie to ešte pred niekým iným. Všetci sme si rovní. Niekto má viac toho tam, niekto tam. Staneš sa slobodnejším, ak začneš vnímať a určovať hodnotu ľudí podľa ich UVEDOMELOSTI K SVETU. Ja si to všímam napríklad na vzťahu k prírode.

2. Nauč sa nové veci. Nenechaj svoju myseľ brázdiť nezmyselnými myšlienkami. Určite máš medzery v určitých vedomostiach. Zlepši sa v cudzom jazyku, začni sa učiť nový jazyk. Je to geniálna vec, čo sa môžeš naučiť a raz to aj využiješ.

3. Neber veci ako samozrejmosť. Naši rodičia tú nie sú večne, ani prarodičia. Ani pitná voda. Ani to jedlo, ktoré ti dnes nechutilo. Už ste skúšali pri každom prehltnutí čistej vody si pripomenúť, že je veľa krajín, ktoré k nej prístup nemajú a je známy fakt, že jej o niekoľko rokov bude veľmi, ale skutočne veľmi málo? Nie? Nič nie je samozrejmosť.

4. Drž sa ďaleko od toxických ľudí. Toxickí ľudia radi získavajú informácie o veciach zo života iných, radi ich roznášajú a dodávajú k ním vlastné postoja s cieľom ovplyvňovať. Sme ľudia, je prirodzené, že náns zaujímajú aj životy iných. Avšak toxic people rozoberajú ľudí, riešia ich oblečenie, všetko. Ak vieš, že máš v okolí, človeka, ktorí hovorí veľmi nepekne o niekom bez pádneho dôvodu. Daj si na neho pozor a drž sa ďaleko. Sú aj ľudia, ktorí konajú s rozporom so všetkými mravmi, určite ťa napadnú príklady a na neho sa sústredí zlá pozornosť každého človeka. Ale riešiť ľudí, o ktorých nič nevieme, je zbytočné.

5. Never všetkému čo počuješ. Utvrď si, čo je pravda.

6. Nezabúdaj na prírodu. V zemi je veľa energie. Sila ktorú potrebuješ. Len sa započúvaj.

7. Ak máte rodinný dom, snaž sa priložiť ruku k dielu v záhrade. Ak máte aspoň balkón, zvážte založenie pestovania vlastných plodín, či byliniek. Keď aj trochu, nevadí. Je dobré nebyť až tak závislí od systému (štátu) a mať vlastné potraviny (aspoň niektoré).

8. Oceň druhých. Poďakuj matke za dobrú večeru, za pomoc v ťažších situáciách, oceň babku s dedkom za všetku starostlivosť. A to sú iba tie základné ocenenia, ktoré majú byť splnené. Príbuzní okolo musia vedieť, že ste vďační za ich starostlivosť. Učte vďačnosti aj mladších. Oceňte druhých za ich správny alebo rozumný názor, za ich pomoc niekomu. Za niečo, čo sa netíka prízemného oblečenia, alebo materiálnych vecí, i keď to nie je zlé. Oceňte ich za ich snahu, alebo niečo, čo si všimnete.

9. Zastaňte sa druhých. V kolektíve je to ťažké, ale ak sa to naučíte, získate rešpekt a vnútornú slobodu. Keď som bola o niečo mladšia a videla správanie, ktoré by si zaslúžilo zastanie sa niekoho, nikto z nás nemal odvahu. Ale ako človek rastie, ocitne sa na vysokej kde sa s tým tak často nestretne, ale môže to vidieť hocikde na ulici. Čírou náhodou. Alebo doma. Zastaňte sa rozumne, s pokorou a inteligenciou osoby, ktorá sa ocitla v nepráve, zastaňte sa dobrej veci, zvieraťa. Budete vnútorne silnejší.
10. Športujte. Nemusíte chodiť na žiaden loptový šport, stačí si ako ja ráno zabehať, alebo si spustiť na youtube kanál passion for profession a trénovať určité partie tela. Prečistí vám to myseľ, zbaví stresu a získate lepšie krivky.

11. Doprajte si dobré jedlo. Nie najdrahšie, ani krásne naservírované. Vymeňte obyčajné cestoviny za celozrnné, získate tým viac bielkovín a vlákniny, vymeňte obyčajnú múku za celozrnnú či špaldovú, nazrite do bio obchodov na raňajkové zmesi alebo zalievacie prásky, pokiaľ ráno nestíhate raňajkovať. Sú skvelou formou na zadovážanie dostatočných nutričných hodnôt pre telo. Zvážte konzumáciu olejov. Ja osobne mám olej z čiernej rasce, ktorý sa podáva nalačno, jedna lyžička. Vedomie, že ste urobili niečo pre vaše telo zvnútra, vás veľmi povzdbudí.

12. Pite zelený čaj, kupovaný v kvalitnej čajovni. Nie porcovaný v sáčku. Získate množstvo energie a vaše telo dostane veľkú dávku antioxidantov.

13.Skúste autogénny tréning. Presne toto si napíšte do youtube, dajte si slúchatká a nechajte vaše telo zrelaxovať.

14. Brigádujte. Ak chodíte do školy pochopiteľne. Vlastné peniaze sú najlepšou formou uspokojenia hmotných túžieb bez pomoci iných alebo bez darov. Presne si spomínam, keď som na 12-hodinových nočných zvažovala, či to človeku za to stojí. Ale keď som sa za tie peniaze dívala na polárnu žiaru v Nórsku, vedela som, že je to to najlepšie, čo som mohla spraviť. Preto neseďme doma (ak samozrejme nerobíte na trvalý pracovný pomer), stanovme cieľ a poďme na tom makať!

15. Nepýtajte od rodičov nič. Idú do obchodu? Nemusíte ich ovešať požiadavkami, chcieť energetický nápoj, čipsy, cukríky. Niekedy sa stane že niečo potrebujeme. Ale už roky som mamine nepovedala, aby by priniesla niečo z obchodu. Zoberte do úvahy, koľko vaši rodičia drú v práci (ak to nečíta niekto, koho rodičia sú za vodou), a snažte sa im pomôcť. Odbremeniť. Nežiadajte od nich veľké dary. Zarobte si na ne sami.

16. Len sa zastavte, ľahnite si pod oblohu, dívajte sa. Precíťte prítomný okamih.

Kristína Krížová

Smoothie inšpirácie

28. června 2018 v 19:48 | Kristína Krížová |  Všetko pre telo
Všetkých Vás srdečne zdravím :) Ako sa dalo asi už čakať, nový článok pribudol až s mesačným odstupom. Nie nadarmo bol predchádzajúci článok o škole a aj o fakte, koľko veľa času zožerie (samozrejme ak ste na výške pre to, aby ste dosahovali čo najlepšie výsledky a nie pre to, aby ste preliezali ročníky). Ako som v predchádzajúcom článku spomínala, že 1.ročník sa ukončil troma skúškami, úspešne už prázdninujem a užívam si zaslúženého voľna. Najväčšiu radosť, akú som v júni mohla utŕžiť, sú spravené skúšky na prvý krát. Žiadne odďalovanie prázdnin a už len pre mňa zatiaľ "nekončný oddych". Samozrejme v podaní oddych bez učenia. Celé leto plánujem prebrigádovať, aby som si spravila finančnú rezervu na druhý školský rok. Oddychovať budem samozrejme aj tak. V podstate "žiadne školské povinnnosti". Nič viac nič menej.
Skúška z predmetu biológia a genetika dopadla na A, čo som aj predpokladala, kedže som učeniu venovala veľký čas. Som asi šialená, ale naozaj som sa dozvedela zaujímavé veci, ktoré určite raz zúžitkujem. A možno aj nie :D
Chémia bola pre mňa potencionálna slučka okolo krku, nakoľko ju neznášam. Na moje prekvapenie som ju spravila na C a tiež na prvý krát. Až po tejto skúške môžem večer zaspávať bez nastavovania ranného budíka na 5:30 kvôli učeniu a nebyť v návale kofeínu, či teínu zo zeleného čaju. Môj život vytrvalo napreduje, užívam si každého nové dňa, ďakujem za dar života a to každý jeden deň.
Účel tohto článku neboli moje životné novinky, ale už tradične vždy nový článok začnem introm z môjho aktuálneho života, aj keď sa vôbec ani len okrajovo nedotíka daného článku. Účelom bola inšpirácia v podaní jednoduchých smoothie receptov. Na internete je celá hŕba smoothie receptov a niekedy je ťažké si vybrať jeden, keď v podstate je to všetko to isté. A tieto moje nie sú výnimkou. Je to hlavne inšpirácia k tomu, aby sme do tela dostali viac "zeleného" a to v podobe takýchto chutných smoothie-čok. Po pravde som všetky ingrediencie dávala v rozličnom pomere, rôznej kombinácie a väčšinou len tak od oka. Predsa len, na tom sa nič pokaziť nedá. Skôr ako som ochutnala, ako bude smoothie chutiť, som samozrejme získala všetky tieto priložené fotky. V dvoch smoothie som použila šalát a v jednom špenát. Špenát nech bude vždy voľbou číslo 1.
Hlavným dôvodom je, že je výživný, je to tá "zeleň" ktorú chceme do tela dostať a v nápoji ho vôbec nie je cítiť. Človek sa môže zhroziť, ako chutí takýto žabací koktejl, napriek tomu že je pekne nafotený a nastajlovaný. No netreba sa ničoho báť, uisťujem Vás, že keby drink nie je zelený, ani by ste len nevedeli že je v ňom špenát. Za to ak som skúsila rovnaký recept po novom so šalátom, tá chuť bola skôr horká a rýchlosť skonzumovania nebola pomalá a pôžitkárska, ale rýchla ako pri starom kalciovom sirupe. Preto vždy špenát! :)


Čo k tomu budeme potrebovať?
Ananásový džús, špenát, kokosová voda, zázvor

V skutočnosti je ten pomer naozaj len od oka. Na mojom instagrame (odkaz) nájdete aj videonávod. Toto je naozaj len inšpirácia, ak si v obchode spomeniete na zopár týchto ingrediencií, doma si viete vyčarovať zdravú chutnú dobrotu. Už dlhý čas mám osvedčenú kombináciu ananásová šťava+špenát. Nieže by som si takéto smoothie robila každý deň, no ak naň dostanem chuť, vždy viem čo v obchode nesmiem zabudnúť. Kokosová voda je skôr iba rozmar, vôbec ju tam dať nemusíte. Ja však milujem kokos a všetko čo s ním súvisí. Preto sa vyskytuje aj v ďalšom návode v podobe kokosového mlieka. Naozaj, nenechajte sa odradiť tou zelenou farbou.

2. semester na lekárskej fakulte UK

17. května 2018 v 13:47 | Kristína Krížová |  Študentský život medičky

Ahojte :) Spomínate si na prvý článok ktorý spadá do rubriky "Študentský život medičky"? Bol to článok venovaný práve zimnému semestru na lekárskej fakulte UK. Nie je to článok ktorý by bol tématicky vyhľadávaný, ale je zameraný a cieľený konkrétne pre ľudí, ktorí sa učia na prijímačky na LF UK, alebo skrátka vedia, že raz tam chcú a budú študovať. Kedysi, keď som sa úporne pripravovala na prijímačky som hľadala nejaké články, postrehy z prvého ročníka alebo skrátka niečo, kde by som sa dočítala čo ma bude čakať. Akékoľvek informácie o predmetoch a náročnosti, či požiadavkách. No bohužiaľ som nič také na nete nenašla. A práve preto sa na blogu už dnes vyníma v poradí druhý článok ohľadom prvého ročníka.

Keď som opäť obnovila blog, myslela som, že do tejto rubriky budem články pridávať najčastejšie. No táto škola dá naozaj zabrať. Teda pokiaľ chcete mať čo najlepšie výsledky aké sa len dajú dosiahnuť. A ak si k tomu prihodíme aj osobný život, záľuby a priateľov či rodinu, veľa toho času na blog nezostane. Preto sa snažím aspoň takouto cestou prispievať článkami.

Dobre, prejdime rovno na celkové zhrnutie letného semestra a nižšie aj o jednotlivých predmetoch a skúškach v letnom semestri rovnako, ako tomu bolo aj v článku o zimnom semestri.



Krátko na to, ako som sa vrátila z Nórska som mala ešte nejaký čas na to, aby som sa naučila aspoň niečo nové zo svalov, ktoré ma čakali práve v letnom semestri. No každý deň som mala potom skôr oddychový ako učenlivý a tak nič z toho nakoniec nebolo. A na jednu stranu to bolo aj dobre, kedže tieto mesiace dali tak zabrať, že som ďakovala za každý jeden voľný deň ktorý som mala po skúške z biofyziky. Letný semester sme začali 19.2.2018. Ten prvý týždeň som mala ešte taký oddychový, nič som neriešila, len si užívala po-oddychovú pohodu. No keď som videla koľko nám toho naparili na anatómii, do spevu mi nebolo. Brali sa všetky svali. Každý jeden sval v tele, pričom musíte vedieť latinský názov, odstup, úpon, inerváciu, funkciu (v latinčine of course). Celý začiatok semestra som strávila len pri atlase, prepisovaniu svalov a neustálemu opakovaniu, pričom všetky tieto vedomosti mi v hlave vydržali akurát dovtedy, kým neprišiel test. Potom sa celý hard-disk v pamäti vymazal a musel uvoľniť miesto novým informáciám :D Trochu preháňam, no naozaj väčšinu z tých vecí som už dávno zabudla. Aj keď som stále vo vedomí, že to ešte budem veľmi dobre potrebovať na skúšku v zimnom semestri.
Hneď ako nám odpadla anatómia sme si veľmi vydýchli. No skôr ako sme začali druhý nádych, nás zavalili knihy z iných predmetov. Vtedy nám prišiel prvý zápočet z histológie, na každú hodinu sme sa museli učiť chémiu (vysvetlím nižšie), pomaly sa kopila biológia, ktorá šla v celom semestri keď nie na druhú koľaj, na tretiu určite. Biológiu som pasívne počúvala na cvičeniach no naozaj som ju otvorila až pred zápočtom. Nie že by som nechcela, no nebolo času. Čas prešiel strašne rýchlo a boli tu orgány. V pitevni sme strávili celý týždeň každý jeden deň a mali sme rozličné orgánové sústavy. Keď odpadla anatómia úplne, to bol najväčší výdych.

Určite v letnom netreba podceniť anatómiu, naozaj sa tomu treba venovať. Predsa len to je taký predmet, ktorý je najbližšie k medicíne tak určite to netreba podceniť, pretože vedomosti sa skôr či neskôr zúročia. Mňa anatka baví, tak s tým taký veľký problém nebol. No naozaj, predmet ktorého bolo za tieto tri mesiace najviac a bol najťažší, bola určite anatómia.
Rozhodne som sa popri učení snažila stráviť čo najviac času (koľko len šlo) s priateľom a rodinou. Kým sme neskončili orgány, skutočne som nemala čas ani na svoje kamarátky. Vôbec. Možno to len dramatizujem a keď si toto prečíta niekto z vyššieho ročníka si pomyslí : "Bože dievča, veď ešte ťažšie bude tak nehorekuj". Kľudne, určite to bude ťažšie. No ak chcete mať dobré výsledky a niečo sa aj naozaj naučiť, z toho osobného voľna budete musieť niečo aj odkrojiť. Ale nevadí, pamätajte, že sa raz sa Vám to tak vráti, že sami sebe budete povďační, koľko ste toho spravili pre budúcnosť. Poďme už konečne na tie predmety.

(https://www.instagram.com/krizovakristina/ - moje menšie "Medicalstudent" inšpirácie)

...

Cesta za polárny kruh, lov na polárnu žiaru v Nórsku

17. února 2018 v 13:30 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Ahojte! :) V predposlednom článku som sa Vám zmienila, že ďalšie moje kroky povedú za polárny kruh do mesta Tromsø. Už ako dieťa som mala množstvo snov, čo by som chcela vidieť či prežiť, no a keď už to dieťa konečne "vyrástlo", môže si tieto sny začať plniť. Isteže to nie je také jednoduché. Len chodiť. Jeden výlet kamkoľvek, je vždy nákladný. Možno ak by človek nemusel jesť a vedel by sa transportovať bez potreby využiť dopravný prostriedok, tie náklady by asi až také veľké neboli. Okej, zostaňme v realite. Ak chcete vidieť polárnu žiaru a je to Váš tak obrovský sen aký bol aj môj, máte na výber z krajín, ktorých územie sa rozprestiera za polárnym kruhom. Polárnu žiaru môžete pozorovať z Kanady, aj z Fínska a aj z Ruska. Alebo z južného polárneho kruhu, čo je viac nepravdepodobné. Ak sa vydáte za polárnou žiarou, nesmie to byť vždy len o tom. Je treba si zvoliť pozorovanie v krajine, ktorá Vám je srdcu blízka. Pre mňa to je jednoznačne Nórsko, pre niekoho to môže byť Island, či Fínsko. Nie je vždy 100% zaručené, že polárnu žiaru uvidíme. Isteže, ak sa vyberiete počas zimných mesiacov a v noci je jasná obloha, tak je obrovská šanca že ju vidieť budete.
Mesto Tromsø sa nachádza 350 km severne od polárneho kruhu. Nečakajte teploty ako v Yakutsk v Rusku, kde teploty dosahujú v zime aj reálnych -40°C. Nachádza sa toto mesto síce veľmi severne v rámci Európy, no pobrežie je obmývané teplým golfským prúdom, ktorý spôsobuje aj príjemnú klímu. Čiže v rovnakom období v Ždiari na Slovensku pocítite oveľa väčšiu zimu ako v Tromsø. Netvrdím však, že sa tu zaobídite bez teplej bundy, termo prádla a oteplovačiek. Počas nášho týždňového pobytu bola priemerná teplota -2°C - -7,7°C.

Ak chcete cestovať : Letenka jednoznačne cez Norwegian. Let z Viedne do Osla trvá 2 hodiny. Z Osla sa dostanete priamo do Tromsø opäť s 2-hodinovým letom. Cena letenky veľmi kolíše. Pred rokom sme ju pozerali na mesiac marec a stála na osobu 450€. Tento rok náš vyšla na osobu aj s podpalubnou batožinou 330€/osobu. Náš pobyt trval v termíne od 2-9.2.2018.

Ubytovanie : Škandinávia je celkovo veľmi drahá pokiaľ ide o hotely. Určite siahnite po aplikácii Airbnb. Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že to aký sme dostali zážitok priamo od miestnej nórky, u ktorej sme počas zmieneného týždňa prebývali, nám prinieslo diametrálne odlišný zážitok, než by sme si zvolili hotel. Okrem toho budete priamo vidieť tie ich typické nádherné domčeky z vnútra. Ich čisté biele zariadenie a svetlý nábytok. Presne tohto štýlu sa držím už 6 rokov v mojej izbe. Budete počuť ich reč, môžete sa ich čokoľvek spýtať, môžte vidieť ako žijú. A vlastne to, že sme si zvolili bývanie radšej u domácej než v hoteli, nám rozšírilo obzory poznania Nórska zo všetkých uhlov. Zo Slovenska sme jej priniesli dve čokoládky Lyra. Je to najlepšia čokoláda akú som kedy jedla, a predstavila som ju ako tú najlepšiu zo Slovenska. Pri odchode sme zase od nej dostali jej vlastné, ručne robené pletené pokrývky na uši. Doteraz v tomto milom darčeku vidím ju, jej nádherný domov, milý hlas a naše spomienky. Ubytovanie nás vyšlo na 6 nocí na osobu 220€. V porovnaní s hotelom 400€. Ak sme pozerali hotel napríklad v jeden deň, kedy by sme sa chceli hneď aj ubytotovať, zaplatili by sme na noc (pozor na noc) 100€ na osobu. Čiže do Škandinávie na blink rozhodne neísť.

Potraviny a iné ceny : My sme v podpalubnej batožine mali nespočetne veľa cestovín, aby sme ten týždeň nejako obžili. Už všade na internete sme čítali o tom, ako sú tam veľmi drahé veci a vlastne sme čakali enormne vysoké ceny za potraviny. V meste, kde sme bývali sme natrafili na 3 druhy supermarketov. Jeden je s názvom REMA 1000, druhým supermarketom bol COOP, kde sú ceny trošku vyššie, no a obchod, v ktorom sme nakupovali my a mal najväčší výber hlavne nórskych potravín s relatívne primeranými cenami sa nazýval KIWI. V KIWI sme nakupovali 2x. Väčšinu týždňa sme už neochotne pojedali cestoviny s takou omáčkou, onakou omáčkou, alebo mortadellou. Raz sme si spravili bohaté raňajky, pričom sme kúpili 1 mlieko z ekologického poľnohospodárstva, 12 vajec tiež BIO, krevetovú pomazánku, čerstvý šalát, tropickú šťavu (1l), šunku, veľký chlieb so semienkami (vyzeral veľmi zdravo a chutil tiež perfektne), balík čučoriedok, krabicu malinových musli a 4 mangové jogurty. Za tento nákup sme nechali 25€. A tu sme zostali prekvapené. Za rovnaký nákup by sme nechali rovnakú sumu aj na Slovensku. Čiže tie ceny sú o niečo vyššie v potravinách, ale zas nie až také, ako sme čakali. Väčšina ich produktov je vždy z ich nórskych fariem, nesú na obale hrdú nórsku vlajku a veci v BIO kvalite nie sú drahé rovnako ako aj u nás. Pokiaľ ide o pohonné látky, 1 liter benzínu vás vyjde na 1,6€. Lanovka tak 20€ na osobu hore aj dole, pizza v reštaurácii 20€, suveníry sú však nesmierne drahé. Za magnetku si v obchodoch pýtajú cca 7-9€, kľúčenky či už s motívom polárnej žiary alebo Nórska 8€. V reštaurácii zaplatíte za menu tiež veľa peňazí. 24-hodinových lístok na autobus Vás vyjde 10€. Nórsko je drahé, pokiaľ ide o služby.

(Cesta v Hamna)

(Aurora, Eidkjosen)

(Čarovná pláž v Hamna)

V piatok večer sme hneď po príchode do nášho domu čakali na prvé náznaky polárnej žiary. Taxík nás priviezol rovno na adresu, kde sme bývali. Typický nórsky domček s balkónom, vysvietenými oknami a zasneženým okolím. Zazvonili sme na zvonček a otvorila nám dvere teta, u ktorej sme mali bývali. Volala sa Tina. Bola veľmi pôvabná, mladá, vek tipujem okolo 26 rokov. Bola štíhlej postavy a mysleli sme, že prídeme do rodiny, kde budú deti a jej muž. Pýtala som sa, s kým žije a prezradila nám, že sama. Niečo sme s ňou prerozprávali a šli sme spať. Hovorila nám, že bude bývať v práci, takže sa bude vraciať až večer. To nám veľmi vyhovovalo. Cítili sme sa trochu viac slobodnejšie. No posledný deň sme si už na seba tak zvykli, že nám bolo až zvláštne, keď bola dlhšie v práci. Večer nechala svietiť všetky svetlá. 4 v oknách, nad digestorom, malé ikea lampičky, okrasné dekoračné svetlá a aj v kúpeľni všetky bodové svetlá. Slovenská klasika. Všetko sme sa snažili povypínať (save energy) a potom sme už v kľude mohli zaspať.
Prvé ráno začalo nádherne. Kika ešte spala a ja som sa mohla kochať nádherným výhľadom z okien. Všetky svetlá, ktoré sme večer vypli, boli ráno opäť rozsvietené (celý týždeň sme potom dumali, prečo tam je vždy všetko rozsvietené). Prvý deň sme mali mať krásne, jasné počasie. No aj keď je slnečné počasie, slnko sme nikdy nevideli priamo ako guľu na oblohe. Všetky prírodné zákony, ako to bežne poznáme od nás zo Slovenska, tu boli o niečo pozmenené. Jediné slnko, aké sme videli počas týždňa, boli osvetlené biele špičky vysokých vrchov. Slnko "vychádzalo" tak okolo 9:00-9:30. Čo bolo ale zvláštnejšie, zapadalo už o 14:00. Celý deň bolo relatívne svetlo. Mala som po pravde trošku skreslené predstavy. Myslela som, že tu len pár hodín bude svetlo a zvyšok dňa budeme tráviť v tme. No ale tak tomu zrovna nebolo. Svetlo bolo celý deň, biely sneh navôkol ešte túto svetelnú domnienku umocňoval. Avšak západ slnka tu vyzeral náramne zvláštne. A krásne zároveň. U nás pri západe slnka slnko zapadne a chvíľu potom ostane ružová obloha, ktorá sa postupne sfarbí do modra a nastane tma. Za polárnym kruhom som mala možnosť spozorovať, že taký ružový západ slnka tam trval aj 3 hodiny. Keď sme prvý krát o 15:00 pozreli na oblohu medzi kopce a videli ružovú oblohu, už sme boli v tom že o chvíľu nastane tma. No prešla hodina, dve, tri a obloha bola nezmenená. Akoby tam to slnko stále za horami svietilo a nevedelo zapadnúť. Skrátka ružovo-žlto-modrú oblohu tu uvidíte v jeden deň veľmi dlho. To bolo neskutočné.

Zaodeli sme sa do oteplovačiek, termo prádla, dvoch mikín, čapíc, rukavíc a šálu. Snehule sme museli nastriekať impregnačným sprejom. V Nórsku spoznáš snehule. Tie moje boli mokré len zo špičky no a Kikine boli v jeden deň mokré totálne celé. Akoby chodila len po vode. Kvalitná obuv je základ. Bez nej sa tam nepohnete. Taktiež šál, ktorý bude zakrývať spodnú časť tváre. Večer sme sa vracali s červenou tvárou ktorá veľmi rýchlo nemizla. Tvár treba veľmi hydratovať, pretože tam vedela vonku veľmi dobre vymrznúť.
(Lanovka Fjellheisen)

Další články