1 semester na lekárskej fakulte UK

15. prosince 2017 v 22:09 | Kristína Krížová |  Študentský život medičky
V prvom rade by som Vám chcela zaželať pekné sviatky, príjemné pohodové Vianoce strávené v kruhu svojich najbližších, poďakovať sa Vám za milé správy, ktoré mi doposiaľ prišli či už na facebookový profil blogu, osobný instagram či v menšom rozsahu v komentároch na blogu :)
Veľmi jasne si spomínam na články spred vyše piatich rokov, kedy som sa popri strednej pripravovala na prijímačky na LF UK, odbor všeobecné lekárstvo. Ja viem, že je asi šialené mať vysokú školu za nejaký veľký cieľ, no pre mňa to bol posledných 5 rokov najväčší cieľ, ktorý musím dosiahnuť. Prešlo niekoľko rokov a ja som v poslednom týždni prvého semestra (zatiaľ len 1.ročníka), na odbore všeobecné lekárstvo. Týmto článkom by som chcela potencionálnym záujemcom o daný odbor priblížiť aspoň z časti aké sú v prvom semestri predmety, povinnosti, radosti aj strasti, pripísať nejaké moje subjektívne hodnotenie. Či je toho naozaj toľko veľa ako sa hovorí, že sa po nociach nedá spávať, alebo ako to vlastne je. A možno ak na tejto škole študujete, len si utvrdíte nejaké veci, alebo sa prostredníctvom komentáru dozviem zase nový a iný názor. Všetko rozumné je vítané a žiadané.

Najprv sme všetci prešli zápisom, starší študenti pre nás vytvorili Fresher´s Day, čo hodnotím viac ako pozitívnu akciu, kde sme boli všetci rozdelení po jednotlivých krúžkoch, čo nám dostalo lepšie do povedomia nové tváre s ktorými sa budeme denno-denne stretávať, taktiež nám aj ukázali areál školy, kde čo môžeme nájsť. Samozrejme, že ak sme sa mali dostaviť na prvú hodinu latinčiny či biológie, zisťovali sme kade tade, ktoré dvere, ktorá budova.. Počas strednej som sa veľmi zaujímala o túto výšku, chcela som vedieť aké ma čakajú predmety, aké to bude, no nikde som nevedela nájsť nejaký sumárny článok. Preto ak (ako som už vyššie písala), ste potencionálni záujemcovia, budete mať nejaký menší prehľad čo asi Vás čaká v prvom semestri medicíny pri štúdiu na LF UK v Bratislave.
Možno ak tento článok bude čítať niekto kto ma osobne zo školy pozná, pomyslí si že to dievča je šialené, že toľko kecá o škole, ako môže byť niekto taký posadnutý(?) medicínou. Po pravde ja som človek, ktorý sa strašne rád učí nové veci. Fascinuje ma, keď môžem rozširovať a obohacovať svoje poznatky. Hlavne o niečom, čo ma tak veľmi zaujíma. Na druhej strane som veľmi rada, že som tento rok pred 3 rokmi definitívne nezrušila a ponechala si ho ako taký menší pamätník. Svoje myšlienky ktoré si teraz vďaka tomuto blogu môžem prečítať.. je to neuveriteľné pre mňa. V podstate sa moje myslenie až tak nezmenilo, ciele zostali rovnaké, životná motivácia, hĺbkové premýšľanie.. Keď si teraz čítam článok z roku 2013, obsiaty 55 komentármi, som veľmi rada že už v takom relatívne mladom veku som mala také jasné zmýšľanie o budúcnosti. Ale aby som sa toľko nepitvala v jednej veci, poďme konečne na tie predmety!



Wau. Nečakaný predmet na medicíne. Teraz vážne už. Mňa anatómia veľmi bavila ešte na strednej zdravotnej, kde nás sprevádzala ak si dobre pamätám cca 2-3 roky. Vedomosti, ktoré sa sme dostali na strednej (v tom čase to bolo pre nás ako objavovať Ameriku) ani zďaleka nestačia na požiadavky anatomických vedomostí na tejto škole. Častokrát ma udivuje, aké je to telo dokonalé, že i z mäkkej poddajnej artérii (tepny) sa vytvorí sulcus (žliabok) do tak tvrdého tkaniva, akým je zrovna kosť. No na druhej strane ma rozčuluje, že tých štruktúr musí byť v tom tele až toľko a ja namiesto chvíľ s priateľom,rodinou či kamarátkami musím detailne skúmať lebku, ktorá má okrem hlavných kostí ešte otlačky, hrboly, kanáliky, okraje a jamy. Ak človeka niečo baví, tak to ide hladko. Mňa anatómia baví, no až tak veľmi nestíham ako som predpokladala. Mám rada, keď sú veci detailne prebraté a pochopené, no popri učení sa ligament na hornej končatine mi vŕtalo v hlave, koľko protokolov mám ešte spraviť na biofyziku. V prvom semestri sa z anatómii preberajú iba kosti. Začína sa chrbticou (resp. stavcami), pokračuje sa sternom (hrudnou kosťou) až sa dostaneme k hornej, dolnej končatine a spojeniam na končatinách. To je vlastne aj obsahom prvého zápočtového testu. Po úspešnom zvládnutí prichádza na rad druhý zápočtový test z anatómie a tým je práve lebka. Na nej je super že je len jeden kĺb, no všetky tie štruktúry na jednotlivých kostiach.. je toho hojne. Ak sa človek postupne prelúska aj lebkou cíti sa ako čarodejník z Harryho Pottera, že ovláda toľko kúziel, resp. kúzelných názvov. Doma sa na nás naši najbližší obracajú s otázkami čo im je, keď ich bolí tu a tu. Dokonca minule ako som cestovala domov v autobusi, listovala si anatómiu sa mi prihovorila jedna milá staršia pani. Najprv sa ma spýtala či teda chodím na lekársku a potom že či neviem keď ju dlho bolia prínosové dutiny a budú jej robiť chirurgický zázrok, či neviem z čoho bude daný zákrok spočívať. Vymenujem Vám všetky kosti, sulcusy, ale chirugický zákrok v prvom ročníku zatiaľ nie. Tento predmet je trojsemestrový.

Tu to bude veľmi rýchly a jednoduchý popis. Naša skupina má skvelú profesorku, ktorá je vždy veľmi pozitívne naladená, má príjemný zvonivý hlas a vie podľa mojej mienky veľmi dobre vysvetlovať. Perfektne vie narábať s hlasom a preto mi jej slová ostanú dlho tkvieť v hlave. V polovici decembra už teda vieme kopec nových slovíčok, genitíva jednotlivých z nich, všetkých 5 latinských deklinácií naspamäť a vieme už aj robiť aké také spojenia. Tento predmet je dvojsemestrový a ešte sa s ním budeme stretávať do konca letného semestra.

Predmet na ktorý som sa zo začiatku tešila, vidiny veľkého mikroskopovania a genetiky už odzneli na dverách. Obsahom prvého zápočtového testu sú mikroskopy, bunka, no a druhého sú nukleové kyseliny, ktoré sa mne osobne učili dosť ťažko. Keď sa človek pozrie na stranu kde sú kadejaké spojenia písmen a čísiel dokopy, všetko so všetkým súvisí, čiže ak nepochopíte jedno, ťažko je sa dostať k ďalšiemu. Videá mi v tomto prípade veľmi pomohli. Ja som človek, ktorý keď niečomu nechápe, nezapamätá si to tak ľahko. Keď si viem napr. postup replikácie DNA vybaviť v pamäti z videa, resp. mám k tomu nejakú obrazovú asociáciu ktorej rozumiem, je to veľmi ľahko. Veľmi ma fascinujú ľudia ako naša pani profesorka (mená uvádzať nebudem), ktorá sa molekulárnej biológii tak rozumie. My na hodinách len zírame aký stop kodón, čo kde a ona všetky tieto veci zo seba chrlí, dokonca s humorom a perfektne rozumie tomu čo hovorí. Je to macherka, darmo. Nevyhnutnosťou na hodinách sú plášte. Dokonca už máme natrieskané v hlavách, že sa obliekame a vyzliekame výhradne mimo triedy! Btw neznášam nezmyselné pravidlá. Niečo je skrátka nezmyselná vec, nemá to dôvod prečo je na to kladený tak veľký dôraz a nepríjma to ani otázky prečo to tak je. Skrátka to tak je a vy sa z plášťov vyzliekate vonku! Ešte nevieme čo nás z tohto predmetu celkom čaká v druhom semestri, no chcela by som z genetiky vyťažiť čo najviac (pochopiť tomu) a popasovať sa s tým skôr ako príde skúška. Opäť dvojsemestrový predmet.

V rozvrhu zo začiatku písaná nie je, tak sme sa až neskôr dozvedeli že nejakú telesnú vlastne budeme mať. Ja rada cvičím, behám posilujem a tak tento predmet hodnotím ako veľmi pozitívny aj z hľadiska mojich záujmov, aj z toho, že sa veľmi dobre odreagujeme od učenia a pozahrievame stuhnuté svalstvo na šiji či chrbte. Naša vyučujúca je veľmi ohľaduplná, taktiež vždy dobre naladená a na telesnú chodím rada. Nevýhodou je len poloha telocvični (pre mňa). Nachádza sa v internátovej štvrti a kedže ja nie som na intráku, je to veľmi od ruky. Nevadí, za tie endorfíny po skončení telesnej to stojí.

Trvá 6 týždňov počas semestra, pričom v každom týždni je cca 2 hodiny v jeden deň. Všetko čo sme tam mali a čo sme si na figurínach skúšali, bolo len také vybavenie si vecí zo strednej. Po mnohopočetných aplikovaných injekciách, odberoch a praxe bolo toto celkom milé oživenie zabudnutých vedomostí. Hodiny sú veľmi zaujímavé, kto už študuje na medine a chce pracovať v zdravotníctve (čo je nevyhnutnosť) bude pokladať tieto hodiny za náučné, ja osobne som bola vždy veľmi koncentrovaná a zaujatá. Prešli sme od polohovania pacientov, meraniami fyziologických funkcií až po odbery či cievkovanie. Na strednej sme ako zdravotnícki asistenti len asistovali pri cievkovaní a teraz, ako budúci lekári máme všetky kompetencie na výkon náročnejších zákrokov. Moji spolužiači si to síce neuvedomovali, no ja som to brala po predchádzajúcich skúsenostiach na škole a v nemocnici ako nejaký výkon navyše. Jednoducho : Už nemusím len asistovať, už vykonávam ja.

Prednášky prebiehali 2-6 týždeň v piatok od 13:30. Na prvej prednáške nás bolo ako hadov, no postupom času ľudí stále a stále ubúdalo. Nečudo. Prednáška v piatok poobede. Boli nám premietané videá o prvej pomoci. Na praktických cvičeniach ktoré prebiehali 3 týždne sa vykonávala KPR (kardio-pulmonálna resuscitácia) prakticky. Na malých deťoch, novorodencoch a dospelých. Človek lamentuje že sa z videí nič nenaučí, knihu sa mu otvoriť nechce a prakticky nacvičovať tiež nie. Prvá pomoc je veľmi dôležitá vedomosť u všetkých ľudí, nie len u medikov. Napríklad pri bežnom odpadnutí koľkokrát zachráni život len obyčajné zdvihnutie nôh do výšky, aby sme zabezpečili obnovu cirkulácie krvi v mozgu. Mozog je veľmi háklivý na nedostatok kyslíka a živín. V januári sa píše zápočtový test, na ktorý by som sa už mala začať učiť, kedže je polovica decembra. Veľmi zaujímavé videá (pokiaľ nie ste ľudia z medicínskeho prostredia alebo štúdia možno Vás to bude zaujímať, i keď si nemyslím že takýto dlhý článok bude čítať človek, čo by ho medicína nezaujímala), tak na youtube sú od Baštrng videá o prvej pomoci. Sú podané vtipne, zrozumiteľne a hlavne zapamätateľne.

Najväčší strašiak prvého ročníka. V januári je z biofyziky skúška, takže sa mi to celkom pomaličky približuje. Výhodou je, že to je jednosemestrový predmet, no zároveň si vybijete všetky nervy pri neustále novo-prichádzajúcich protokolov a starostí, ktoré sa okolo tohto predmetu kopia. Prednášky prebiehajú raz za týždeň a to v utorok. Začali sme difúziou, osmózou, postupne sme sa dostali cez akčný potenciál až ku zvuku, biofyzike oka a rádioaktivite. Pred príchodom na každé praktické cvičenie sme vyplnili test, či "máme teoretické vedomosti" a môžme sa hodiny vôbec zúčastniť. Začali sme s antropometriou, štatistikou ktorého obsahom bol neskutočne dlhým protokolom nad ktorým som trieskala od nervov. Všetky protkoly sú robené v exceli, pred cvičením si musíte vyplniť hlavičku, literatúru a predpokladané použité pomôcky. Vytlačiť si z excelu hárok merací hároka pracovný postup. Na hodine do toho dopíšete výsledky z meraní a doma v hárku spracovanie výsledkov vypĺňate nekonečné kolónky. Opäť to musíte vytlačiť a priniesť na cvičenie. Neznášala som protokoly, neznášala som čas, ktorý som nad nimi musela stráviť. Keby máme na každej hodine aspoň jeden protokol a vedeli by sme sa mu dôkladne venovať, myslím že aj efekt by bol iný. Na prvej hodine sme mali meranie osvetlenia, antropometriu a mikroklimatické faktory. Čokoľvek som zniesla sa naučiť, písať si, usporiadavať si súvislosti v mysli, ale robiť protokoly.. to som nenávidela. Som veľmi rada že sa to skončilo a začína kľudné obdobie. Teda aspoň do konca skúškového. Pýtala som sa aj spolubývajúcej Barbor na názor a tiež povedala, ak by toho nebolo toľko veľa naraz, malo by to iný efekt. Čakala som, že na praktických cvičeniach budeme mať akési aktívne učenie sa spoločne, riešenie problémov s prístrojmi. Predsa sme ich prvý krát v živote nie len že držali v ruke, ale aj videli. Vyučujúci čakajú že budeme robiť sami a veď sme sa teoreticky pripravovali. Náš vyučujúci bol veľmi v pohode a aj odborník na svoj predmet. No vzhľadom na novosť informácií o meraniach to bolo veľmi hop tempo. Na skúšku je 75 otázok, na ktoré sa začínam pomaly učiť. Dúfam že skúška dopadne viac ako dobre a ja sa Vám po skúške ozvem s veselou správou.

Lekárska biofyzika
Prvá pomoc (vo forme testu)

Celý posledný rok ako som nebola prijatá na medicínu som pracovala, robila som nočné, po nočných sa učievala na prijímačky a premýšľala aké to bude takto o rok. Teraz je už ten čas a vy máte možnosť tiež nahliadnuť do mojich myšlienkových pochodov. Plánovala som že počas víkendov budem brigádovať, pretože človek keď si zvykne na nejaký štandart príjmu, je to potom ťažšie. No to zatiaľ nehrozilo. Po skúške z biofyziky plánujem aktívne robiť až do začiatku letného semestra a opäť si nazbierať peniaze na nájomné. Nájomné. Byt! Moja spolubývajúca! Kto je vlastne moja spolubývajúca? Chodievali sme spolu do škôlky. Malé deti vo farebných papučkách najmenších veľkostí. Vtedy sme ešte ani len netušili, že raz sa budeme deliť o spoločnú izbu v Bratislave na vysokej. Celé obdobie dozrievania, resp. dospievania sme sa ani nevideli, až sme sa nejako dali do kontaktu cez instagram, kde si buď ona alebo ja všimla že sa pripravujeme na prijímačky. Počas prijímačkového odobia sme si stále písali, radili sa a v deň prijímačiek sa podporovali. Veľmi sa teším že nám to spoločne vyšlo a môžme si teraz štebotať po večeroch, alebo praskať smiechom s levanduľovým olejom (nepýtajte sa :D). Keď prídem späť do Nitry veľmi sa teším na svojho priateľa. Vedieť, že ma niekto čaká doma kto ma miluje a ja milujem jeho je na nezaplatenie.
Taktiež som veľmi vďačná za svoju rodinu. Ak sú všetci živí a zdraví, som veľmi vnútorne naplnená. Kamarátky bohužiaľ museli ísť trošičku bokom. Počas tohto skúškového odbobia sa plánujem postretávať so všetkými ľuďmi s ktorými som dlho nebola a stráviť s nimi čas. Ja túto školu beriem zodpovedne a tak mi mierne ukrojila s osobného voľna, no ak si človek vie správne rozhádzať veci a spojiť príjemné s užitočným dá sa.

Ak sa zaujímate o túto školu, pripravujete sa na medicínu, kľudne sa na mňa obráťte či už v komentári, na súkromnom instagramovom profile cez Direct message alebo na fb stránky e-shopu, ktorý je uvedený v menu. Rada sa dozviem zaujímavé poznatky zo života iných, vymením si s Vami nejaké zaujímavé tipy. :)

Kristína Krížová
 


Komentáře

1 Janii Janii | 17. prosince 2017 v 21:56 | Reagovat

Ahoj, kdysi jsem tvůj blog pravidelně navštěvovala a byl pro mě studnou inspirace a motivace. Proto jsem byla neskutečně nadšená, když jsem na tvůj blog dneska jen náhodou zavítala a našla nové články. Opravdu moc mě to potěšilo.

Pamatuju si na tvé starší články, kde ses zmiňovala, že chceš být lékařkou. Připadalo mi opravdu super, že přesně víš, co chceš v životě dělat. A je moc super, že si za tím i jdeš.

Já takové štěstí nemám. Už když jsem si vybírala střední, nevěděla jsem kam, a nakonec jsem šlápla vedle. Přišla jsem na to někdy na konci druhého ročníku. Teď na jaře mě čeká maturita a jsem rozhodnuta jít potom dál studovat, ale opět jsem si nenašla žádný cíl, za kterým jít. Nebo cíle by možná byly, ale mám strach, že to zase nebude to pravé.

Každopádně, toto byl moc zajímavý článek o prvním semestru na vysoké. Přeju ti mnoho úspěchů při studiu a moc se těším, až si přečtu další články. :)

2 Petra Petra | Web | 19. prosince 2017 v 12:21 | Reagovat

Ahoj.

Ja som kedysi veľmi rada navštevovala tvoj blog a som naozaj rada, že si sa k nemu opäť vrátila. Je fajn prečítať si po dlhej dobe ako sa ti darí a že sa ti splnil sen. :) Mne sa naopak páči, že si rada v tej škole. Nie každý človek totižto má také šťastie na výber vysokej a často krát ľudia zo strednej ešte ani nevedia kam chcú ísť.

Ja ťa sledujem aj na instagrame veľmi dlhú dobu a páčia sa mi tvoje fotky. Veľmi krásne. :) Z každej z nich je cítiť príjemnú atmosfére.

Želám ti veľa zdaru na VŠ a hlavne síl počas skúšok.

3 Veronica Veronica | 20. prosince 2017 v 18:05 | Reagovat

Super článek!Jsem strašně ráda,že jsi zpět a těším se na spostu dalších podobných článků,protože mě přesně toto strašně zajímá,protože bych jednou chtěla medicínu studovat taky:)

4 Elis Elis | Web | 23. prosince 2017 v 11:02 | Reagovat

Ach Kristý!! Tyhle tvoje články miluji, jsi obrovskou inspirací, pamatuji si, jak jsi měla tady opravdu cíl se na tu školu dostat a teď jsi tam. Moc moc ti přeji dostudování, ať se ti daří :)

Rovnou ti sem odpovím na tvůj komentář u mého článku: Blogovala jsem dříve, jako menší, ale co si budeme povídat, kvalita článků byla spíš o obrázcích, teď se snažím přeci jen  něco probudit, fotky v nějaké kvalitě a tak :)
Také ti děkuji za milý komentář :*

Přeji ti krásné Vánoce :)

5 MARY || BUBBLEGUM-BITCH MARY || BUBBLEGUM-BITCH | Web | 1. ledna 2018 v 12:43 | Reagovat

Kika, to je tak fantastický námet na článok! Fakt ti tlieskam! Moje ja z roku 2016 by ti zaň pravdepodobne vybozkávalo ruky od vďaky! :D Mojim dlhodobým snom bolo totižto dostať sa na medicínu ale v roku 2017 sa to akosi zlomilo lebo som si až vtedy uvedomila, čo všetko to obnáša a so svojou chronickou úzkosťou a večným stresom, ktorý ma sprevádza by som asi nebola tá najlepšia doktorka. Každopádne, už dlhšie som uvažovala nad tým, aké by bolo skvelé, ak by niekto napísal článok venovaný práve tejto téme, keďže by mnohým ľudom veľmi pomohol (resp. možno aj napísal ale ja som sa k nemu doposiaľ nedostala) a tvoj je fakt fantasticky spracovaný. Ďakujem ti teda ešte raz, bolo super začítať sa do neho :) ♥

6 MARY || BUBBLEGUM-BITCH MARY || BUBBLEGUM-BITCH | Web | 2. ledna 2018 v 20:55 | Reagovat

[5]: Inak áno áno, som to ja :D tá baba, s ktorou si si písala na fb ♥

7 Marie Marie | E-mail | 16. května 2018 v 22:02 | Reagovat

Kristínka, sledujem ťa už dlhší čas, rada by som ja a určite viacerí prijali ďalší článok zo života na LF. Veľa šťastia v ďalšom štúdiu :-)

8 Kristína Krížová Kristína Krížová | E-mail | Web | 17. května 2018 v 9:47 | Reagovat

[7]: Ahoj :) veľmi si to vážim a som ti povďačná! :) Určite ťa teraz poteším, pretože práve pracujem práve na článku o LF UK a to druhej časti. No doteraz som mala toľko učenia, že sa mi to valilo cez uši, mám teraz v skúškovom konečne viac času a neviem sa dočkať, kedy ten článok vyjde :)

Ďakujem za milé slová, aj záujem, prajem ti veľa úspechov a slnečných dní, Kristína :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama