Listopad 2017

Ako sa úspešne učiť - 1.tip

18. listopadu 2017 v 21:07 | Kristína Krížová |  Študent - nápady a tipy
Milí priatelia, chcela by som Vás týmto privítať pri prvom príspevku, ktorý bude spadať pod rubriku Študent. Budem tam postupne hádzať nejaké tipy, nápady, ako naložiť s časom a ako sa efektívnejšie učiť. Nebudem Vám omielať nič o tom, že máte jesť orechy a čokoládu, alebo že sa lepšie učí sa čerstvom vzduchu. To všetko už dávno vieme. Pred niekoľkými mesiacmi som si v Panta Rhei kúpila knihu od Eberhardta Hofmanna "Jak se úspěšne učiť". Táto rubrika bude celá o tejto knihe, budem sa snažiť Vám spraviť z nej najlepší možný výťah a veriť, že Vám tieto rady prinesú osoch na Vašej študijnej ceste. Nezabúdajte, že štúdium je veľmi žiadaná vec. Študujte čo Vás baví. Učte sa jazyky. Ak si tieto súvislosti uvedomíte v mladosti, prinesú Vám v budúcnosti všetko, po čom túžite. Kto chce nech verí, kto nie, nech sa sám presvedčí. Poďme na to! :)

Experiment č.1 - Ako prvé začneme s experimentom, ktorý nám pomôže pochopiť, ako funguje krátkodobá pamät. Odstopujte si minútu a naučte sa nasledujúce pojmy naspamäť.

šanóncestovinyskriňa
desaťbojrádiová vežarám obrazu
prírodovedecbatožinový priestorsústruh
karfioldiárO2 aréna

Teraz si môžte ísť na 10-15 minút scrollovať facebook či instagram. Alebo môžeš ísť kľudne utrieť doma riady. Akúkoľvek činnosť si vyberieš, je to na tebe. Ak uplynie stanovený čas, vezmi si pero a papier (alebo poznámkový blok v mobile) a zapíš si všetky pojmy, na ktoré si spomenieš.
Vyššie uvedený experiment ukazuje, akú obmedzenú kapacitu má naša krátkodobá pamäť. Koľko pojmov si si zapamätal/a správne? U mňa to bolo číslo 8. Kniha uvádza, že pravdepodobný počet zapamätaných slov bude v rozpätí 5-9 slov. Kapacita krátkodobej pamäti je 7 plus mínus dva prvky (Miller, 1965).

Lepšie sa nám ukladajú informácie, o ktorých už niečo vieme. Pokiaľ niekto nepozná latinku, bude pri pohľade na slovo WIND (z nemčiny - vietor) vidieť len 10 čiarok, ktoré nedávajú zmysel. Aby si tieto znaky uchoval v pamäti, bude potrebovať všetky pamäťové miesta. Ak bude poznať latinku, no nebude vedieť po nemecky, dokáže čiarky vnímať ako písmená, ale nebude vedieť, čo znamenajú. Aby si slovo zapamätal, bude potrebovať 4 pamäťové miesta (každý znak jedno miesto). Ak bude niekto vedieť nemčinu, dokáže identifikovať o aké slovo sa jedná, čo znamená a k uloženiu do pamäti mu postačí len jedno miesto. Skutočný počet informácií v krátkodovej pamäti teda môže kolísať podľa toho, či nám dané informácie dávajú zmysel.


Aby sme si dokázali zapamätať horný rad čísiel, potrebovali sme príliš veľa miesta v krátkodobej pamäti. Väčšina ľudí si nedokáže zapamätať číslo, ktoré sa skladá z viac než deviatich číslic.
Pokiaľ sa čísla zoskupia (napríklad na číslo 1348), môžeme si ich uložiť na jedno pamäťové miesto. Funguje to však len vtedy, ak nám číslo 1348 dáva zmysel (napríklad založenie Karlovej Univerzity). Pamäťové miesta v krátkodobej pamäti sú niečo ako šuflíky, do ktorých si môžeme uložiť práve jednu vec.



Opäť sa vrátime k experimentu číslo 1. Teraz si analyzujte, na ktorých pozíciách v tabuľke sa nachádzali pojmy, ktoré ste si zapamätali. Znamená to, že si napíšte, koľko pojmov z každého stĺpca ste si zapamätali. U mňa to boli 3 z prvého, 2 zo stredného stĺpca a tri z posledného stĺpca.

Kniha uvádza, že zapamätateľnosť informácií závisí z podstatnej časti aj na poradí, v ktorom sa učíme veci naspamäť. Jednotky na začiatku a na konci sa nám učia najlepšie, naopak tie v strede najhoršie. U mňa sa to veru tiež osvedčilo.

Ako môžeme teda prakticky využiť tento efekt pri učení? (slovíčka pri cudzích jazykoch)
Vzhľadom na obmedzenú kapacitu krátkodobej pamäti by sme sa mali učiť len 7 jednotiek v jednom bloku. V rámci jedného bloku by mali byť uprostred jednotky, ktoré nám idú lepšie a sú nám niečím známejšie a ľahšie zapametateľnejšie. Na začiatku a na konci bloku by mali stáť slovíčka, ktoré nám idú najhoršie. Alebo sú pre nás úplne nové.