Májová návšteva Londýna

13. září 2017 v 13:06 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Nikdy by ma nenapadlo, že miesto na ktoré zájdem ešte tento rok bude zrovna Londýn. Ja som nikdy nebola nejako extra nadchnuté pre toto mesto, no vzhľadom na to, že v mojom okolí boli ľudia ktorí Londýn úplne milovali, som si povedala že niečo na tom musí byť. Nemám v pamäti od čias detstva žiaden spoločný výlet na ktorom by som sa podielala ja, mamina a krstná. Ich sesternica žije v Londýne už vyše desať rokov. Našla si tam priateľa, pracuje v čokoládovni a jej bývanie je takým zážitkom, aké nám neponúkne žiaden hotel. Poznáte situáciu, keď sa stretnete na rodinnej oslave a všetci si navzájom hovoria : ,,prídite nás konečne pozrieť.",,áno, prídeme." Roky bežia, ľudia starnú a stretávame sa až na karoch či v lepšom prípade na svadbách.

Moja krstná je dobroduch ako ja a povedali sme si že konečne navštívime tú našu Máriu vo veľkom svete. Keď som bola menšia, nebolo možné podniknúť podobný výlet. Mamina ledva zarobila aby uživila nás dve a na dovolenky vôbec nikdy nevychádzali peniaze. Dnes, keď mám po niekoľkých rokoch práce či už popri škole, alebo prechodného roku medzi začiatkom štúdia v BA našetrené, vedela som, že bude väčšia pravdepobobnosť že s nami pôjde aj mamina. Platiť všetky položky na dve hlavy je určite zaťažujúcejšie ako keď si človek zaplatí sám. Oceňte svojich rodičov. Starých rodičov. Vstaňte od článku a povedzte im, ako im za všetko ďakujete. Čas plynie neustále a treba stihúť počas života obdariť krásnymi slovami všetkých, ktorí nám budovali detstvo.

Mind the gap between the train and the platform"


13.5.2017 sme vo večerných hodinách nasadli do bieleho lietadla s červeným nápisom AUSTRIAN AIRLINES a užívali si nádherný let pri ružovej oblohe. Bol to náš prvý let a zároveň aj obrovské dobrodružstvo. Vždy som sa sesternici, ktorá pravidelne s rodinou lieta každý rok do Egypta pýtala, aké to je v lietadle. Čo cíti, aká je rýchlosť, pristátie a odlepenie sa od zeme. Je to naozaj pravda, že nikto nám nič tak dokonale nevysvetlí, ako naše vlastné pocity. Pamätám sa, ako naše lietadlo vycúvalo a pomalými pohybmi sa dostalo hodnou diaľkou na vzletovú dráhu. Zastalo, na krídlach vysunulo akési menšie krídelká a začalo sa rozbiehať. Pomaly sme dosahovali stále väčšej a väčšej rýchlosti a presne to bol pre mňa ten blažený pocit, keď ma napadne slovo let. Cítiť v sedačke tú veľkú rýchlosť a silu, veľmi som si to užívala. Celkový let je pohodový. S vozíkom sa prechádzali tri upravené slečny a ponúkali nám nápoje aj s občerstvením. Dala som si Saft, čo v preklade z nemčiny znamená šťava.
Let trval dve hodiny a po dlhočiznom krúžení nad nočným vysvieteným Londýnom sme nakoniec šťastlivo pristáli na letisku Heathrow, nachádzajúce sa na západe Londýna, v mestskej časti Hillingdon. Je to veľmi, skutočne veľmi veľké letisko. Po našom príchode nás už mária čakala na letisku, zabezpečili sme si naše Oyster karty a metrom sa dostali do Brentfordu. Večer sme sa zvítali ešte aj s jej anglickým priateľom Edom (celým menom Edwin) a odovzdali im darčeky ktoré sme pre nich mali.


Rána v lodýne boli magické. Keď sa povie Londýn, vôbec sa mi už nevybavuje palác, ani červené autobusy, ale naše londýnske rána. Nie nadarmo som sem pridala fotku na vode aj s loďkou. Mária a Ed žijú na lodi. To bol pre mňa najväčší zážizok tohto mesta. Keď som ráno vyliezla na strechu lode, cítila som teplé májové slnko, ktoré ma začínalo ohrievať na tvári a počula som žlbnkať vodu. Ed pripravoval ich typické londýnske raňajky a my sme sa zatiaľ kochali krásou okolia. Každú chvíľu sme počuli hučať lietadlá. Heathrow je od Brentfordu vzdialený 15 minút cesty autom, no lietadlá hučali tak hlasno, akoby štartovali priamo pri nás. Mária vravela, že každé 3 týždne (tuším 3) odkláňajú lietadlá na iný smer, pretože ten hukot skutočne pravidelne vie zobudiť. Dokonca keď sme prechádzali Syon parkom, som mala možnosť odstopovať, že každé lietadlo vyletelo vo frekvencii jednej minúty! Všetko z Heathrowu. Najčastejšie videná spoločnosť bola British Airways. Človek sa potom musel zamyslieť, kam a prečo sa všetci ľudia stále presúvame. Kam tí ľudia lietajú? Za kým idú? Idú dovolenkovať?

Ed sa veľmi šikovne obracal pri sporáku, až nám naservíroval túto nádheru. Ony dvaja uprednostňujú všetko BIO. Mlieko z Anglicka chutilo napríklad úplne inak ako naše. Netrúfnem si povedať či lepšie alebo horšie, skrátka inak. Milujem spoznávať všetko zahraničné, vrátane jedla a kultúry (jedlo vyhráva). Tu v Londýne na to bolo skutočne veľa príležitostí. Po raňajkách sme sa všetci oblizovali. Chutnali sme aj typickú anglickú omáčku (viď obrázok). Po výdatných raňajkách sme sa vybrali na celodenný výlet do Camden Town. Je to okres severozápadného Londýna.






Nemyslím si že som jediná v okolí, ktorá nemá rada davy a masy ľudí. Úplne ma to hecuje. Aj kvôli tomu viem, že v mieste ako Londýn by som nikdy bývať nemohla. No v tomto Camdene sme našli snáď všetko. Od cudzokrajných jedál, cez egyptské obchody až po turecké lampáše. Vtedy som pochopila čo vlastne Londýn znamená. Je to mesto národov. Sú tu všetky rasy, farby pleti, vierovyznania. Celý svet na dlani. Plno poznania a objavovania.
Pobehali sme čo to z obchodíkov, dokonca sme nahliadli aj od obchodu s umeleckými dielami. Našou ďalšou zastávkou bola stanica St Pancras. Nachádza sa v štvrti King's Cross v mestskom obvode Camden, v tesnom susedstve stanice King's Cross. Obe železničné stanice obsluhuje spoločná stanica londýnskeho metra - King's Cross St. Pancras. Na tejto stanici ma najviac fascinovala obrovská objímajúceho sa muža a ženy. Boli v tesnom objatí a lúčili sa. Pod ich nohami bol podstavec, okolo celého boli miniatúry ľudí, ktorí odchádzali na vlak a mávali. Alebo sa objímali. Všetko čo vystihuje odlúčenie. Táto socha pôsobila na mňa úplne uvedomelo. Nikdy nevieme kto z našeho života kedy odíde, dokonca ani to, kedy budeme musieť odísť my. Chráňme a vážme si všetko čo sa len dá. Milujme tak veľmi. ako to len pôjde.



Som veľmi vďačná môjmu iphonu, ktorý ku každej fotke napíše aj kde bola daná fotka nasnímaná, bezohľadu na pripojenie k internetu. Teraz sa v tomto veľkom meste viem podľa spomienok veľmi rýchlovo mapovo zorientovať.
Po celodennom chodení nám večer začalo pršať. A keď sme už pri tom počasí, myslela som si, že v Londýne prší stále. Že ľudia nosia iba gumáky a namiesto tašiek majú vždy dáždnik. Že tam skoro vôbec nesvieti slnko a ľudia chodia v pršiplášťoch. Ako ďaleko bývajú naše myšlienky a názory od pravdy.. Počasie nám vyzeralo cez deň nasledovne : Mala som tričko, sveter a kožennú bundu. Keď svietilo slnko som mohla chodiť iba v tričku. O malú chvíľu sa zatiahlo a ostala zima na sveter. Za chvíľu začalo mrholiť, takže bunda bola viac menej nutnosť. A potom zase teplo. To vyzliekanie a obliekanie bolo cez deň veľmi časté. Pripájam ako poznámku definíciu anglickej klímy :

"Medzi teplotami v zime a v lete nie sú veľké rozdiely, v zime pravdepodobne nezažijete kruté mínusové teploty, v lete zas teploty nad 25 stupňov. Britské počasie je však veľmi premenlivé a nevyspytateľné, preto majte vždy so sebou dáždnik i slnečné okuliare, typická predpoveď počasia totiž znie: bude oblačno, miestami slnečno s občasným dažďom. Najsuchšími mesiacmi sú marec až jún, najviac prší v septembri až januári, i keď je pravda, že tri týždne bez dažďa tu zažijete len zriedkakedy."

Takže okolo 19:00 sa spustil už ale riaden lejak. Ja som išla s dáždnikom a krstná s maminou s pláštenkami. Moja mamina mala žltú, tak si viete predstaviť že svietila ako maják. V podniku THE APPLE TREE nás už čakal Ed aj s priateľmi. Hrala tam píjemná skupina. Bol to veľmi pekný podnik, pôsobil úplne anglicky a útulne. Vonku lialo a my sme počúvali príjemnú hudbu v spoločnosti Whiskey. Pohárik a horsa na cestu domov. Prešli sme sa ešte do SOHO, od kiaľ mám úplne matné spomienky. Len viem, že sme boli na čokoládových koláčikoch a ani neviem ako sme sa ocitli doma na loďke. Zaspali sme ako mávnutím čarovného prútika a kde tu, už tu bolo nové ráno!


Druhé ráno sme mali v pláne Buckhinghamský palác, Westminster, London Eye, parky a čaj o piatej. Ja som veľmi prízuvkovala, že chcem vidieť parky. Samozrejme že tá návšteva nebola len o tom, čo chcem ja, no všetci sme sa zhodli na parkoch. Raňajky sme mali v štýle vločiek, bio jogurtu, kokosových lupienkov a orieškov. Plus anglické mlieko a zelený čaj. Úplne yummy. Deň začal upršane. O 12 sme stáli pred Buckhinghamským palácom a čakali na výmenu stráže.




Takto podarene a vzorovo pochodovali strážnici preč.

"Buckinghamský palác je oficiálnym londýnskym sídlom britského panovníka a najväčšou kráľovskou pracovňou na svete. Okrem toho, že je londýnskou rezidenciou kráľovnej Alžbety II., je aj miestom konania akcií štátneho významu, akcií usporiadaných kráľovským dvorom, miestom oficiálnych uvítaní hláv štátov a veľkou turistickou atrakciou. Je tiež miestom, kde sa Briti zhromažďujú v období národných osláv a kríz." (wikipedia)

Celý deň bolo pod mrakom a naše kroky smerovali k Westminster Abbey. Nie som síce pyšná na to, že ma múzea a pamiatky príliš nezaujímajú, no je tomu bohužiaľ tak. Možno preto skôr vyhľadávam miesta ako Toskánsko či Provensálsko, kde sa nejedná v mojom duchu o žiadne pamiatky, ale čisto iba prírodné "landscapes".

"Westminsterské opátstvo je gotický kostol veľkosti katedrály v londýnskom mestskom obvode City of Westminster. Nachádza sa kúsok na západ od Westminsterského paláca, sídla britského parlamentu. Opátstvo je tradičným miestom korunovácií i posledného odpočinku anglických panovníkov." (wikipedia)

Tam bola len mamina s krstnou a my s Máriou sme šli zatiaľ k London Eye. Taktiež sme sa motkali po okolí, no obloha bola sivá a dosť pršalo. Predsa len, akí sme zvyknutí že keď prší, utiahneme sa niekam do tepla a počkáme kým dážď skončí. No tu je čakanie na skončenie dažďa iba zabíjanie času, pretože už ako vieme, je to veľkou súčasťou Londýna. Našou ďalšou zastávkou bol St.James's park. Asi najväčšou atrakciou pre nás tam okrem krásneho jazera a flóry boli veveričky. Keby to boli plaché veverky..no tieto sa k nám dostávali do blízkych vzdialeností, dokonca mamine jedna vyliezla do batoha.



Ďalšia prestávka sa konala na Trafalgaf Square. Na jeho severnej strane sa nachádza Národná galéria Londýna.



V SOHO sa nachádza tento obchod, kde dostať kúpiť okrem oblečenia všemožného druhu aj nádherné dekorácie do domu, či nábytok. Štve ma, že všetko v Londýne vrátane obchodov je také veľké, že sa to nedá pozrieť všetko naraz. V LIBERTY je aj samostatná kaviareň, kde sa podáva preslávený čaj o piatej. Na druhom poschodí stojí nápis LIBERY CAFÉ s príjemným personálom a vkusne zariadeným stolovaním. Čaj o piatej (afternoon tea) sa podáva od pondelka-piatka od 3-6 PM (15:00-18:00) a v nedeľu od 12-4 PM (12:00-16:00). Čaje spoločne s jedlom boli naservírované na prenádhernom anglickom porceláne, z ktorého sme boli všetci paf. Ja osobne milujem takéto rituály, rôzne ceremoniály, pri ktorých sa chutná jedlo alebo rozličné nápoje. Veľmi rada by som si spomenula na všetky fakty a zaujímavosti ktoré nám Mária o tomto rituáli hovorila, no márne. Za to všetko, čo mi zostalo z tohto krásneho miesta a atmosféry sú (okrem fotiek) vždy pocity. Precíťme okamihy. Berieme si ich až do hrobu.

AFTERNOON TEA 20.95 or 38.95 for two
Selection of finger sandwiches,
afternoon tea pastries & treats,
plain or fruit scone,
strawberrry jam,
Cornish clotted cream,
freshly brewed tea or coffee

Pitie čaju bolo pomalé, vláčne a lahodné. Do čaju sme pridávali mlieko, vďaka čomu sme dospeli k jemnému tónu a chuti. Popri počúvaní príjemnej pokojnej hudbe ktorá úplne tancovala s mojou pokojnou povahou sme sa oddávali chutiam a pôžitkom.


Koláčiky sa z etažéru postupne míňali, čaju postupne ubúdalo a nám nezostávalo nič iné než sa pobrať ďalej v bádaní mesta. Mojou vysnívanou zastávkou bol obchod, inak nám dievčatám veľmi blízky : Victoria's Secret. Štve ma, že patrím ku konzumnej spoločnosti a som ako maniak k tomuto obchodu. Prečo vlastne? Viem, že je to v mojej hlave vytvorené na základe reklám, krásnych vecičiek na fotkách a vlastne ani neviem čím všetkým ešte. Spodné prádlo je veľmi predražené, no značka robí cenotvorbu. Na ulici New Bond Street má čiernu podobizeň a omamnú vôňu uprostred. Na stenách vysia obrazy modeliek od Victoria's Secret. Celý čas sa ani nepohli, čo na podiv ani neprekvapuje. Veď sú to obrazy! No mamina si všimla, že sú spravené na štýl obrazov z Harryho Pottera a tak sa občas pohli. Usmiali sa, zmenily pózu a opäť nehybne stáli. Dôvtipné!

Na každom poschodí stála slečna, (prepáčte no poväčšina pracujúcich na pozícii predavačky boli väčšinou černošky.) Predsudky bokom! Na každom poschodí stála sympatická černoška, ktorá sa nás pýtala čo hľadáme a čo všetko môžeme nájsť na poschodí kde kraľuje práve ona.

Cez MAYFAIR sme sa dostali do Hyde Parku. Najväčší park v centre Londýna, kde je pamätník princeznej Diany z Walesu. Bola to krásna (chladná) prechádzka k metru a milému ukončeniu ďalšieho dňa!



Južne od Brentfordu sa nachádza štvrť Richmond, kam sme pešo vyrazili hneď ráno. Z rána bolo počasie veľmi prajné. Slnko príjemne svietilo na cestu a ja som uvidela tie časti Londýna, ktoré sa mi páčili najviac. Plno zelene, málo smogu a pláne zívajúce prázdnotou. Po ľuďoch. Syon Park je veľmi nádherné miesto. Všade kam sa pozriete, je len zeleň. Syon Park má rozlohu 56,6 hektárov, pričom predstavuje lokalitu územného významu pre ochranu prírody I. Práve na tomto mieste som mala možnosť odstopovať, ako často nad nami preletí lietadlo z Heathrowu. Bola to už inak spomínaná frekevencia jednej minúty!



Pomalými krokmi sme sa dostali až pri Richmond Lock. Je to most nachádzajúci sa na rieke Temža. Trochu sme sa občerstvili a ďalšou príjemnou prestávkou bol Riverside v Richmonde. Je to pre mňa najkrajšia časť Londýna. Žiadne typické pamiatky, len príjemná atmosféra tunajších ulíc, rodín s deťmi a tichučké žblkanie rieky o breh. Ochutnali sme tu zmrzlinu a ani neviem ako sme boli na Petersham Road. Prešli sme cez park, kde boli kone a práve na Petersham Road sa nachádza krásny záhradný obchod spojený s reštauráciou : Petersham Nurseries.



Jeden z veľkých zážitkov z nášho výletu bol práve tento obchod. Bol veľmi veľký, plný kvetov a staro-nových vecí. Celý bol situovaný pod otvoreným sklom. Nachádzali sme sa v takom provizórnom sklenníku, kde bola príjemná klíma a vôňa. Veci ktoré sa tu nachádzali, boli od výmyslu sveta. Chaoticky usporiadané, preplnené. A práve to vytváralo útulnú atmosféru celého podniku. Dozadu obchodom nasledoval krásny strop zo živých fialových kvetov. Pod nimi bola reštaurácia. Jedna nádhera! Posedeli sme vonku v objatí pohody a kvetov a pobrali sa ďalej.

V posledný tretí (plný deň výletu) mali v pláne mamina s krstnou ísť do Múzea Madame Tussaud. Kedže si už platím vrátane výletov a bežného života väčšinu vecí sama, veľmi som zvažovala kam dám každú libru, každé euro a či niektoré veci ozaj potrebujem. Ja moc neholdujem celebritami, showbiznisom ani ničím podobným. Človek ako postupne stárne, vnútorne dospieva, zaoberá sa sám sebou namiesto životom niekoho iného. Boli tam síce aj osobnosti, ktoré by som rada videla aj keď len v podobe voskových figurín. Boli to všetci múdri ľudia, géniovia a vynálezcovia. A možno by som si tam pozrela ešte môj idol z detstva Miley Cyrus. Poslednými rokmi zhmuplovanú slečinku, ktorá so svojim vplynom na mládež mohla dosiahnuť veci iných rozmerov... Mamina je úplne in love s hercom Johnym Deppom. Takže mamina tam išla -najmä- kvôli nemu. Ak máte radi známych ľudí a chcete ich vidieť naživo, spoločne aj s inými atrakciami, ktoré toto múzeum ponúka, určite investujte. No ak ste ten typ ako ja, radšej sa vydajte inam.

Ja som s Máriou zatiaľ navštívila múzem Wellcome Collection a bolo to to najlepšie múzeum aké som kedy videla! Som taký vzdelávací typ a presne toto múzeum splnilo všetky moje očakávania. Celé poschodie venované iba medicíne! Viete si ma tam predstaviť? Vyzerala som prinajmenšom ako maniak :D
Na poschodí dole boli všetky vynálezy, ktoré majú čo dočinenia s elektrinou. Máme toľko vynálezov k dispozícii a pritom vieme o nich tak málo (a ja tiež). O 16:00 sme skončili v tomto múzeu a navštívili Tower of London. Celý čas nám výdatne pršalo a bolo nemožné sa pohybovať bez vhodnej obuvi. Ako sme prechádzali okolo London Bridge, išla popodním akurát loď. Zdvíhanie mostu v priamom prenose. Čo viac si turisti zo Sloveska mohli priať.



Večer sme navštívili ešte obchod Harrods. Je to jeden z najluxusnejších obchovdov vo svete, nachádzajúci sa tesne pod Hyde Parkom v centre Londýna. Podľa toho čo Mária vravela, novým majiteľom centra sú práve arabi. Vnútri je postavený tzv. egyptský eskalátor a celá budova pôsobí zvonka aj zvnútra nadmiernu honosne. Nájdete tu oblečenie, kozmetiku, pamätám sa dokonca na regále s mäsom, morskými plodmi a sladkosťami (viď tu). Určite sem pri návšteve Londýna zavítajte. Je to neuveriteľné!

Večer sme už len dorazili na loďku, zbalili si suveníry, osobné veci a ráno sa vydali na letisko!

Londýn má v sebe veľa krásneho. Skutočne veľa. Ja rada objavujem a spoznávam nepoznané, preto nezabudnite okrem Westminsteru aj všetky krásne zelené pláne po okolí. Je tam skutočne veľa toho, čo vidieť! :)



Aký je Váš názor na Londýn? Boli ste, chceli by ste navštíviť Anglicko?
Aké boli Vaše zážitky toto leto?

Kristína Krížová
 


Komentáře

1 doms. doms. | Web | 13. září 2017 v 16:07 | Reagovat

V Londýne som bola celkovo trikrát. Prvýkrát sme viac pobehali pamiatky, druhýkrát to bolo so školou, takže vpodstate tiež. Ja tiež nie som veľmi na múzeá alebo pamiatky, ale myslím si, že také veci jednoducho treba vidieť, aj keď tam je veľa ľudí a tak. Preto som si tretíkrát veľmi užívala, keď som mala všetky pamiatky pochodené a mohli sme sa dni-noci túlať rôznymi ulicami a časťami Londýna a, ako hovorí môj otec: "Nasávať atmosféru." Londýn veru má čo ponúknuť a tú atmosféru má práve nezameniteľnú, podobne ako ostatné časti Anglicka. Ako som čítala tvoj článok, znova som dostala chuť tam ísť. Bývanie na loďke musel byť teda zážitok, len tak bežne sa to nevidí. :)

2 Caroline Caroline | Web | 13. září 2017 v 20:27 | Reagovat

You are back, that's great!! :) Sledovala som ťa už predtým, ako si bola na blogu ako Sydney a stále sem chodila, či náhodou nie si späť. Je to super, že si! Krásny článok. V Londýne som zatiaľ ešte nebola, no určite by som sa tam raz chcela pozrieť. Možno nie celkom do Londýna, mňa láka skôr Škótsko (Aberdeen) alebo aj iné severské krajiny :)

3 outcry outcry | Web | 19. září 2017 v 8:35 | Reagovat

Právě jsem v Amsterdamu a říkám si, že by to nemuselo být špatný mrknout do Londýna:)

4 Veronika & Laura Veronika & Laura | Web | 8. října 2017 v 21:25 | Reagovat

Londýn vyzeral byť nádherný, je to jedna  z mojich life-dream destination to go!
Veronika
https://veael.blogspot.sk

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama