Září 2017

Májová návšteva Londýna

13. září 2017 v 13:06 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Nikdy by ma nenapadlo, že miesto na ktoré zájdem ešte tento rok bude zrovna Londýn. Ja som nikdy nebola nejako extra nadchnuté pre toto mesto, no vzhľadom na to, že v mojom okolí boli ľudia ktorí Londýn úplne milovali, som si povedala že niečo na tom musí byť. Nemám v pamäti od čias detstva žiaden spoločný výlet na ktorom by som sa podielala ja, mamina a krstná. Ich sesternica žije v Londýne už vyše desať rokov. Našla si tam priateľa, pracuje v čokoládovni a jej bývanie je takým zážitkom, aké nám neponúkne žiaden hotel. Poznáte situáciu, keď sa stretnete na rodinnej oslave a všetci si navzájom hovoria : ,,prídite nás konečne pozrieť.",,áno, prídeme." Roky bežia, ľudia starnú a stretávame sa až na karoch či v lepšom prípade na svadbách.

Moja krstná je dobroduch ako ja a povedali sme si že konečne navštívime tú našu Máriu vo veľkom svete. Keď som bola menšia, nebolo možné podniknúť podobný výlet. Mamina ledva zarobila aby uživila nás dve a na dovolenky vôbec nikdy nevychádzali peniaze. Dnes, keď mám po niekoľkých rokoch práce či už popri škole, alebo prechodného roku medzi začiatkom štúdia v BA našetrené, vedela som, že bude väčšia pravdepobobnosť že s nami pôjde aj mamina. Platiť všetky položky na dve hlavy je určite zaťažujúcejšie ako keď si človek zaplatí sám. Oceňte svojich rodičov. Starých rodičov. Vstaňte od článku a povedzte im, ako im za všetko ďakujete. Čas plynie neustále a treba stihúť počas života obdariť krásnymi slovami všetkých, ktorí nám budovali detstvo.

Mind the gap between the train and the platform"


13.5.2017 sme vo večerných hodinách nasadli do bieleho lietadla s červeným nápisom AUSTRIAN AIRLINES a užívali si nádherný let pri ružovej oblohe. Bol to náš prvý let a zároveň aj obrovské dobrodružstvo. Vždy som sa sesternici, ktorá pravidelne s rodinou lieta každý rok do Egypta pýtala, aké to je v lietadle. Čo cíti, aká je rýchlosť, pristátie a odlepenie sa od zeme. Je to naozaj pravda, že nikto nám nič tak dokonale nevysvetlí, ako naše vlastné pocity. Pamätám sa, ako naše lietadlo vycúvalo a pomalými pohybmi sa dostalo hodnou diaľkou na vzletovú dráhu. Zastalo, na krídlach vysunulo akési menšie krídelká a začalo sa rozbiehať. Pomaly sme dosahovali stále väčšej a väčšej rýchlosti a presne to bol pre mňa ten blažený pocit, keď ma napadne slovo let. Cítiť v sedačke tú veľkú rýchlosť a silu, veľmi som si to užívala. Celkový let je pohodový. S vozíkom sa prechádzali tri upravené slečny a ponúkali nám nápoje aj s občerstvením. Dala som si Saft, čo v preklade z nemčiny znamená šťava.
Let trval dve hodiny a po dlhočiznom krúžení nad nočným vysvieteným Londýnom sme nakoniec šťastlivo pristáli na letisku Heathrow, nachádzajúce sa na západe Londýna, v mestskej časti Hillingdon. Je to veľmi, skutočne veľmi veľké letisko. Po našom príchode nás už mária čakala na letisku, zabezpečili sme si naše Oyster karty a metrom sa dostali do Brentfordu. Večer sme sa zvítali ešte aj s jej anglickým priateľom Edom (celým menom Edwin) a odovzdali im darčeky ktoré sme pre nich mali.


Rána v lodýne boli magické. Keď sa povie Londýn, vôbec sa mi už nevybavuje palác, ani červené autobusy, ale naše londýnske rána. Nie nadarmo som sem pridala fotku na vode aj s loďkou. Mária a Ed žijú na lodi. To bol pre mňa najväčší zážizok tohto mesta. Keď som ráno vyliezla na strechu lode, cítila som teplé májové slnko, ktoré ma začínalo ohrievať na tvári a počula som žlbnkať vodu. Ed pripravoval ich typické londýnske raňajky a my sme sa zatiaľ kochali krásou okolia. Každú chvíľu sme počuli hučať lietadlá. Heathrow je od Brentfordu vzdialený 15 minút cesty autom, no lietadlá hučali tak hlasno, akoby štartovali priamo pri nás. Mária vravela, že každé 3 týždne (tuším 3) odkláňajú lietadlá na iný smer, pretože ten hukot skutočne pravidelne vie zobudiť. Dokonca keď sme prechádzali Syon parkom, som mala možnosť odstopovať, že každé lietadlo vyletelo vo frekvencii jednej minúty! Všetko z Heathrowu. Najčastejšie videná spoločnosť bola British Airways. Človek sa potom musel zamyslieť, kam a prečo sa všetci ľudia stále presúvame. Kam tí ľudia lietajú? Za kým idú? Idú dovolenkovať?

Ed sa veľmi šikovne obracal pri sporáku, až nám naservíroval túto nádheru. Ony dvaja uprednostňujú všetko BIO. Mlieko z Anglicka chutilo napríklad úplne inak ako naše. Netrúfnem si povedať či lepšie alebo horšie, skrátka inak. Milujem spoznávať všetko zahraničné, vrátane jedla a kultúry (jedlo vyhráva). Tu v Londýne na to bolo skutočne veľa príležitostí. Po raňajkách sme sa všetci oblizovali. Chutnali sme aj typickú anglickú omáčku (viď obrázok). Po výdatných raňajkách sme sa vybrali na celodenný výlet do Camden Town. Je to okres severozápadného Londýna.


Aký je návrat na blog po troch rokoch?

5. září 2017 v 14:45 | Kristína Krížová |  Čas na holé premýšľanie
Spomínate si ešte na posledný článok zpred neuveriteľných, troch rokov? Nikdy by ma nenapadlo, že ešte niekedy otvorím portál blog.cz a dokonca titulok s názvom "nový článek". Tri je magické číslo, možno to niečo bude mať do seba. Na mojom instagrame som zavesila story, kde som sa pýtala vyslovene na ľudí, ktorí ma sledujú ešte od čias blogovej éri. Bolo ich na moje veľké počudovanie dosť. A vlastne aj kvôli Vám, ktorí ste sem chodievali kedysi, mali ste radi či už stránku, alebo príspevky ktoré tu boli pridávané, veľmi Vám ďakujem za Vašu podporu a čas, ktorý ste venovali čítaniu práve mojich článkov. Chcem privítať aj ľudí z môjho okolia a dokonca aj tých, ktorí ste o tomto blogu nikdy nevedeli a nepočuli.

Pre tých, ktorí ste už dávnejšími čitateľmi : Príde mi neuveriteľné, ako ste mohli prečkať celý ten čas až do dnešného dňa. Váš podiel pre obnovenie blogu bol najvplyvnejší a ak by ste tu práve VY neboli, tento blog by zostal viac v zatratení. Hoc, dovolím si tvrdiť, že raz za uhorský rok som sa sem šla pozrieť a objavila som kedysi dávne spomienky. V budúcnosti, budem nemierne rada za Vaše spätné komentáre, ktoré su pre majiteľa blogu krištáľom jeho samotnej tvorby. Pomáha nám to vidieť, komu článok pomohol, komu sa páčil, či naopak nepáčil. Každá reakcia je u mňa vítaná, pokiaľ je napísaná s rozvahou a dávkou múdrosti. Sem s tým!

Pre tých, ktorí ma poznajú dlho, ale o blogu nikdy nevedeli : Možno som sa Vám zmieňovala niekedy o blogu, možno nie. Pokiaľ ste niekedy blog viedli, môžte vedieť, že samotný blog je veľkým odrazom vnútra osobnosti, ktoré si v sociálnom živote naozaj prísne strážime. Predsa len, komu dovolíme aby nakukol do nášho vnútra? Dvom ľuďom? Trom? Je to naozaj minimálne číslo. Polovicu strednej som popri iných veciach strávila písaním článkov práve na blog. Blog mi určitým spôsobom pomohol spoznať samú seba, moje názory a objaviť to vnútro, ktoré by som inak nenašla. (tak ľahko). Možno sa sem niekedy vrátite možno nie. Chcem Vám poďakovať za Vašu návštevu pri tomto článku a rada Vás uvidím aj nabudúce.

Čo sa v mojom živote zmenilo za posledné tri roky?
Posledný rok na strednej som strávila študovaním podkladov na prijímačky k LF UK. V lete 2015 som spoznala môjho priateľa a už dva roky máme spoločný krásny vzťah. Vzťah je náročná vec. (vo všetkej počestnosti). Niekedy je na mále, niekedy je človek v nebesách, inokedy žiarli, alebo vysvetľuje. Milovať je krásne a povznášajúce.

Úspešne som zložila maturitnú skúšku a tým pádom aj ukončila štúdium na strednej zdravotníckej škole. Tí, ktorí ste čítali články ešte z toho obdobia, určite viete, že mnoho z nich je naplnených práve poznámkami zo školy. Stredná ma veľmi okresala, je to obdobie kedy je človek v dynamickom rozvoji fyzickej aj psychickej stránky samého seba. Na strednej som mala možnosť spoznať tiež zaujímavých ľudí, ľudí, ktorých viem že sú správni a aj tých, s ktorými sme viac v kontakte neni. Každý z nich má čosi do seba a som za nich rada.

Ak si pamätáte na moje veľké nadšenie pre medicínu a pýtate sa ako som na tom dnes, z radosťou a pokorou Vám oznamujem, že od 4.9.2017 je zo mňa medička. Včera som bola na zápise a môj doteraz najväčší sen sa splnil. Prihlášku som si podávala aj hneď po strednej, no nevzali ma. Ani sa nedivím. S chémiou som tam šla takpovediac na slepo. Biológia bola zvládnutá bez chyby. Ale tá chémia.. Taktiež som viac času venovala v období prijímačiek súbežnému učeniu sa na maturity. Vtedy mi to bolo veľmi ľúto a nemôžem zabudnúť na pohľad cez okno na horizont, ktorý mi zmenil mienku na doposial prežitý rok. Chcela som si ešte prezrieť nejaké miesta, zažit nejaké zážitky a vedela som, že pri štúdiu medicíny to bude vzdialené. "Celý rok si budem zarábať a o rok dám prijímačky ako lusk"

A aj to vyšlo. Kým sa dostaneme ešte k práci, tak nesmiem zabudnúť, že moja prihláška putovala na SPU v Nitre, na odbor výživa ľudí. Bolo to mylné rozhodnutie, no malo to čosi do seba. Čakala som, že za rok sa naučím aspoň čo to z výživy, kedže ma fitness a strava veľmi zaujímajú. No na moje sklamanie, som vyfasovala predmety, ktoré nemali s výživou vôbec nič spoločné. Spoznala som tam super ľudí, ako napríklad Sisu, Barbor či Romču. Spravila som skúšku, aby som získala počet kreditov, ktoré treba na zápis do druhého semestra. Druhý semester som sa viac nedostavila. A to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som mohla spraviť. Nikdy neseďte na zadku na škole, pokiaľ to nie je to, čo naozaj chcete. Vysoká je o výbere. Namiesto tohto chodenia niekoľkých mesiacov do školy, čo neviedlo k ničomu, som vedela, že to čo chcem študovať, bude medicína. Pamätám si na hádky, ktoré som doma s maminou mávala kvôli škole. Keď som prestala chodiť do letného semestra a chodievala som len robiť, bola veľmi nervózna. Vedela som, že sa určite bojí toho, že by som sa vzdala svojej ambícii na medinu. No ja som vedela, že to sa nestane. Tento sen, táto ambícia vo mne aktívne žila niekoľko rokov a je to to, čo chcem vedieť, v čom chcem byť dobrá.

Sny, cesty, knihy : K mojím veľkým zážitkom určite patrí májová návšteva Londýna s maminou a krstnou. Ďalej nesmiem zabudnúť na tohtoročnú dovolenku s Kikou v Taliansku v regióne Kalábria. Južnú stranu Balatonu s Nicol. Minulé leto som navštívila Caorle, ostrov Pag v Chorvátsku a Tihany pri Balatone, pričom výlet bol zameraný hlavne na levanduľové polia.
Kto ma poznáte, viete že mám rada psychologické knihy, od kiaľ beriem inšpiráciu a reálne fakty k mojím článkom z kategórii psychológia. Podarilo sa mi obohatiť moje vnútro novými knihami, z ktorých typy budú pribúdať postupne. V auguste som vďaka môjmu priateľovi bola na Donovaloch skúsiť plachtenie vo výškach na paraglidingu. Tohtoročné návštevy stredného Slovenska s priateľovou rodinou patria k mojím obľúbeným. Veľkým zážitkom bola aj noc v hoteli Grand Hotel River Park v Bratislave. Bol to môj dávny sen a po výplate, sme s Nicol boli práve na jednu noc v tomto pompéznom hoteli.