Prečo je vďačnosť taká dôležitá?

10. ledna 2018 v 22:09 | Kristína Krížová |  Čas na holé premýšľanie
Pokiaľ chcem začať napĺňať myšlienku blogu, pre ktorý som ho práve obnovila, začnem s mojou veľmi obľúbenou témou v rámci sebarozvoja a tým je vďačnosť. Všetci určite vieme že musíme byť vďačný, resp. ďakovať. Tak nás to učí spoločnosť, tak nás to učia rodičia. Ďakovať v obchode, ďakovať za veci, ďakovať za služby. Ak niekomu čosi požičiame a nepočujeme od neho ďakujem, alebo skrátka nevidíme jeho vďaku, vyvolá to v nás pohoršenie. No tento článok nie je o vďake v medziľudských vzťahoch, akú všetci poznáme. Bude o vďake práve vo Vašom život, za veci ktoré máte, za ľudí akých máte okolo seba, za zdravie Vás a Vašich blízkych. Práve o tomto bude nasledujúcich pár riadkov.
Vo svojej podstate ide aj o to, že myšlienková forma vďaky a radosti nám môže priniesť dlhovytúženú radosť zo života a precítenie všedných chvíľ, ktorými sme obklopení. Ak začneme brať tie najbanálnejšie veci ako veľké a skvelé, náš život sa transformuje do inej podoby. Budeme si vedieť lepšie vychutnať veci, lepšie ich precítiť a z vlastnej skúsenosti viem, že vďaka sa vždy znásobuje a vracia nám ešte krajšie a lepšie zážitky, otvára nám dvere tam, kde boli pred tým len steny.

Najlepším spôsobom, ako začať s týmto geniálnym jedným slovkom je poďakovať sa v hlave za niečo hneď ráno a taktiež aj pred spaním. Je toľko vecí, ktorými sme v živote obklopení. Určite ste počuli už starý známy citát, že pokiaľ chceš zmeniť svoj život, musíš zmeniť najprv svoju myseľ. Naša myseľ je tak geniálna vec, dokáže doslova čarovať. Ak ste videli film the secret, určite viete o čom hovorím. Moja vlastná skúsenosť o tom svečí. Mala som jednu túžbu. Bola maximálne nereálna a zrovnanie s túžbou a realitou bola asi 1:10. Dlhotravujúce premýšľanie nad niečím, umocnené pocitmi radosti dokáže takúto túžbu naplniť. Ale má to jeden háčik. Nenaplnilo ju presne tak ako som chcela, podľa plánov. Drží sa to podľa hlavnej myšlienky z hlavy, no scenár si to tvorí samé. Tá myšlienka prinesie príležitosť. Čiže nikdy nie výhru, okamžité zdravie, alebo čosi, čo si len predstavíme. Najprv sa nám naskytne príležitosť. Zo začiatku ani nemusíme vedieť že práve toto bude cesta k môjmu snu, mojej túžbe. Ale až potom si uvedomíme že : "aha, keby tohto človeka nestretnem, nemala by som otvorenú cestu ďalej." "ak by sa nestala táto náhodná vec, nebolo by to tak či onak". Našou mysľou si vieme zostrojiť realitu v ktorej živote. Jasné že nie také jednoduché, ako sa o tom píše a ešte ľahšie číta. Je to zložité, ale nie nemožné. Začnime najskôr ďakovať za bežné veci, až potom sa k nám ľahšie dostanú príležitosti.

Za Vašu mladosť - Uvedomili ste si už, že čím viac sa tešíme na koniec týždňa, na dovolenku, na leto tým viac Vám pribúda rokov? Skúsme si predstaviť teraz sami seba v roli 85 ročnej babičky či dedka. Tak veľmi by sme chceli vrátiť čas, vyskúšať mnoho vecí, naučiť sa žiť so všetkými zmyslami otvorenými, vychutnať si veci.. len sa už nedá. Namiesto toho budeme ako starší prežívať problémy iných charakterov. Nie je dôležité či máte v tomto veku skoliózu alebo ploché nohy. Ste mladí, zdraví ľudia. Viete chodiť. Je super sa to naučiť a brať to za samozrejmosť. Ale myšlienka, že sme pripútaní k posteli a nevládni sa sami obriadiť je dehonestujúca. Ale vy ste mladí, schopní života, s dávkou energie. Nevadí, že sa musíte ešte učiť na cudzí jazyk alebo na maturitu. Vidíte, máte zdravé oči. Možno nosíte okuliare či šošovky, ale to vôbec nevadí. Dokážete vidieť. Choroba nám môže zo dňa na deň zničiť nejakú základnú činnosť, niečo dôležité. Buďte vďační za svoje telo, ďakujte za svoje nohy, za svoje srdce ktoré bije. Možno niekto práve v tejto chvíli čaká na rozsudok smrti s infarktom myokardu. Zrelaxujte svoju myseľ a otvorte ju. Nešírme zlo, vážme si prírodu, chodievajme do nej s láskou a rešpektom.

Je nesmierná spústa vecí za ktoré sa dá ďakovať, stačí sa pozrieť na všetko okolo Vás. Na Vašich zdravích prúbuzných. Možno že ste sa včera pohádali a dnes nemáte náladu ich ani vidieť, poďakujte sa za ich zdravie. Už len takáto myšlienka sa Vám vráti. Vaše zdravie bude opätovne oplatené. Kto ešte zatiaľ nemá vedomie o nejakej sile myšlienke, môže takýto článok pokladať dokonca za smiešny. Vôbec to nevadí, každý sme na inej mentálnej úrovni, to neznamená že to je zlé. Len je to iné :)

Ak Vám niečo takéto práve behá po rozume, je to absolútne v poriadku. Ak mám obrovský stres zo skúšky, alebo ste sa príšerne pohádali s priateľom, vyhodili Vás z práce, čokoľvek, nebudeme mať chuť ďakovať za nohy, zdravé oči či lásku okolo nás. A tu je problém, že ak sme v duševnej pohode a aj naša myseľ vykazuje uvoľnený stav, oveľa lepšie vieme inému človeku poradiť. Vieme ďakovať, máme kopec energie. No ak sa niečo deje, my skrátka nemáme duševnú rovnováhu, nebude to až také jednoduché. Tajomstvo vďaky je aj akousi formou útechy. Popri zlej veci aká sa stala, sú tu stále iné naokolo. Nemusíte vtedy však vďaku siliť. Vyriešte si problém, otvorte obzory a aplikujte vďaku do každodenného života. Dovoľte, aby sa stalo Vašou súčasťou. Sami budete neraz prekvapení, keď zistíte, ako úžasná vie byť Vaša myseľ a ukázať
Vám čo všetko máte navôkol seba. Neničme, nebúrajme a nekritizujme. Nie sú všetci ľudia zlí. Nie sú ani všetci dobrí. Berte všetkých a všetko s rezervou. Otvorte sa len pár ľuďom. Nebojte sa nadväzovať nové kontakty, pestujte kvalitné priateľstvá, doprajte si chutné a zdravé jedlo, čítajte, obohacujte Vašu myseľ o nové poznatky a vedomosti. Vždy sa Vám zídu. Učte sa cudzie jazyky. Zaujímajte sa o dobro vo svete. Nepodporujte správy v televízii. Netíkajú sa Vás. Kúpte si nový kvet a starajte sa oň. Zájdite za rodinou, u ktorej ste dlho neboli. Urobte niečo, čo ste dlho odkladali.
Spravte si relaxačné chvíle a vychutnajte si oddych. Ďakujte za Vás, ďakujte za to že ste. Ste súčasťou skladačky niečoho veľmi významného. Ste významný. Nezabúdajte :)

Kristína Krížová
 

Čo ponúknu Tatranské wellness hotely na víkend?

6. ledna 2018 v 19:31 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Ahojte! :) Aké máte sviatky? Pevne verím, že si ich všetci z Vás užívate v kruhu milujúcej rodiny a v pokoji. U mňa momentálne prevláda pilné učenie na skúšku z biofyziky. Pôvodne som tento článok chcela začať písať až po skúške, no vzhľadom na klesajúcu koncentrovanosť pri učení som sa rozhodla si trošku vybičovať kreativitu, ktorú tak milujem. Hoc práve na mňa z každej strany stola pozerá čosi, čo mi pripomína "drahú biofyziku", budem sa snažiť všetky svoje myšlienky podať s najväčšou grandióznosťou.

Nesmiem zabudnúť na opätovnú vďaku za všetky tie milé až dojímavé správy aké mi chodia či už do directov alebo na súkromný profil na facebooku. Je to neskutočné vidieť, ako sa Vaše názory niekomu zdajú zaujímavé a dokonca mu priniesli niečo do života. Týmto by som aj chcela prisľúbiť, že sa budem snažiť napĺňať pôvodnú myšlienkou blogu, s akou som blog aj obnovila. Tento článok je ešte mierne sebecký (píšem o sebe, o našom výlete, nejaké tie wellness odporúčania, saunovacie rady). Ďalšie články by som chcela oddať duchu sebarozvoju. Aby boli viac pre Vás. Každým slovom ďakujem ešte raz za všetkú podporu!


Nesúďte dojmom, ktorý vo Vás môže toto vzbudiť. Nie sme žiadne deti, ktoré si lietajú po hoteloch a utrácajú peniaze rodičov. Nie každého toto aj napadne, no už som sa veľa krát stretla s niečím podobným. Ja chodievam robiť od pätnástich rokov a posledný celý rok som si zarábala hojne. Nočné, denné smeny. Kika taktiež chodieva popri škole pracovať a vďaka spoločným snom a cieľom vieme navšítviť a zažiť toho veľa. Som človek ktorý si rád zarobí peniaze, keď aj bude robiť za pokladňou. No svet v ktorom žijeme nám zážitky vydáva len za cenu peňazí.Veľká škoda. Pokiaľ sa nenarodíme v raji pri pláži... :)


Hneď po ukočení zápočtu z anatómie, vybalenia si všetkých možných vecí, ktoré tvrdli v Bratislave počas mnohých dní semestra som sa začala chystať na hory. Čo to trepem. Boli sme len naložené v bazéne a saunách, takže žiadne turistické palice ani bežky či lyže nečakajte. Poriadna obuv je základ. Moja kamarátka (ako budem asi často opakovať) sa volá rovnako ako ja - Kristína. Kika sa vydala do Tatier len v conversách. Auto malo letné gumy, ale s Božou pomocu sme nejako dorazili do Štrby. Celá cesta bola od Zvolena zasnežená a čím viac kilometrov sme uháňali, tým viac snehu pribúdalo. Naším prvým cieľom bolo navštíviť zamrznuté jazero v ktorého pozadí sa lemujú hory.
Prišli sme až po tme a vlastne ani neviem čo sme čakali že uvidíme. Vonku bolo -9, Kika si vykračovala v svojich tenkých lepetinkách na nohách a ja som mrzla aj zakuklená v kožuchu.
Výhľad na jazere bol.. Všade bola veľká hmla a jediné čo sme videli, boli z druhej strany svetlá zo Zion Spa z Kempinskeho. Toto wellnes ponúka rovnaký výhľad na tatranské horské skvosty. Ibaže, z pohodlia tepla. V mobile mám wishlist prianí a vecí, ktoré chcem vidieť či zažiť. Alebo kam chcem ísť. Jednou z nich bol aj nádherný wellness komplex v Kempinskom. No naším cieľom bol práve Grand hotel Permon v Podbanské. Ten ponúka najväčší výber zo sáun, rozličných welness atrakcií, aký som kedy videla. A ja som s Kikou veľký milovník sveta saunovania a wellnessu. Veď, kto by nebol. V Permone nás prekvapila dokonca aj soľná jaskyňa. Škoda že sme ju našli až pol hodinu pred koncom wellnessu. Nevadí, lepšie neskoro ako nikdy.



1 semester na lekárskej fakulte UK

15. prosince 2017 v 22:09 | Kristína Krížová |  Študentský život medičky
V prvom rade by som Vám chcela zaželať pekné sviatky, príjemné pohodové Vianoce strávené v kruhu svojich najbližších, poďakovať sa Vám za milé správy, ktoré mi doposiaľ prišli či už na facebookový profil blogu, osobný instagram či v menšom rozsahu v komentároch na blogu :)
Veľmi jasne si spomínam na články spred vyše piatich rokov, kedy som sa popri strednej pripravovala na prijímačky na LF UK, odbor všeobecné lekárstvo. Ja viem, že je asi šialené mať vysokú školu za nejaký veľký cieľ, no pre mňa to bol posledných 5 rokov najväčší cieľ, ktorý musím dosiahnuť. Prešlo niekoľko rokov a ja som v poslednom týždni prvého semestra (zatiaľ len 1.ročníka), na odbore všeobecné lekárstvo. Týmto článkom by som chcela potencionálnym záujemcom o daný odbor priblížiť aspoň z časti aké sú v prvom semestri predmety, povinnosti, radosti aj strasti, pripísať nejaké moje subjektívne hodnotenie. Či je toho naozaj toľko veľa ako sa hovorí, že sa po nociach nedá spávať, alebo ako to vlastne je. A možno ak na tejto škole študujete, len si utvrdíte nejaké veci, alebo sa prostredníctvom komentáru dozviem zase nový a iný názor. Všetko rozumné je vítané a žiadané.

Najprv sme všetci prešli zápisom, starší študenti pre nás vytvorili Fresher´s Day, čo hodnotím viac ako pozitívnu akciu, kde sme boli všetci rozdelení po jednotlivých krúžkoch, čo nám dostalo lepšie do povedomia nové tváre s ktorými sa budeme denno-denne stretávať, taktiež nám aj ukázali areál školy, kde čo môžeme nájsť. Samozrejme, že ak sme sa mali dostaviť na prvú hodinu latinčiny či biológie, zisťovali sme kade tade, ktoré dvere, ktorá budova.. Počas strednej som sa veľmi zaujímala o túto výšku, chcela som vedieť aké ma čakajú predmety, aké to bude, no nikde som nevedela nájsť nejaký sumárny článok. Preto ak (ako som už vyššie písala), ste potencionálni záujemcovia, budete mať nejaký menší prehľad čo asi Vás čaká v prvom semestri medicíny pri štúdiu na LF UK v Bratislave.
Možno ak tento článok bude čítať niekto kto ma osobne zo školy pozná, pomyslí si že to dievča je šialené, že toľko kecá o škole, ako môže byť niekto taký posadnutý(?) medicínou. Po pravde ja som človek, ktorý sa strašne rád učí nové veci. Fascinuje ma, keď môžem rozširovať a obohacovať svoje poznatky. Hlavne o niečom, čo ma tak veľmi zaujíma. Na druhej strane som veľmi rada, že som tento rok pred 3 rokmi definitívne nezrušila a ponechala si ho ako taký menší pamätník. Svoje myšlienky ktoré si teraz vďaka tomuto blogu môžem prečítať.. je to neuveriteľné pre mňa. V podstate sa moje myslenie až tak nezmenilo, ciele zostali rovnaké, životná motivácia, hĺbkové premýšľanie.. Keď si teraz čítam článok z roku 2013, obsiaty 55 komentármi, som veľmi rada že už v takom relatívne mladom veku som mala také jasné zmýšľanie o budúcnosti. Ale aby som sa toľko nepitvala v jednej veci, poďme konečne na tie predmety!

 


Ako sa úspešne učiť - 1.tip

18. listopadu 2017 v 21:07 | Kristína Krížová |  Študent - nápady a tipy
Milí priatelia, chcela by som Vás týmto privítať pri prvom príspevku, ktorý bude spadať pod rubriku Študent. Budem tam postupne hádzať nejaké tipy, nápady, ako naložiť s časom a ako sa efektívnejšie učiť. Nebudem Vám omielať nič o tom, že máte jesť orechy a čokoládu, alebo že sa lepšie učí sa čerstvom vzduchu. To všetko už dávno vieme. Pred niekoľkými mesiacmi som si v Panta Rhei kúpila knihu od Eberhardta Hofmanna "Jak se úspěšne učiť". Táto rubrika bude celá o tejto knihe, budem sa snažiť Vám spraviť z nej najlepší možný výťah a veriť, že Vám tieto rady prinesú osoch na Vašej študijnej ceste. Nezabúdajte, že štúdium je veľmi žiadaná vec. Študujte čo Vás baví. Učte sa jazyky. Ak si tieto súvislosti uvedomíte v mladosti, prinesú Vám v budúcnosti všetko, po čom túžite. Kto chce nech verí, kto nie, nech sa sám presvedčí. Poďme na to! :)

Experiment č.1 - Ako prvé začneme s experimentom, ktorý nám pomôže pochopiť, ako funguje krátkodobá pamät. Odstopujte si minútu a naučte sa nasledujúce pojmy naspamäť.

šanóncestovinyskriňa
desaťbojrádiová vežarám obrazu
prírodovedecbatožinový priestorsústruh
karfioldiárO2 aréna

Teraz si môžte ísť na 10-15 minút scrollovať facebook či instagram. Alebo môžeš ísť kľudne utrieť doma riady. Akúkoľvek činnosť si vyberieš, je to na tebe. Ak uplynie stanovený čas, vezmi si pero a papier (alebo poznámkový blok v mobile) a zapíš si všetky pojmy, na ktoré si spomenieš.
Vyššie uvedený experiment ukazuje, akú obmedzenú kapacitu má naša krátkodobá pamäť. Koľko pojmov si si zapamätal/a správne? U mňa to bolo číslo 8. Kniha uvádza, že pravdepodobný počet zapamätaných slov bude v rozpätí 5-9 slov. Kapacita krátkodobej pamäti je 7 plus mínus dva prvky (Miller, 1965).

Lepšie sa nám ukladajú informácie, o ktorých už niečo vieme. Pokiaľ niekto nepozná latinku, bude pri pohľade na slovo WIND (z nemčiny - vietor) vidieť len 10 čiarok, ktoré nedávajú zmysel. Aby si tieto znaky uchoval v pamäti, bude potrebovať všetky pamäťové miesta. Ak bude poznať latinku, no nebude vedieť po nemecky, dokáže čiarky vnímať ako písmená, ale nebude vedieť, čo znamenajú. Aby si slovo zapamätal, bude potrebovať 4 pamäťové miesta (každý znak jedno miesto). Ak bude niekto vedieť nemčinu, dokáže identifikovať o aké slovo sa jedná, čo znamená a k uloženiu do pamäti mu postačí len jedno miesto. Skutočný počet informácií v krátkodovej pamäti teda môže kolísať podľa toho, či nám dané informácie dávajú zmysel.


Aby sme si dokázali zapamätať horný rad čísiel, potrebovali sme príliš veľa miesta v krátkodobej pamäti. Väčšina ľudí si nedokáže zapamätať číslo, ktoré sa skladá z viac než deviatich číslic.
Pokiaľ sa čísla zoskupia (napríklad na číslo 1348), môžeme si ich uložiť na jedno pamäťové miesto. Funguje to však len vtedy, ak nám číslo 1348 dáva zmysel (napríklad založenie Karlovej Univerzity). Pamäťové miesta v krátkodobej pamäti sú niečo ako šuflíky, do ktorých si môžeme uložiť práve jednu vec.



Opäť sa vrátime k experimentu číslo 1. Teraz si analyzujte, na ktorých pozíciách v tabuľke sa nachádzali pojmy, ktoré ste si zapamätali. Znamená to, že si napíšte, koľko pojmov z každého stĺpca ste si zapamätali. U mňa to boli 3 z prvého, 2 zo stredného stĺpca a tri z posledného stĺpca.

Kniha uvádza, že zapamätateľnosť informácií závisí z podstatnej časti aj na poradí, v ktorom sa učíme veci naspamäť. Jednotky na začiatku a na konci sa nám učia najlepšie, naopak tie v strede najhoršie. U mňa sa to veru tiež osvedčilo.

Ako môžeme teda prakticky využiť tento efekt pri učení? (slovíčka pri cudzích jazykoch)
Vzhľadom na obmedzenú kapacitu krátkodobej pamäti by sme sa mali učiť len 7 jednotiek v jednom bloku. V rámci jedného bloku by mali byť uprostred jednotky, ktoré nám idú lepšie a sú nám niečím známejšie a ľahšie zapametateľnejšie. Na začiatku a na konci bloku by mali stáť slovíčka, ktoré nám idú najhoršie. Alebo sú pre nás úplne nové.

Ako chutí Kalábria?

28. října 2017 v 19:44 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Nikdy pred tým som o Kalábrii nijak extra nepočula, dokonca som ani netušila, ako krásne priezračné more je naspodku čižmy Talianska. Práve sedím za mojím bielym stolom v prechodnom študijnom bydlisku Bratislava, po pravej ruke mám anatómiu 1 a po druhej mám rámik s prekrásnou spomienkou na Tropeu. Viete si predstaviť dve mladé dievčatá, ako blúdia na vlastnú päsť letiskami a železnicami až k finálnej destinácii? Moju maminu veľmi obdivujem za obmedzenie strachu, na ktorý si musela po niekoľkých absolvovaných dobrodružstvách zvyknúť. Nikdy nezabúdajme oceniť rodičov, aj ich strach ktorí o nás majú. Ľúto nám bude až vtedy, keď sa zostaneme strachovať len sami o seba. Ak viete čo tým myslím, pri najbližšej príležitosti vstanete a objímete svojich rodičov s tým, ako im ďakujete za všetko. Obom Vám to spríjemní dník :)

Aby som nezahýbala od podstaty článku a tým je práve výlet na toto čarovné miesto, vtiahnem Vás najprv do malého okienka južnej časti Talianska : Piesok je tu diametrálne odlišný ako na severnej strane Talianska. Je belší, mäkší, no nenájdete tu toľko mušlí (povedala by som že skoro žiadne) ako napríklad v Caorle. Celé mesto Tropea je postavené na vysokom kopci, ktoré zospodku obmýva more. Ak chcete zísť k moru, prekonáte nemálo schodov. Dole sa ide ľahko, no po úmorne teplom dni a uťahanom tele sa cestou hore budete cítiť akoby kráčate k nebeskému oltáru. Typickým symbolom je napríklad červená cibuľa, ktorá sa vo veľkom exportuje. Nájdete ju na magnetkách či rozličných iných suveníroch. Z Kalábrie sme navštívili nasledovné mestečká : Zambrone, Briatico, Capo Vaticano. Kalábria je samá o sebe veľmi veľká a tento článok pokrýva len jej malé obsadenie. Ak sa rozhodnete pre mestečko Tropea, resp. návštevu blízkych oblastí Kalábrie budúce leto alebo sa chcete len odreagovať od bežného dňa a v mysli uletieť kamsi pri more, ste na správnom mieste.


(Kostol, predstavujúci ikonu Tropei)


Na stránke leteckých spoločností sme si vyhľadali letenky na letisko Lamezia Terme. Náš štart začínal z Budapešti. Veľkou nevýhodou bol práve zdĺhavý transport do Maďarska. Ak by sa dalo, určite by som zvolila Viedeň. No náš let bol nekompromisný a zostal zo štartovacieho miesta Budapešť. Keď sme sa konečne dostavili na letisko a pri check-in odovzdali našu batožinu, mohli sme sa venovať motacím činnostiam. Pozorovali sme ľudí, chodili hore dole až nakoniec sme prešli kontrolou a čakali na lietadlo. Letecká spoločnosť Wizz Air šetrí na mieste, ako je napríklad čakacia hala. Čakali sme takpovediac vonku pod hangárom na príchod nášho ružového lietadla, ktorý putoval do Talianska. 19.7.2017 o 19:05 bol plánovaný odchod. Cesta lietadlom bola veľmi píjemná, pozorovali sme oblaky, vzďalujúcu sa krajinu, až nakoniec sme po dvojhodinovom lete dorazili do Lamezia Terme.

Lamezia Terme Aeroporto bolo veľmi malé. Vzhľadom teda na iné letiská. Vyzeralo viac zastarane ako napríklad letisko v Budapešti, no vyzeralo útulne a človek sa v ňom vedel ľahko zorientovať. Našou ďalšou úlohou bolo dostať sa z letiska na hlavnú vlakovú stanicu Lamezia Terme Centrale. Pôvodne sme plánovali ísť pešo (áno v tme a s kuframi), no vzhľadom na súčasnú situáciu s imigrantmi v Európe sme uprednostnili taxík. Milý a ochotný taxikár nás ako švihnutím čarovného prútika dopravil na nami zvolenú vlakovú stanicu. Nespomeniem si, kedy presne nám mal odchádzať vlak, no pamätám sa, že sme čakali pred vlakovou stanicou v malej kaviarni oproti. Bolo príjemne teplo a popri vnímaní vytrubujúcich áut sme sa napokon dočkali aj nášho vlaku. Z vyššie spomínanej vlakovej stanici sme šli na vlak talianskej spoločnosti Trenitalia, kde sme prestupovali v mestečku Rosarno. V Rosarno sme ešte počúvali žabacie zvuky, ktoré doliehali z väčšieho jazera ohraničeného plotom. Všade bola tma, našťastie sme tam neboli úplne samé a spolu s nami čakali na vlak do Tropei aj iní ľudia.
Okolo polnoci sme dorazili vlakom do mestečka Tropea. Mala som v hlave mapu, kadiaľ presne sa pôjde do nášho hotela, no v tme vyzeralo úplne všetko inak, ťažko sa orienovalo a ešte ťažšie kráčalo s ťažkými kuframi. Mesto v noci úplne žije. Pomaly sme sa dostali na dlhú promenádu prepletanú obchodíkmi, reštauráciami, barmi a bláznivých talianskych ľudí, ktorí žili vo dne v noci. Viac krát sa nám overil fakt, že taliani (určite zrovna tí, s ktorými sme sa rozprávali) nevedeli ani ceknúť po anglicky. Snažili sme sa od nich zostiť kadiaľ sa dostaneme do hotela La Perla Tropea. Mladý šarmantný pár sa nám snažil rukami, nohami po taliansky vysvetliť kade máme ísť. No poznáte to : "sii sii, všetko nám bolo jasné no keď sme mali ísť podľa ich inštrukcií, úplne sme zabudli na akýkoľvek smer ktorý nám hovorili." S Božou pomocou sme sa dostali naspodok promenády, kde sme nastúpili na rikšu. (rikša je niečo ako malý vozík podobný bicyklu s prídavným mini vozíkom pre max 2 osoby). O 00:45 sme doratili do nášho hotelu, kde sme spadli do postele a zaspali.


Májová návšteva Londýna

13. září 2017 v 13:06 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Nikdy by ma nenapadlo, že miesto na ktoré zájdem ešte tento rok bude zrovna Londýn. Ja som nikdy nebola nejako extra nadchnuté pre toto mesto, no vzhľadom na to, že v mojom okolí boli ľudia ktorí Londýn úplne milovali, som si povedala že niečo na tom musí byť. Nemám v pamäti od čias detstva žiaden spoločný výlet na ktorom by som sa podielala ja, mamina a krstná. Ich sesternica žije v Londýne už vyše desať rokov. Našla si tam priateľa, pracuje v čokoládovni a jej bývanie je takým zážitkom, aké nám neponúkne žiaden hotel. Poznáte situáciu, keď sa stretnete na rodinnej oslave a všetci si navzájom hovoria : ,,prídite nás konečne pozrieť.",,áno, prídeme." Roky bežia, ľudia starnú a stretávame sa až na karoch či v lepšom prípade na svadbách.

Moja krstná je dobroduch ako ja a povedali sme si že konečne navštívime tú našu Máriu vo veľkom svete. Keď som bola menšia, nebolo možné podniknúť podobný výlet. Mamina ledva zarobila aby uživila nás dve a na dovolenky vôbec nikdy nevychádzali peniaze. Dnes, keď mám po niekoľkých rokoch práce či už popri škole, alebo prechodného roku medzi začiatkom štúdia v BA našetrené, vedela som, že bude väčšia pravdepobobnosť že s nami pôjde aj mamina. Platiť všetky položky na dve hlavy je určite zaťažujúcejšie ako keď si človek zaplatí sám. Oceňte svojich rodičov. Starých rodičov. Vstaňte od článku a povedzte im, ako im za všetko ďakujete. Čas plynie neustále a treba stihúť počas života obdariť krásnymi slovami všetkých, ktorí nám budovali detstvo.

Mind the gap between the train and the platform"


13.5.2017 sme vo večerných hodinách nasadli do bieleho lietadla s červeným nápisom AUSTRIAN AIRLINES a užívali si nádherný let pri ružovej oblohe. Bol to náš prvý let a zároveň aj obrovské dobrodružstvo. Vždy som sa sesternici, ktorá pravidelne s rodinou lieta každý rok do Egypta pýtala, aké to je v lietadle. Čo cíti, aká je rýchlosť, pristátie a odlepenie sa od zeme. Je to naozaj pravda, že nikto nám nič tak dokonale nevysvetlí, ako naše vlastné pocity. Pamätám sa, ako naše lietadlo vycúvalo a pomalými pohybmi sa dostalo hodnou diaľkou na vzletovú dráhu. Zastalo, na krídlach vysunulo akési menšie krídelká a začalo sa rozbiehať. Pomaly sme dosahovali stále väčšej a väčšej rýchlosti a presne to bol pre mňa ten blažený pocit, keď ma napadne slovo let. Cítiť v sedačke tú veľkú rýchlosť a silu, veľmi som si to užívala. Celkový let je pohodový. S vozíkom sa prechádzali tri upravené slečny a ponúkali nám nápoje aj s občerstvením. Dala som si Saft, čo v preklade z nemčiny znamená šťava.
Let trval dve hodiny a po dlhočiznom krúžení nad nočným vysvieteným Londýnom sme nakoniec šťastlivo pristáli na letisku Heathrow, nachádzajúce sa na západe Londýna, v mestskej časti Hillingdon. Je to veľmi, skutočne veľmi veľké letisko. Po našom príchode nás už mária čakala na letisku, zabezpečili sme si naše Oyster karty a metrom sa dostali do Brentfordu. Večer sme sa zvítali ešte aj s jej anglickým priateľom Edom (celým menom Edwin) a odovzdali im darčeky ktoré sme pre nich mali.


Rána v lodýne boli magické. Keď sa povie Londýn, vôbec sa mi už nevybavuje palác, ani červené autobusy, ale naše londýnske rána. Nie nadarmo som sem pridala fotku na vode aj s loďkou. Mária a Ed žijú na lodi. To bol pre mňa najväčší zážizok tohto mesta. Keď som ráno vyliezla na strechu lode, cítila som teplé májové slnko, ktoré ma začínalo ohrievať na tvári a počula som žlbnkať vodu. Ed pripravoval ich typické londýnske raňajky a my sme sa zatiaľ kochali krásou okolia. Každú chvíľu sme počuli hučať lietadlá. Heathrow je od Brentfordu vzdialený 15 minút cesty autom, no lietadlá hučali tak hlasno, akoby štartovali priamo pri nás. Mária vravela, že každé 3 týždne (tuším 3) odkláňajú lietadlá na iný smer, pretože ten hukot skutočne pravidelne vie zobudiť. Dokonca keď sme prechádzali Syon parkom, som mala možnosť odstopovať, že každé lietadlo vyletelo vo frekvencii jednej minúty! Všetko z Heathrowu. Najčastejšie videná spoločnosť bola British Airways. Človek sa potom musel zamyslieť, kam a prečo sa všetci ľudia stále presúvame. Kam tí ľudia lietajú? Za kým idú? Idú dovolenkovať?

Ed sa veľmi šikovne obracal pri sporáku, až nám naservíroval túto nádheru. Ony dvaja uprednostňujú všetko BIO. Mlieko z Anglicka chutilo napríklad úplne inak ako naše. Netrúfnem si povedať či lepšie alebo horšie, skrátka inak. Milujem spoznávať všetko zahraničné, vrátane jedla a kultúry (jedlo vyhráva). Tu v Londýne na to bolo skutočne veľa príležitostí. Po raňajkách sme sa všetci oblizovali. Chutnali sme aj typickú anglickú omáčku (viď obrázok). Po výdatných raňajkách sme sa vybrali na celodenný výlet do Camden Town. Je to okres severozápadného Londýna.


Aký je návrat na blog po troch rokoch?

5. září 2017 v 14:45 | Kristína Krížová |  Čas na holé premýšľanie
Spomínate si ešte na posledný článok zpred neuveriteľných, troch rokov? Nikdy by ma nenapadlo, že ešte niekedy otvorím portál blog.cz a dokonca titulok s názvom "nový článek". Tri je magické číslo, možno to niečo bude mať do seba. Na mojom instagrame som zavesila story, kde som sa pýtala vyslovene na ľudí, ktorí ma sledujú ešte od čias blogovej éri. Bolo ich na moje veľké počudovanie dosť. A vlastne aj kvôli Vám, ktorí ste sem chodievali kedysi, mali ste radi či už stránku, alebo príspevky ktoré tu boli pridávané, veľmi Vám ďakujem za Vašu podporu a čas, ktorý ste venovali čítaniu práve mojich článkov. Chcem privítať aj ľudí z môjho okolia a dokonca aj tých, ktorí ste o tomto blogu nikdy nevedeli a nepočuli.

Pre tých, ktorí ste už dávnejšími čitateľmi : Príde mi neuveriteľné, ako ste mohli prečkať celý ten čas až do dnešného dňa. Váš podiel pre obnovenie blogu bol najvplyvnejší a ak by ste tu práve VY neboli, tento blog by zostal viac v zatratení. Hoc, dovolím si tvrdiť, že raz za uhorský rok som sa sem šla pozrieť a objavila som kedysi dávne spomienky. V budúcnosti, budem nemierne rada za Vaše spätné komentáre, ktoré su pre majiteľa blogu krištáľom jeho samotnej tvorby. Pomáha nám to vidieť, komu článok pomohol, komu sa páčil, či naopak nepáčil. Každá reakcia je u mňa vítaná, pokiaľ je napísaná s rozvahou a dávkou múdrosti. Sem s tým!

Pre tých, ktorí ma poznajú dlho, ale o blogu nikdy nevedeli : Možno som sa Vám zmieňovala niekedy o blogu, možno nie. Pokiaľ ste niekedy blog viedli, môžte vedieť, že samotný blog je veľkým odrazom vnútra osobnosti, ktoré si v sociálnom živote naozaj prísne strážime. Predsa len, komu dovolíme aby nakukol do nášho vnútra? Dvom ľuďom? Trom? Je to naozaj minimálne číslo. Polovicu strednej som popri iných veciach strávila písaním článkov práve na blog. Blog mi určitým spôsobom pomohol spoznať samú seba, moje názory a objaviť to vnútro, ktoré by som inak nenašla. (tak ľahko). Možno sa sem niekedy vrátite možno nie. Chcem Vám poďakovať za Vašu návštevu pri tomto článku a rada Vás uvidím aj nabudúce.

Čo sa v mojom živote zmenilo za posledné tri roky?
Posledný rok na strednej som strávila študovaním podkladov na prijímačky k LF UK. V lete 2015 som spoznala môjho priateľa a už dva roky máme spoločný krásny vzťah. Vzťah je náročná vec. (vo všetkej počestnosti). Niekedy je na mále, niekedy je človek v nebesách, inokedy žiarli, alebo vysvetľuje. Milovať je krásne a povznášajúce.

Úspešne som zložila maturitnú skúšku a tým pádom aj ukončila štúdium na strednej zdravotníckej škole. Tí, ktorí ste čítali články ešte z toho obdobia, určite viete, že mnoho z nich je naplnených práve poznámkami zo školy. Stredná ma veľmi okresala, je to obdobie kedy je človek v dynamickom rozvoji fyzickej aj psychickej stránky samého seba. Na strednej som mala možnosť spoznať tiež zaujímavých ľudí, ľudí, ktorých viem že sú správni a aj tých, s ktorými sme viac v kontakte neni. Každý z nich má čosi do seba a som za nich rada.

Ak si pamätáte na moje veľké nadšenie pre medicínu a pýtate sa ako som na tom dnes, z radosťou a pokorou Vám oznamujem, že od 4.9.2017 je zo mňa medička. Včera som bola na zápise a môj doteraz najväčší sen sa splnil. Prihlášku som si podávala aj hneď po strednej, no nevzali ma. Ani sa nedivím. S chémiou som tam šla takpovediac na slepo. Biológia bola zvládnutá bez chyby. Ale tá chémia.. Taktiež som viac času venovala v období prijímačiek súbežnému učeniu sa na maturity. Vtedy mi to bolo veľmi ľúto a nemôžem zabudnúť na pohľad cez okno na horizont, ktorý mi zmenil mienku na doposial prežitý rok. Chcela som si ešte prezrieť nejaké miesta, zažit nejaké zážitky a vedela som, že pri štúdiu medicíny to bude vzdialené. "Celý rok si budem zarábať a o rok dám prijímačky ako lusk"

A aj to vyšlo. Kým sa dostaneme ešte k práci, tak nesmiem zabudnúť, že moja prihláška putovala na SPU v Nitre, na odbor výživa ľudí. Bolo to mylné rozhodnutie, no malo to čosi do seba. Čakala som, že za rok sa naučím aspoň čo to z výživy, kedže ma fitness a strava veľmi zaujímajú. No na moje sklamanie, som vyfasovala predmety, ktoré nemali s výživou vôbec nič spoločné. Spoznala som tam super ľudí, ako napríklad Sisu, Barbor či Romču. Spravila som skúšku, aby som získala počet kreditov, ktoré treba na zápis do druhého semestra. Druhý semester som sa viac nedostavila. A to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som mohla spraviť. Nikdy neseďte na zadku na škole, pokiaľ to nie je to, čo naozaj chcete. Vysoká je o výbere. Namiesto tohto chodenia niekoľkých mesiacov do školy, čo neviedlo k ničomu, som vedela, že to čo chcem študovať, bude medicína. Pamätám si na hádky, ktoré som doma s maminou mávala kvôli škole. Keď som prestala chodiť do letného semestra a chodievala som len robiť, bola veľmi nervózna. Vedela som, že sa určite bojí toho, že by som sa vzdala svojej ambícii na medinu. No ja som vedela, že to sa nestane. Tento sen, táto ambícia vo mne aktívne žila niekoľko rokov a je to to, čo chcem vedieť, v čom chcem byť dobrá.

Sny, cesty, knihy : K mojím veľkým zážitkom určite patrí májová návšteva Londýna s maminou a krstnou. Ďalej nesmiem zabudnúť na tohtoročnú dovolenku s Kikou v Taliansku v regióne Kalábria. Južnú stranu Balatonu s Nicol. Minulé leto som navštívila Caorle, ostrov Pag v Chorvátsku a Tihany pri Balatone, pričom výlet bol zameraný hlavne na levanduľové polia.
Kto ma poznáte, viete že mám rada psychologické knihy, od kiaľ beriem inšpiráciu a reálne fakty k mojím článkom z kategórii psychológia. Podarilo sa mi obohatiť moje vnútro novými knihami, z ktorých typy budú pribúdať postupne. V auguste som vďaka môjmu priateľovi bola na Donovaloch skúsiť plachtenie vo výškach na paraglidingu. Tohtoročné návštevy stredného Slovenska s priateľovou rodinou patria k mojím obľúbeným. Veľkým zážitkom bola aj noc v hoteli Grand Hotel River Park v Bratislave. Bol to môj dávny sen a po výplate, sme s Nicol boli práve na jednu noc v tomto pompéznom hoteli.




Další články