Říjen 2017

Ako chutí Kalábria?

28. října 2017 v 19:44 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Nikdy pred tým som o Kalábrii nijak extra nepočula, dokonca som ani netušila, ako krásne priezračné more je naspodku čižmy Talianska. Práve sedím za mojím bielym stolom v prechodnom študijnom bydlisku Bratislava, po pravej ruke mám anatómiu 1 a po druhej mám rámik s prekrásnou spomienkou na Tropeu. Viete si predstaviť dve mladé dievčatá, ako blúdia na vlastnú päsť letiskami a železnicami až k finálnej destinácii? Moju maminu veľmi obdivujem za obmedzenie strachu, na ktorý si musela po niekoľkých absolvovaných dobrodružstvách zvyknúť. Nikdy nezabúdajme oceniť rodičov, aj ich strach ktorí o nás majú. Ľúto nám bude až vtedy, keď sa zostaneme strachovať len sami o seba. Ak viete čo tým myslím, pri najbližšej príležitosti vstanete a objímete svojich rodičov s tým, ako im ďakujete za všetko. Obom Vám to spríjemní dník :)

Aby som nezahýbala od podstaty článku a tým je práve výlet na toto čarovné miesto, vtiahnem Vás najprv do malého okienka južnej časti Talianska : Piesok je tu diametrálne odlišný ako na severnej strane Talianska. Je belší, mäkší, no nenájdete tu toľko mušlí (povedala by som že skoro žiadne) ako napríklad v Caorle. Celé mesto Tropea je postavené na vysokom kopci, ktoré zospodku obmýva more. Ak chcete zísť k moru, prekonáte nemálo schodov. Dole sa ide ľahko, no po úmorne teplom dni a uťahanom tele sa cestou hore budete cítiť akoby kráčate k nebeskému oltáru. Typickým symbolom je napríklad červená cibuľa, ktorá sa vo veľkom exportuje. Nájdete ju na magnetkách či rozličných iných suveníroch. Z Kalábrie sme navštívili nasledovné mestečká : Zambrone, Briatico, Capo Vaticano. Kalábria je samá o sebe veľmi veľká a tento článok pokrýva len jej malé obsadenie. Ak sa rozhodnete pre mestečko Tropea, resp. návštevu blízkych oblastí Kalábrie budúce leto alebo sa chcete len odreagovať od bežného dňa a v mysli uletieť kamsi pri more, ste na správnom mieste.


(Kostol, predstavujúci ikonu Tropei)


Na stránke leteckých spoločností sme si vyhľadali letenky na letisko Lamezia Terme. Náš štart začínal z Budapešti. Veľkou nevýhodou bol práve zdĺhavý transport do Maďarska. Ak by sa dalo, určite by som zvolila Viedeň. No náš let bol nekompromisný a zostal zo štartovacieho miesta Budapešť. Keď sme sa konečne dostavili na letisko a pri check-in odovzdali našu batožinu, mohli sme sa venovať motacím činnostiam. Pozorovali sme ľudí, chodili hore dole až nakoniec sme prešli kontrolou a čakali na lietadlo. Letecká spoločnosť Wizz Air šetrí na mieste, ako je napríklad čakacia hala. Čakali sme takpovediac vonku pod hangárom na príchod nášho ružového lietadla, ktorý putoval do Talianska. 19.7.2017 o 19:05 bol plánovaný odchod. Cesta lietadlom bola veľmi píjemná, pozorovali sme oblaky, vzďalujúcu sa krajinu, až nakoniec sme po dvojhodinovom lete dorazili do Lamezia Terme.

Lamezia Terme Aeroporto bolo veľmi malé. Vzhľadom teda na iné letiská. Vyzeralo viac zastarane ako napríklad letisko v Budapešti, no vyzeralo útulne a človek sa v ňom vedel ľahko zorientovať. Našou ďalšou úlohou bolo dostať sa z letiska na hlavnú vlakovú stanicu Lamezia Terme Centrale. Pôvodne sme plánovali ísť pešo (áno v tme a s kuframi), no vzhľadom na súčasnú situáciu s imigrantmi v Európe sme uprednostnili taxík. Milý a ochotný taxikár nás ako švihnutím čarovného prútika dopravil na nami zvolenú vlakovú stanicu. Nespomeniem si, kedy presne nám mal odchádzať vlak, no pamätám sa, že sme čakali pred vlakovou stanicou v malej kaviarni oproti. Bolo príjemne teplo a popri vnímaní vytrubujúcich áut sme sa napokon dočkali aj nášho vlaku. Z vyššie spomínanej vlakovej stanici sme šli na vlak talianskej spoločnosti Trenitalia, kde sme prestupovali v mestečku Rosarno. V Rosarno sme ešte počúvali žabacie zvuky, ktoré doliehali z väčšieho jazera ohraničeného plotom. Všade bola tma, našťastie sme tam neboli úplne samé a spolu s nami čakali na vlak do Tropei aj iní ľudia.
Okolo polnoci sme dorazili vlakom do mestečka Tropea. Mala som v hlave mapu, kadiaľ presne sa pôjde do nášho hotela, no v tme vyzeralo úplne všetko inak, ťažko sa orienovalo a ešte ťažšie kráčalo s ťažkými kuframi. Mesto v noci úplne žije. Pomaly sme sa dostali na dlhú promenádu prepletanú obchodíkmi, reštauráciami, barmi a bláznivých talianskych ľudí, ktorí žili vo dne v noci. Viac krát sa nám overil fakt, že taliani (určite zrovna tí, s ktorými sme sa rozprávali) nevedeli ani ceknúť po anglicky. Snažili sme sa od nich zostiť kadiaľ sa dostaneme do hotela La Perla Tropea. Mladý šarmantný pár sa nám snažil rukami, nohami po taliansky vysvetliť kade máme ísť. No poznáte to : "sii sii, všetko nám bolo jasné no keď sme mali ísť podľa ich inštrukcií, úplne sme zabudli na akýkoľvek smer ktorý nám hovorili." S Božou pomocou sme sa dostali naspodok promenády, kde sme nastúpili na rikšu. (rikša je niečo ako malý vozík podobný bicyklu s prídavným mini vozíkom pre max 2 osoby). O 00:45 sme doratili do nášho hotelu, kde sme spadli do postele a zaspali.