Aký je návrat na blog po troch rokoch?

5. září 2017 v 14:45 | Kristína Krížová |  Čas na holé premýšľanie
Spomínate si ešte na posledný článok zpred neuveriteľných, troch rokov? Nikdy by ma nenapadlo, že ešte niekedy otvorím portál blog.cz a dokonca titulok s názvom "nový článek". Tri je magické číslo, možno to niečo bude mať do seba. Na mojom instagrame som zavesila story, kde som sa pýtala vyslovene na ľudí, ktorí ma sledujú ešte od čias blogovej éri. Bolo ich na moje veľké počudovanie dosť. A vlastne aj kvôli Vám, ktorí ste sem chodievali kedysi, mali ste radi či už stránku, alebo príspevky ktoré tu boli pridávané, veľmi Vám ďakujem za Vašu podporu a čas, ktorý ste venovali čítaniu práve mojich článkov. Chcem privítať aj ľudí z môjho okolia a dokonca aj tých, ktorí ste o tomto blogu nikdy nevedeli a nepočuli.

Pre tých, ktorí ste už dávnejšími čitateľmi : Príde mi neuveriteľné, ako ste mohli prečkať celý ten čas až do dnešného dňa. Váš podiel pre obnovenie blogu bol najvplyvnejší a ak by ste tu práve VY neboli, tento blog by zostal viac v zatratení. Hoc, dovolím si tvrdiť, že raz za uhorský rok som sa sem šla pozrieť a objavila som kedysi dávne spomienky. V budúcnosti, budem nemierne rada za Vaše spätné komentáre, ktoré su pre majiteľa blogu krištáľom jeho samotnej tvorby. Pomáha nám to vidieť, komu článok pomohol, komu sa páčil, či naopak nepáčil. Každá reakcia je u mňa vítaná, pokiaľ je napísaná s rozvahou a dávkou múdrosti. Sem s tým!

Pre tých, ktorí ma poznajú dlho, ale o blogu nikdy nevedeli : Možno som sa Vám zmieňovala niekedy o blogu, možno nie. Pokiaľ ste niekedy blog viedli, môžte vedieť, že samotný blog je veľkým odrazom vnútra osobnosti, ktoré si v sociálnom živote naozaj prísne strážime. Predsa len, komu dovolíme aby nakukol do nášho vnútra? Dvom ľuďom? Trom? Je to naozaj minimálne číslo. Polovicu strednej som popri iných veciach strávila písaním článkov práve na blog. Blog mi určitým spôsobom pomohol spoznať samú seba, moje názory a objaviť to vnútro, ktoré by som inak nenašla. (tak ľahko). Možno sa sem niekedy vrátite možno nie. Chcem Vám poďakovať za Vašu návštevu pri tomto článku a rada Vás uvidím aj nabudúce.

Čo sa v mojom živote zmenilo za posledné tri roky?
Posledný rok na strednej som strávila študovaním podkladov na prijímačky k LF UK. V lete 2015 som spoznala môjho priateľa a už dva roky máme spoločný krásny vzťah. Vzťah je náročná vec. (vo všetkej počestnosti). Niekedy je na mále, niekedy je človek v nebesách, inokedy žiarli, alebo vysvetľuje. Milovať je krásne a povznášajúce.

Úspešne som zložila maturitnú skúšku a tým pádom aj ukončila štúdium na strednej zdravotníckej škole. Tí, ktorí ste čítali články ešte z toho obdobia, určite viete, že mnoho z nich je naplnených práve poznámkami zo školy. Stredná ma veľmi okresala, je to obdobie kedy je človek v dynamickom rozvoji fyzickej aj psychickej stránky samého seba. Na strednej som mala možnosť spoznať tiež zaujímavých ľudí, ľudí, ktorých viem že sú správni a aj tých, s ktorými sme viac v kontakte neni. Každý z nich má čosi do seba a som za nich rada.

Ak si pamätáte na moje veľké nadšenie pre medicínu a pýtate sa ako som na tom dnes, z radosťou a pokorou Vám oznamujem, že od 4.9.2017 je zo mňa medička. Včera som bola na zápise a môj doteraz najväčší sen sa splnil. Prihlášku som si podávala aj hneď po strednej, no nevzali ma. Ani sa nedivím. S chémiou som tam šla takpovediac na slepo. Biológia bola zvládnutá bez chyby. Ale tá chémia.. Taktiež som viac času venovala v období prijímačiek súbežnému učeniu sa na maturity. Vtedy mi to bolo veľmi ľúto a nemôžem zabudnúť na pohľad cez okno na horizont, ktorý mi zmenil mienku na doposial prežitý rok. Chcela som si ešte prezrieť nejaké miesta, zažit nejaké zážitky a vedela som, že pri štúdiu medicíny to bude vzdialené. "Celý rok si budem zarábať a o rok dám prijímačky ako lusk"

A aj to vyšlo. Kým sa dostaneme ešte k práci, tak nesmiem zabudnúť, že moja prihláška putovala na SPU v Nitre, na odbor výživa ľudí. Bolo to mylné rozhodnutie, no malo to čosi do seba. Čakala som, že za rok sa naučím aspoň čo to z výživy, kedže ma fitness a strava veľmi zaujímajú. No na moje sklamanie, som vyfasovala predmety, ktoré nemali s výživou vôbec nič spoločné. Spoznala som tam super ľudí, ako napríklad Sisu, Barbor či Romču. Spravila som skúšku, aby som získala počet kreditov, ktoré treba na zápis do druhého semestra. Druhý semester som sa viac nedostavila. A to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som mohla spraviť. Nikdy neseďte na zadku na škole, pokiaľ to nie je to, čo naozaj chcete. Vysoká je o výbere. Namiesto tohto chodenia niekoľkých mesiacov do školy, čo neviedlo k ničomu, som vedela, že to čo chcem študovať, bude medicína. Pamätám si na hádky, ktoré som doma s maminou mávala kvôli škole. Keď som prestala chodiť do letného semestra a chodievala som len robiť, bola veľmi nervózna. Vedela som, že sa určite bojí toho, že by som sa vzdala svojej ambícii na medinu. No ja som vedela, že to sa nestane. Tento sen, táto ambícia vo mne aktívne žila niekoľko rokov a je to to, čo chcem vedieť, v čom chcem byť dobrá.

Sny, cesty, knihy : K mojím veľkým zážitkom určite patrí májová návšteva Londýna s maminou a krstnou. Ďalej nesmiem zabudnúť na tohtoročnú dovolenku s Kikou v Taliansku v regióne Kalábria. Južnú stranu Balatonu s Nicol. Minulé leto som navštívila Caorle, ostrov Pag v Chorvátsku a Tihany pri Balatone, pričom výlet bol zameraný hlavne na levanduľové polia.
Kto ma poznáte, viete že mám rada psychologické knihy, od kiaľ beriem inšpiráciu a reálne fakty k mojím článkom z kategórii psychológia. Podarilo sa mi obohatiť moje vnútro novými knihami, z ktorých typy budú pribúdať postupne. V auguste som vďaka môjmu priateľovi bola na Donovaloch skúsiť plachtenie vo výškach na paraglidingu. Tohtoročné návštevy stredného Slovenska s priateľovou rodinou patria k mojím obľúbeným. Veľkým zážitkom bola aj noc v hoteli Grand Hotel River Park v Bratislave. Bol to môj dávny sen a po výplate, sme s Nicol boli práve na jednu noc v tomto pompéznom hoteli.





Ako bude vyzerať blog, ako často budú vychádzať články a na čo bude zameraný : V menu vpravo si môžte prečítať čosi o histórii blogu a málinko nakuknúť aj to tohto odseku. Blog som obnovila najmä kvôli štúdiu medicíny (bude to pre všetkých ktorí majú niečo s tým dočinenia), pre ľudí v sebarozvoji, pre študujúcich ľudí. Niekto sem príde len na útek z reality a určite nájde článok, ktorý v ňom zanechá akúsi stopu. Už to nebudú články ako kedysi, že som utekala na internet aby som aspoň každý x deň pridala nový post. Hlavne budem rada za kontant s ľuďmi, ktorým sa tento blog bude páčiť, budú mať akékoľvej otázky či už na blog, alebo na mňa. Notebook budem mať v Bratislave stále so sebou, tak budem postupne pracovať na kvalitných, vyvážených článkoch. No štúdium, ktoré som si vybrala, nebude umožňovať, aby som tu vysela ako kedysi, no aj tak si určite nájdem vždy chvíľku pre tento portál. A to s radosťou. Nezabúdajte, že Vaše komentáre a reakcie sú tým už spomínaným krištáľom blogu. Práve vy budete určovať, ako veľmi sa daný článok bude ligotať.
Kedysi sa dizajny na blogu striedali jedna radosť. Dnes to tak nebude. Tento dizajn je nezávislý od ročného obdobia, nezávislý od mojich pocitov, vystihuje blog a zostane tu ešte veľmi dlho.
Štýl blogu bude novo-starý. Starý preto, lebo viem že práve ten štýl robí blog blogom. Aby ste vedeli, že ste tu správne. No a nový štýl budete v blogu objavovať postupne. Od starých dobrých Inslee obrázkov neupustím, sú tiež starším obrazom o blogu. No všetko nové čo tu nájdete, bude na úplne inú nôtu než ste boli zvyknutí.
Kedysi som na blogu vystupovala pod prezývkou Sydney, no teraz som už aj všetky staré články prerobila na podpis s mojím celým menom. Tiež jazyk blogu. Nerozumiem prečo som vždy nadpisy písala po anglicky, dokonca aj menu. Angličtina je super, má čosi do seba a aj dobre znie, no taktiež všetko bude už len v slovenčine.
Teraz ešte neštudujem, mám dva týždne kedy aktívne pracujem (nočné, denné), trávim čas s priateľmi a rodinou. Od 18.9.2017 sa spúšťa mojá nová éra života. Niečo, na čo som dlho čakala. Veľmi sa na to teším. (je šialené tešiť sa na štúdium medicíny však?)

Kam sa podeli všetky články : Na blogu bolo kedysi kvantum článkov. Keď som si ich čítala dnes, za niektoré som sa úprimne hanbila. Vôbec nechápem ako som také blbosti mohla písať. Všetky takpovediac nepotrebné a hlavne staré články som definitívne povymazávala. Tie, ktoré majú pre mňa dušu a odkaz sú stále k dispozícii v rubrikách, poprípadne v archíve.

Rada by som tu s Vami ešte nejakú chvíľu pobudla, no musím sa chystať na 12-hodinovú nočnú smenu. Vidíme sa onedlho.

Kristína Krížová
 


Komentáře

1 doms. doms. | 5. září 2017 v 14:13 | Reagovat

Je pekné sledovať, ako sa za tie tri roky z dievčaťa s plnou hlavou snov a odhodlania (pamätám si, ako si si dala cieľ naučiť sa určitý počet nemeckých slovíčok alebo si sa neustále učila niečo z medicíny) stala žena, ktoré si tieto sny aktívne plní a vie, čo od života chce. To, že si sa vrátila na blog, je skvelé už len preto, že takto môžeš inšpirovať ľudí, ktorí sa v sebe možno stále nevyznajú alebo pochybujú. Toľko na dnes odo mňa a teším sa na tvoje ďalšie články ♡

2 Janka Uhrinová Janka Uhrinová | 5. září 2017 v 16:56 | Reagovat

Ach, tak dobre sa toto čítalo, hneď mám lepšiu náladu po príchode zo školy :-)
Držím palce, budeme sa učiť spolu, aspoň nás tvoja motivácia bude ťahať všetkých!
Mimochodom, dizajn je úplne úžasný. Minimalistický a veľmi jemný, neťahá moc oči. Teším sa, že budem mať po škole z času na čas kam zájsť. Na tvoj blog, na chvíľu sa odreagovať a inšpirovať :-)

3 sentimentálna. sentimentálna. | Web | 6. září 2017 v 18:25 | Reagovat

úprimne povedané, veľmi ma prekvapilo, keď sa na bloglovine objavilo upozornenie s novým článkom práve od teba. pravdupovediac, akurát nedávno som rozmýšľala o blogerkách, ktoré som mala rada pár rokov dozadu a zrazu sa po nich zľahla zem, aj tvoje meno mi vyskočilo medzi ostatnými. nemyslela som si, že sa vrátiš, o to viac ma tento článok potešil. určite ma tu nevidíš posledný krát, teším sa, o čo sa s nami budeš deliť, o to viac, že aj pre mňa je štúdium medicíny oveľa bližší cieľ ako kedykoľvek predtým.

4 Magdaléna Magdaléna | 7. září 2017 v 7:54 | Reagovat

Je to radost, vidět tě zpátky. Sama už aktivně nebloguji, ale existuje stále pár lidí, které i přes to sleduji. Ode dneška budeš patřit k nim, protože kdysi tvůj blog patřil mezi mé nejoblíbenější.
.
Gratuluji k přijetí na medicínu, obdivuji tě za tu vytrvalost. Přestože se mi na instagramu líbilo tvé "vymalovávání", nedokázala bych se asi učit takto soustavně.
.
Hodně štěstí a dostatek času i na psaní. Měj se krásně :-)

5 Michaela. Michaela. | Web | 28. září 2017 v 22:23 | Reagovat

Jsem tak neskutečně ráda, že jsi zpět! Vítej!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama