You Me Ocean - 3.časť

2. january 2012 at 17:35 | Natall
Ahojte všetci. Prepáčte že som nič nepísala do denníku, ale som FAKT ale vážne FAKT šoknutá s toho všetkého. Všetko sa tak náhle zmenilo, ani neverím ako a neverím že to tak je, pripadám si ako vo sne. Veď prídte na to sami..

Rozdávali sa darčeky, a ja som tam stala ako jeden stpl. Michal mi položit akoby veľkú krabicu do rúk, skoro mi spadla, bola strašne ťažká. "Tak to rozbaľ". Povedal Michal a sadol si opäť ku stolu.
Položila som to na zem a roztrhla som obal. Pozerali na mňa. Bola som ŠOKNUTÁ !
Bol tam tablet, veľmi veľa obečenia, LV šatky, k tomu MP 4, nový mobil, puzdrá a všeličo iné.
JA SOM SA LEN divila a ústa som malá otvorene do korán. "Tak čo páči?" spýtal sa Michal s Karin. Bola som ticho, mĺčky som sedela na zemi. Len som sa pozrela. IPHONE ! Ten najlepši, najdokonalejší a najperfektnejší mobil. To vážne? "Páči či nie?" spýtali sa druhý krát Michal. Oliver bol na gauči a tam bol zo svojími hračkami. "Vážne to je moje?" spýtala som sa neveriaci.
"Ale áno je, prepáč mi ako sme sa ku tebe správali. Vieme o tebe že si inteligentná, pekná slečna a my sme boli len hlúpi ľudia ktorí sa k tebe správali ako ku slúžke" odvrkla Karin a slzy jej stekali z očí. "Vážne prepáč Nina" povedal Michal s Karin naraz. "Nevadí,nevadí,nevadí" mala som slzy v očiach a opakovala som sa.
"Ale vadí, vážne správalí sme sa ako blbí. Prepáč Nina,strašne nás to mrzí" povedal Michal a s Karin sa na mňa pozerali.
Ja som si ich správanie ani tak k srdcu nebrala, bolo mi to všeeeeeetko jedno. "Však v pohode, usmejte sa, odpustené" povedala som a vyhrnula som úsmev na tvár aj keď som si myslela že je to len sen alebo len klamú. "Nina, si to najlepšie dieťa" povedala Karin a obimula ma. Nikdy som si to nepredstavovala, ale bola som rada..
Potom ma obimul Michal.. Bola som strašne zadivená. Prešli dve hodinky, rozprávali sme si fóry a sedeli. "Inák Nina, na notebook môžeš chodiť kedykoľvek. Veď máš ten tablet, môžeš tam tráviť voľný čas. "Vážne vám ďakujem, ja som vám nekúpila nič, ale keď niečo zarobím kúpim vám.. Ja som si myslela že mi nič nekúpite, ako minule.." zahľadela som môj pohľad do zeme. "Nevadí, aj nabuduce! Ty nam NIKDY nič nekupuj,rozumieš? Sme radi že ťa máme." odvrkol Michal. "Však v pohode" povedala som si v hlave. Zabávali sme sa a ja som si pripadala ako v rúžovej záhrade..
Bolo ráno, 9:00.
"Nina, vstávaj!" zakričal Michal s dolného poschodia. "Čo sa deje? čo sa deje? dávate ma naspať do domova?" spýtala som sa strašne smutne. "AKo ťa mohlo niečo také napadnúť? Ideme do Paríža! Si pobalená, choď sa umyť, o 45 minút odchádzame." povedal a Išiel sa obliekať. Kufre boli pri posteli. "Pobalila som ťa.." povedala Karin. "Nemáš začo, hh zasmiala sa". "Ale mám" zasmiala som sa aj ja. Prešli 45 minút,oblečená,umytá,. Nastúpovali sme do auta........
*POKRAČOVANIE NABUDÚCE*

 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement