Leden 2018

Prečo je vďačnosť taká dôležitá?

10. ledna 2018 v 22:09 | Kristína Krížová |  Čas na holé premýšľanie
Pokiaľ chcem začať napĺňať myšlienku blogu, pre ktorý som ho práve obnovila, začnem s mojou veľmi obľúbenou témou v rámci sebarozvoja a tým je vďačnosť. Všetci určite vieme že musíme byť vďačný, resp. ďakovať. Tak nás to učí spoločnosť, tak nás to učia rodičia. Ďakovať v obchode, ďakovať za veci, ďakovať za služby. Ak niekomu čosi požičiame a nepočujeme od neho ďakujem, alebo skrátka nevidíme jeho vďaku, vyvolá to v nás pohoršenie. No tento článok nie je o vďake v medziľudských vzťahoch, akú všetci poznáme. Bude o vďake práve vo Vašom život, za veci ktoré máte, za ľudí akých máte okolo seba, za zdravie Vás a Vašich blízkych. Práve o tomto bude nasledujúcich pár riadkov.
Vo svojej podstate ide aj o to, že myšlienková forma vďaky a radosti nám môže priniesť dlhovytúženú radosť zo života a precítenie všedných chvíľ, ktorými sme obklopení. Ak začneme brať tie najbanálnejšie veci ako veľké a skvelé, náš život sa transformuje do inej podoby. Budeme si vedieť lepšie vychutnať veci, lepšie ich precítiť a z vlastnej skúsenosti viem, že vďaka sa vždy znásobuje a vracia nám ešte krajšie a lepšie zážitky, otvára nám dvere tam, kde boli pred tým len steny.

Najlepším spôsobom, ako začať s týmto geniálnym jedným slovkom je poďakovať sa v hlave za niečo hneď ráno a taktiež aj pred spaním. Je toľko vecí, ktorými sme v živote obklopení. Určite ste počuli už starý známy citát, že pokiaľ chceš zmeniť svoj život, musíš zmeniť najprv svoju myseľ. Naša myseľ je tak geniálna vec, dokáže doslova čarovať. Ak ste videli film the secret, určite viete o čom hovorím. Moja vlastná skúsenosť o tom svečí. Mala som jednu túžbu. Bola maximálne nereálna a zrovnanie s túžbou a realitou bola asi 1:10. Dlhotravujúce premýšľanie nad niečím, umocnené pocitmi radosti dokáže takúto túžbu naplniť. Ale má to jeden háčik. Nenaplnilo ju presne tak ako som chcela, podľa plánov. Drží sa to podľa hlavnej myšlienky z hlavy, no scenár si to tvorí samé. Tá myšlienka prinesie príležitosť. Čiže nikdy nie výhru, okamžité zdravie, alebo čosi, čo si len predstavíme. Najprv sa nám naskytne príležitosť. Zo začiatku ani nemusíme vedieť že práve toto bude cesta k môjmu snu, mojej túžbe. Ale až potom si uvedomíme že : "aha, keby tohto človeka nestretnem, nemala by som otvorenú cestu ďalej." "ak by sa nestala táto náhodná vec, nebolo by to tak či onak". Našou mysľou si vieme zostrojiť realitu v ktorej živote. Jasné že nie také jednoduché, ako sa o tom píše a ešte ľahšie číta. Je to zložité, ale nie nemožné. Začnime najskôr ďakovať za bežné veci, až potom sa k nám ľahšie dostanú príležitosti.

Za Vašu mladosť - Uvedomili ste si už, že čím viac sa tešíme na koniec týždňa, na dovolenku, na leto tým viac Vám pribúda rokov? Skúsme si predstaviť teraz sami seba v roli 85 ročnej babičky či dedka. Tak veľmi by sme chceli vrátiť čas, vyskúšať mnoho vecí, naučiť sa žiť so všetkými zmyslami otvorenými, vychutnať si veci.. len sa už nedá. Namiesto toho budeme ako starší prežívať problémy iných charakterov. Nie je dôležité či máte v tomto veku skoliózu alebo ploché nohy. Ste mladí, zdraví ľudia. Viete chodiť. Je super sa to naučiť a brať to za samozrejmosť. Ale myšlienka, že sme pripútaní k posteli a nevládni sa sami obriadiť je dehonestujúca. Ale vy ste mladí, schopní života, s dávkou energie. Nevadí, že sa musíte ešte učiť na cudzí jazyk alebo na maturitu. Vidíte, máte zdravé oči. Možno nosíte okuliare či šošovky, ale to vôbec nevadí. Dokážete vidieť. Choroba nám môže zo dňa na deň zničiť nejakú základnú činnosť, niečo dôležité. Buďte vďační za svoje telo, ďakujte za svoje nohy, za svoje srdce ktoré bije. Možno niekto práve v tejto chvíli čaká na rozsudok smrti s infarktom myokardu. Zrelaxujte svoju myseľ a otvorte ju. Nešírme zlo, vážme si prírodu, chodievajme do nej s láskou a rešpektom.

Je nesmierná spústa vecí za ktoré sa dá ďakovať, stačí sa pozrieť na všetko okolo Vás. Na Vašich zdravích prúbuzných. Možno že ste sa včera pohádali a dnes nemáte náladu ich ani vidieť, poďakujte sa za ich zdravie. Už len takáto myšlienka sa Vám vráti. Vaše zdravie bude opätovne oplatené. Kto ešte zatiaľ nemá vedomie o nejakej sile myšlienke, môže takýto článok pokladať dokonca za smiešny. Vôbec to nevadí, každý sme na inej mentálnej úrovni, to neznamená že to je zlé. Len je to iné :)

Ak Vám niečo takéto práve behá po rozume, je to absolútne v poriadku. Ak mám obrovský stres zo skúšky, alebo ste sa príšerne pohádali s priateľom, vyhodili Vás z práce, čokoľvek, nebudeme mať chuť ďakovať za nohy, zdravé oči či lásku okolo nás. A tu je problém, že ak sme v duševnej pohode a aj naša myseľ vykazuje uvoľnený stav, oveľa lepšie vieme inému človeku poradiť. Vieme ďakovať, máme kopec energie. No ak sa niečo deje, my skrátka nemáme duševnú rovnováhu, nebude to až také jednoduché. Tajomstvo vďaky je aj akousi formou útechy. Popri zlej veci aká sa stala, sú tu stále iné naokolo. Nemusíte vtedy však vďaku siliť. Vyriešte si problém, otvorte obzory a aplikujte vďaku do každodenného života. Dovoľte, aby sa stalo Vašou súčasťou. Sami budete neraz prekvapení, keď zistíte, ako úžasná vie byť Vaša myseľ a ukázať
Vám čo všetko máte navôkol seba. Neničme, nebúrajme a nekritizujme. Nie sú všetci ľudia zlí. Nie sú ani všetci dobrí. Berte všetkých a všetko s rezervou. Otvorte sa len pár ľuďom. Nebojte sa nadväzovať nové kontakty, pestujte kvalitné priateľstvá, doprajte si chutné a zdravé jedlo, čítajte, obohacujte Vašu myseľ o nové poznatky a vedomosti. Vždy sa Vám zídu. Učte sa cudzie jazyky. Zaujímajte sa o dobro vo svete. Nepodporujte správy v televízii. Netíkajú sa Vás. Kúpte si nový kvet a starajte sa oň. Zájdite za rodinou, u ktorej ste dlho neboli. Urobte niečo, čo ste dlho odkladali.
Spravte si relaxačné chvíle a vychutnajte si oddych. Ďakujte za Vás, ďakujte za to že ste. Ste súčasťou skladačky niečoho veľmi významného. Ste významný. Nezabúdajte :)

Kristína Krížová

Čo ponúknu Tatranské wellness hotely na víkend?

6. ledna 2018 v 19:31 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Ahojte! :) Aké máte sviatky? Pevne verím, že si ich všetci z Vás užívate v kruhu milujúcej rodiny a v pokoji. U mňa momentálne prevláda pilné učenie na skúšku z biofyziky. Pôvodne som tento článok chcela začať písať až po skúške, no vzhľadom na klesajúcu koncentrovanosť pri učení som sa rozhodla si trošku vybičovať kreativitu, ktorú tak milujem. Hoc práve na mňa z každej strany stola pozerá čosi, čo mi pripomína "drahú biofyziku", budem sa snažiť všetky svoje myšlienky podať s najväčšou grandióznosťou.

Nesmiem zabudnúť na opätovnú vďaku za všetky tie milé až dojímavé správy aké mi chodia či už do directov alebo na súkromný profil na facebooku. Je to neskutočné vidieť, ako sa Vaše názory niekomu zdajú zaujímavé a dokonca mu priniesli niečo do života. Týmto by som aj chcela prisľúbiť, že sa budem snažiť napĺňať pôvodnú myšlienkou blogu, s akou som blog aj obnovila. Tento článok je ešte mierne sebecký (píšem o sebe, o našom výlete, nejaké tie wellness odporúčania, saunovacie rady). Ďalšie články by som chcela oddať duchu sebarozvoju. Aby boli viac pre Vás. Každým slovom ďakujem ešte raz za všetkú podporu!


Nesúďte dojmom, ktorý vo Vás môže toto vzbudiť. Nie sme žiadne deti, ktoré si lietajú po hoteloch a utrácajú peniaze rodičov. Nie každého toto aj napadne, no už som sa veľa krát stretla s niečím podobným. Ja chodievam robiť od pätnástich rokov a posledný celý rok som si zarábala hojne. Nočné, denné smeny. Kika taktiež chodieva popri škole pracovať a vďaka spoločným snom a cieľom vieme navšítviť a zažiť toho veľa. Som človek ktorý si rád zarobí peniaze, keď aj bude robiť za pokladňou. No svet v ktorom žijeme nám zážitky vydáva len za cenu peňazí.Veľká škoda. Pokiaľ sa nenarodíme v raji pri pláži... :)


Hneď po ukočení zápočtu z anatómie, vybalenia si všetkých možných vecí, ktoré tvrdli v Bratislave počas mnohých dní semestra som sa začala chystať na hory. Čo to trepem. Boli sme len naložené v bazéne a saunách, takže žiadne turistické palice ani bežky či lyže nečakajte. Poriadna obuv je základ. Moja kamarátka (ako budem asi často opakovať) sa volá rovnako ako ja - Kristína. Kika sa vydala do Tatier len v conversách. Auto malo letné gumy, ale s Božou pomocu sme nejako dorazili do Štrby. Celá cesta bola od Zvolena zasnežená a čím viac kilometrov sme uháňali, tým viac snehu pribúdalo. Naším prvým cieľom bolo navštíviť zamrznuté jazero v ktorého pozadí sa lemujú hory.
Prišli sme až po tme a vlastne ani neviem čo sme čakali že uvidíme. Vonku bolo -9, Kika si vykračovala v svojich tenkých lepetinkách na nohách a ja som mrzla aj zakuklená v kožuchu.
Výhľad na jazere bol.. Všade bola veľká hmla a jediné čo sme videli, boli z druhej strany svetlá zo Zion Spa z Kempinskeho. Toto wellnes ponúka rovnaký výhľad na tatranské horské skvosty. Ibaže, z pohodlia tepla. V mobile mám wishlist prianí a vecí, ktoré chcem vidieť či zažiť. Alebo kam chcem ísť. Jednou z nich bol aj nádherný wellness komplex v Kempinskom. No naším cieľom bol práve Grand hotel Permon v Podbanské. Ten ponúka najväčší výber zo sáun, rozličných welness atrakcií, aký som kedy videla. A ja som s Kikou veľký milovník sveta saunovania a wellnessu. Veď, kto by nebol. V Permone nás prekvapila dokonca aj soľná jaskyňa. Škoda že sme ju našli až pol hodinu pred koncom wellnessu. Nevadí, lepšie neskoro ako nikdy.