Září 2012

Nové rybky

20. září 2012 v 20:29 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Miláčkovci, vitajte doma ♥ 4 rybky s menami : Lavender, Sunshine, Madi & Miss.Marble
Po škole som bola s Madi a Kikou v nákupnom centre - v Pet Plus, alebo ako sa to volá. Po päť-minútovom vyberaní sympatických rybiek som nakoniec rozhodla, že si zoberiem tieto dve oranžové a dve fialové. Alebo teda slabo ružové. Lenže ten "šikovný" predavač, mi dal tú jednu rybku [vľavo dole] inú, ako som chcela. Bola z jedného akvária, takže je to rovnaký druh (dúfam), len inak sfarbený. Potom ma napadlo, že to tak muselo byť! Možno táto rybka mala byť moja, nie tá, ktorá sa mi zdala pekná. Obľúbím si všetky štyri rovnako. Ak sa nudím, čo dosť často a nemám čo robiť, sledujem ich, ako plávajú; ako sa správajú. Väčšnou len narážajú do skla sem a tam. Sú v novom prostredí, niekde inde. Snáď si postupne zvyknú a vydržia mi oveľa dlhšie, ako tie bývalé hyperaktívne ryby.
Konečne si môžem prečiarknuť ďalšiu vec z wishlistu. Neskôr ho obnovím.


Autumn / Jeseň

19. září 2012 v 19:19 | Kristína Krížová |  Čas na holé premýšľanie
Mal to byť článok o všetkých ročných obdobiach, ale spravila som z toho len článok o jeseni.
Príde nám to tak jednoduché a prosté, tešiť sa z jesene. Vždy som bola zástankyňou leta, ako väčšina ľudí v mojom veku. Ale od polovice Augusta sa vo mne niečo zlomilo. Nepoviem si že mojím obľúbeným ročným obdobím je ... Ale mám rada všetky ročné obdobia. Cítim potrebu neustále písať o jeseni. O čom sa dá krajšie rozprávať ako o prírode? Obzvlášť, keď listy nadobúdajú farby. Je to len raz za rok, kedy sa sfarbia, a opadnú ..
Okrem obľúbeného ročného obdobia je mojím oľbľúbeným počasím dážď. Ale len keď som doma. A jeseň toho dažďu poskytuje naozaj hojne. Som aj neskutočne rada, že môžem žiť tam, kde sú štyri ročné obdobia.
Navyše ak sme si nasušili ovocie [ako napríklad my], parádne sa hodí k čaju, alebo len tak namiesto tukovej čokolády.
Spomínam si, že jednu jeseň, možno pred štyrmi rokmi som bola vonku a do tašky som si nazbierala listy, farebné, zelené, čo najfarebnejšie. Ďalej gaštany, a rôzne halúzky, ktoré ležali pod kmeňom opadaného stromu. Doma som si najprv na veľký výkres A3, možno to bola aj A2 vodovými farbami nafarbila listy a všetky som ich farebne pootláčala na papier. Takú prezentáciu chystám aj na blog. Potom som si špeciálnym lepidlom poprilepovala aj otlačené listy (z druhej strany), gaštany a halúzky na výkres. Pamätám sa, že z dvoch haluziek som si spravila aj rebrík, o veľkosti ceruzky. Aj ten som polepila.
Takýto jesenný výkres mi slúžil ako ozdoba, a zároveň mi navždy ostane spomienka naň. Veď o tom je život; o spomienkach.
Práve teraz pijem čaj s názvom Winter Time, je môj obľúbený a vždy sa minie ako prvý. Spraví sa do sklenného čajníka, a na spodok sa dá nasušené ovocie a zázvor. Mierne rumu. ale zase aby to nebol rum s čajom, ale čaj s rumom (: Je len naspodu, takže ho nie je ani cítiť. Určite prinesiem fotku aj čajíku so škoricou.
Čo je ešte u mňa dominantným znakom jesene? No predsa gaštany! Aj keď ma vždy z nich svrbí nos. Túto lahodnú pochúťku; moju obľúbenú, ktorú si môžem dopriať len raz za rok. V -jeseni-
Ich príprava je veľmi jednoduchá, ak ste ich jedli.
O jeseni, alebo pani vo farebnom plášti by sme mohli rozprávať ešte veľmi dlho, ale čas volá.
Kto si vie vážiť málo, dostane viac



Prvý týždeň strednej ♥

6. září 2012 v 17:19 | Kristína Krížová |  Čas na holé premýšľanie
4 dni neaktivity na blogu, ale veľmi veľká výkonnosť v novej škole. V pondelok sa otvorili dvere do
ďalšej fázi života. Na Strednú školu. Pripadí mi to ako včera, keď som si ako prváčka sadla
do lavice a učila písmená. Dnes už študujem na Strednej Zdravotníckej Škole. Môj výber nebol
príliš jednoduchý. Rozhodnutie o výbere školy je náročné a záväzné životné rozhodnutie.
Treba ho dobre zvážiť a vybrať si správne. Kiež by existoval triediaci klobúk, ktorý nám
presne ukáže, čo by sme mali robiť. Presne ako v Potterovkách ...
●●●
V prvý deň nám dali tonu, naozaj tonu učebníc. Už nie žiadny zemepis, ale knihy, ktoré vidíte na obrázku. Tie knihy sú len zlomkom toho, čo sme dostali. Je toľko toho, čo by som mohla napísať, ale sama neviem kde začať. Každú hodinu sa presúvame do inej učebni. Buď na stenách visia plagáty o ľudskom tele, alebo za vitrínami sú ukryté napodobeniny orgánov. Niektoré predmety nás učia lekári, ale väčšinou sú to kvalifikovaní učitelia/učiteľky. Kolektív : Sme v škole týždeň a preto sa nemôžeme rozprávať každý s každým. V triede je nás 27. A je ťažké naviazať rozhovor s dvadsiatimi-siedmymi ľuďmi. Treba na to čas. S ľudmi s ktorými som si na začiatku myslela, že absolútne vychádzať nebudem som sa včera na túre a dnes na nemčine spriatelila. Určite nebudeme kamarátky na život a na smrť, ale aspoň sa máme o čom zhovárať. Od základnej školy som si želala, aby sme bol tri super kamarátky. A to, sa aj splnilo. Spoznala som tu aj skvelých ľudí. Po týždni ale o nich viem povedať len toľko, aký majú prvý dojem. Ja som uzavretý typ, naviažem kontakt na menšiu skupinku ľudí, alebo menej ľudí, s ktorými si viem vytvoriť veľmi hlboký vzťah. Mám skvelú vtipnú spolusediacu, s rovnakým menom ako ja. Pred nami sedia dve baby, pohoďáčky. Jedna dostala odo mňa prezívku mladá pani a druhá zatiaľ má svoje meno :D V triede máme len jedného chalana! Je to divné, ak ste v miestosti s ľuďmi, s ktorými ste nikdy pred tým neboli a ony vás nepoznajú, a vy nepoznáte ich. Nikto nemusí povedať ani jediné slovo ale každý si aký taký obraz vytvorí. Ale ten obraz je vždy veľmi klamlivý. Na prvý pohľad môže byť utiahnutý človek taký zhovorčivý, že nemá len odvahu a priestor komunikovať.
Ak by každý pocit mal farbu, v našej triede by sme boli najžiarivejšia miesto na škole. Vymieňame si len pohľady, úsmevy a zatiaľ sa všetci len oťukávame. Ale škola ma baví, len si bude treba zvyknúť na každých sedem hodín.