Cesta za polárny kruh, lov na polárnu žiaru v Nórsku

17. února 2018 v 13:30 | Kristína Krížová |  Na potulkách
Ahojte! :) V predposlednom článku som sa Vám zmienila, že ďalšie moje kroky povedú za polárny kruh do mesta Tromsø. Už ako dieťa som mala množstvo snov, čo by som chcela vidieť či prežiť, no a keď už to dieťa konečne "vyrástlo", môže si tieto sny začať plniť. Isteže to nie je také jednoduché. Len chodiť. Jeden výlet kamkoľvek, je vždy nákladný. Možno ak by človek nemusel jesť a vedel by sa transportovať bez potreby využiť dopravný prostriedok, tie náklady by asi až také veľké neboli. Okej, zostaňme v realite. Ak chcete vidieť polárnu žiaru a je to Váš tak obrovský sen aký bol aj môj, máte na výber z krajín, ktorých územie sa rozprestiera za polárnym kruhom. Polárnu žiaru môžete pozorovať z Kanady, aj z Fínska a aj z Ruska. Alebo z južného polárneho kruhu, čo je viac nepravdepodobné. Ak sa vydáte za polárnou žiarou, nesmie to byť vždy len o tom. Je treba si zvoliť pozorovanie v krajine, ktorá Vám je srdcu blízka. Pre mňa to je jednoznačne Nórsko, pre niekoho to môže byť Island, či Fínsko. Nie je vždy 100% zaručené, že polárnu žiaru uvidíme. Isteže, ak sa vyberiete počas zimných mesiacov a v noci je jasná obloha, tak je obrovská šanca že ju vidieť budete.
Mesto Tromsø sa nachádza 350 km severne od polárneho kruhu. Nečakajte teploty ako v Yakutsk v Rusku, kde teploty dosahujú v zime aj reálnych -40°C. Nachádza sa toto mesto síce veľmi severne v rámci Európy, no pobrežie je obmývané teplým golfským prúdom, ktorý spôsobuje aj príjemnú klímu. Čiže v rovnakom období v Ždiari na Slovensku pocítite oveľa väčšiu zimu ako v Tromsø. Netvrdím však, že sa tu zaobídite bez teplej bundy, termo prádla a oteplovačiek. Počas nášho týždňového pobytu bola priemerná teplota -2°C - -7,7°C.

Ak chcete cestovať : Letenka jednoznačne cez Norwegian. Let z Viedne do Osla trvá 2 hodiny. Z Osla sa dostanete priamo do Tromsø opäť s 2-hodinovým letom. Cena letenky veľmi kolíše. Pred rokom sme ju pozerali na mesiac marec a stála na osobu 450€. Tento rok náš vyšla na osobu aj s podpalubnou batožinou 330€/osobu. Náš pobyt trval v termíne od 2-9.2.2018.

Ubytovanie : Škandinávia je celkovo veľmi drahá pokiaľ ide o hotely. Určite siahnite po aplikácii Airbnb. Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že to aký sme dostali zážitok priamo od miestnej nórky, u ktorej sme počas zmieneného týždňa prebývali, nám prinieslo diametrálne odlišný zážitok, než by sme si zvolili hotel. Okrem toho budete priamo vidieť tie ich typické nádherné domčeky z vnútra. Ich čisté biele zariadenie a svetlý nábytok. Presne tohto štýlu sa držím už 6 rokov v mojej izbe. Budete počuť ich reč, môžete sa ich čokoľvek spýtať, môžte vidieť ako žijú. A vlastne to, že sme si zvolili bývanie radšej u domácej než v hoteli, nám rozšírilo obzory poznania Nórska zo všetkých uhlov. Zo Slovenska sme jej priniesli dve čokoládky Lyra. Je to najlepšia čokoláda akú som kedy jedla, a predstavila som ju ako tú najlepšiu zo Slovenska. Pri odchode sme zase od nej dostali jej vlastné, ručne robené pletené pokrývky na uši. Doteraz v tomto milom darčeku vidím ju, jej nádherný domov, milý hlas a naše spomienky. Ubytovanie nás vyšlo na 6 nocí na osobu 220€. V porovnaní s hotelom 400€. Ak sme pozerali hotel napríklad v jeden deň, kedy by sme sa chceli hneď aj ubytotovať, zaplatili by sme na noc (pozor na noc) 100€ na osobu. Čiže do Škandinávie na blink rozhodne neísť.

Potraviny a iné ceny : My sme v podpalubnej batožine mali nespočetne veľa cestovín, aby sme ten týždeň nejako obžili. Už všade na internete sme čítali o tom, ako sú tam veľmi drahé veci a vlastne sme čakali enormne vysoké ceny za potraviny. V meste, kde sme bývali sme natrafili na 3 druhy supermarketov. Jeden je s názvom REMA 1000, druhým supermarketom bol COOP, kde sú ceny trošku vyššie, no a obchod, v ktorom sme nakupovali my a mal najväčší výber hlavne nórskych potravín s relatívne primeranými cenami sa nazýval KIWI. V KIWI sme nakupovali 2x. Väčšinu týždňa sme už neochotne pojedali cestoviny s takou omáčkou, onakou omáčkou, alebo mortadellou. Raz sme si spravili bohaté raňajky, pričom sme kúpili 1 mlieko z ekologického poľnohospodárstva, 12 vajec tiež BIO, krevetovú pomazánku, čerstvý šalát, tropickú šťavu (1l), šunku, veľký chlieb so semienkami (vyzeral veľmi zdravo a chutil tiež perfektne), balík čučoriedok, krabicu malinových musli a 4 mangové jogurty. Za tento nákup sme nechali 25€. A tu sme zostali prekvapené. Za rovnaký nákup by sme nechali rovnakú sumu aj na Slovensku. Čiže tie ceny sú o niečo vyššie v potravinách, ale zas nie až také, ako sme čakali. Väčšina ich produktov je vždy z ich nórskych fariem, nesú na obale hrdú nórsku vlajku a veci v BIO kvalite nie sú drahé rovnako ako aj u nás. Pokiaľ ide o pohonné látky, 1 liter benzínu vás vyjde na 1,6€. Lanovka tak 20€ na osobu hore aj dole, pizza v reštaurácii 20€, suveníry sú však nesmierne drahé. Za magnetku si v obchodoch pýtajú cca 7-9€, kľúčenky či už s motívom polárnej žiary alebo Nórska 8€. V reštaurácii zaplatíte za menu tiež veľa peňazí. 24-hodinových lístok na autobus Vás vyjde 10€. Nórsko je drahé, pokiaľ ide o služby.

(Cesta v Hamna)

(Aurora, Eidkjosen)

(Čarovná pláž v Hamna)

V piatok večer sme hneď po príchode do nášho domu čakali na prvé náznaky polárnej žiary. Taxík nás priviezol rovno na adresu, kde sme bývali. Typický nórsky domček s balkónom, vysvietenými oknami a zasneženým okolím. Zazvonili sme na zvonček a otvorila nám dvere teta, u ktorej sme mali bývali. Volala sa Tina. Bola veľmi pôvabná, mladá, vek tipujem okolo 26 rokov. Bola štíhlej postavy a mysleli sme, že prídeme do rodiny, kde budú deti a jej muž. Pýtala som sa, s kým žije a prezradila nám, že sama. Niečo sme s ňou prerozprávali a šli sme spať. Hovorila nám, že bude bývať v práci, takže sa bude vraciať až večer. To nám veľmi vyhovovalo. Cítili sme sa trochu viac slobodnejšie. No posledný deň sme si už na seba tak zvykli, že nám bolo až zvláštne, keď bola dlhšie v práci. Večer nechala svietiť všetky svetlá. 4 v oknách, nad digestorom, malé ikea lampičky, okrasné dekoračné svetlá a aj v kúpeľni všetky bodové svetlá. Slovenská klasika. Všetko sme sa snažili povypínať (save energy) a potom sme už v kľude mohli zaspať.
Prvé ráno začalo nádherne. Kika ešte spala a ja som sa mohla kochať nádherným výhľadom z okien. Všetky svetlá, ktoré sme večer vypli, boli ráno opäť rozsvietené (celý týždeň sme potom dumali, prečo tam je vždy všetko rozsvietené). Prvý deň sme mali mať krásne, jasné počasie. No aj keď je slnečné počasie, slnko sme nikdy nevideli priamo ako guľu na oblohe. Všetky prírodné zákony, ako to bežne poznáme od nás zo Slovenska, tu boli o niečo pozmenené. Jediné slnko, aké sme videli počas týždňa, boli osvetlené biele špičky vysokých vrchov. Slnko "vychádzalo" tak okolo 9:00-9:30. Čo bolo ale zvláštnejšie, zapadalo už o 14:00. Celý deň bolo relatívne svetlo. Mala som po pravde trošku skreslené predstavy. Myslela som, že tu len pár hodín bude svetlo a zvyšok dňa budeme tráviť v tme. No ale tak tomu zrovna nebolo. Svetlo bolo celý deň, biely sneh navôkol ešte túto svetelnú domnienku umocňoval. Avšak západ slnka tu vyzeral náramne zvláštne. A krásne zároveň. U nás pri západe slnka slnko zapadne a chvíľu potom ostane ružová obloha, ktorá sa postupne sfarbí do modra a nastane tma. Za polárnym kruhom som mala možnosť spozorovať, že taký ružový západ slnka tam trval aj 3 hodiny. Keď sme prvý krát o 15:00 pozreli na oblohu medzi kopce a videli ružovú oblohu, už sme boli v tom že o chvíľu nastane tma. No prešla hodina, dve, tri a obloha bola nezmenená. Akoby tam to slnko stále za horami svietilo a nevedelo zapadnúť. Skrátka ružovo-žlto-modrú oblohu tu uvidíte v jeden deň veľmi dlho. To bolo neskutočné.

Zaodeli sme sa do oteplovačiek, termo prádla, dvoch mikín, čapíc, rukavíc a šálu. Snehule sme museli nastriekať impregnačným sprejom. V Nórsku spoznáš snehule. Tie moje boli mokré len zo špičky no a Kikine boli v jeden deň mokré totálne celé. Akoby chodila len po vode. Kvalitná obuv je základ. Bez nej sa tam nepohnete. Taktiež šál, ktorý bude zakrývať spodnú časť tváre. Večer sme sa vracali s červenou tvárou ktorá veľmi rýchlo nemizla. Tvár treba veľmi hydratovať, pretože tam vedela vonku veľmi dobre vymrznúť.
(Lanovka Fjellheisen)

Plán na prvý deň bol spoznať okolie, stráviť čas vonku a vidieť polárnu žiaru. Nechceli sme sa veľmi špárať po okolí, keď sme ešte ani za svetla poriadne nevedeli kde bývame. Keď sme vyšli z domu, pocítili sme štipľavo-ľadový vzduch. Veľmi čerstvý, svieži a čistý. Ak ste dobre oblečení, nie je nič problémom a pobyt vonku v prírode si môžete užiť akokoľvek dlho. Jednoznačne oteplovačky boli tá najlepšia vec, akú som mohla so sebou vziať. Kika chodila v riflách a doteraz sa jej veľmi čudujem, ako to zvládla. Ale, s mojimi pančuchami! Pri výlete za polárny kruh v zime vôbec neriešte rifle, pekné tričká ani nič. Hlavne veľa ponožiek. Ak Vás zradia snehule, potrebujete mať nohy v teple. Osobne som šla do ponožiek zo športového obchodu, ktoré mali najväčší podiel vlny. Chodili sme aj s dvomi vrstvami ponožiek. Pokukovali sme po okolitých domčekoch, užívali si bielu krajinu, sneh, ktorý nás nezaboril do hĺbky, ale bol tak zmrznutý, že sme sa po ňom mohli spustiť kamkoľvek. A aj sme sa sputili. Rovno na pláž.

Áno, pláž vo februári za polárnym kruhom. Ako som už spomínala, že pobrežie je obmývané golfským prúdom, je dobré aj spomenúť, že tento prúd spôsobuje nezmrznutie mora. Ktovie, či ešte niekedy uvidím taký pohľad aký som videla tam. Čistá ľadová voda, na nej sa odrážajúce biele hory obsypané snehom, vyplavené mušle a nános zamrznutých rias. Dlho sme boli uchvátené krásou takejto pláži. I keď predstava piesku, paliem a kúpania sa bola atraktívnejšia, cítili sme sa tu perfektne. Taký pohľad sme nikdy pred tým nemali. Prechádzali sme sa po pobreží, hľadali sme nové miesta, odkrývali umenie poznania tunajšej prírody. Užívali si ticho, jemno bijúce vlnky o breh a zimu. Prešli sme veľmi ďaleko, až sme videli neprestupný koniec, kde sme museli vyjsť cez veľké nánosy snehu späť hore popri domoch až na cestu. Hľadali sme podľa mapy naše bývanie a keď sme už konečne prišli uzimené domov, boli sme veľmi radi za šálku teplého čaju. Pokiaľ ide o mobil, v takýchto teplotách sa baterka rýchlo vybíja. Ak by som mobil nechala vo vačku, aj celú noc nabíjaná baterka by zletela dole a mobil by sa vypol. Preto som ho nosila pri predlaktí pod bundou. To mi zabezpečovalo vždy čo najvyššie percentá batérie, možnosť prístupu k mapám a iným veciam ktoré sme potrebovali. Ak sme večer fotili polárnu žiaru, bolo to horšie. Už po pár fotkách na takej zime (v noci -11°C) nám baterka kolabovala. Po niekoľkých fotkách sme mobil museli schovať a potom až opäť fotiť. Určite si vezmite aj power bank;externú nabíjačku.
(Pláž, Hamna)

Polárna žiara a jej pozorovanie : Náš primárny cieľ návštevy tejto krajiny. Pred pozorovaním je dôležité si stiahnuť aplikáciu (Norway Lights), kde vidíte akoby predpoveď viditeľnosti pre jednotlivé mestá za polárnym kruhom. Čím viac sneží, prší alebo sú oblaky, viditeľnosť polárnej žiary klesá. Ak má byť jasná obloha, tak sa v aplikácii na jednotlivé hodiny zobrazí ikona polárnej žiary s popisom GO. Ak bola oblačná noc, videli sme popis TRY. Ak sme aj boli vonku pri súbežnom popise TRY, polárnu žiaru sme nevideli. Veľa ľudí mi hovorilo že na čo ideme na týždeň, čo tam toľko budeme robiť. Na každú dovolenku je týždeň málo. Na túto rovnako. Polárnu žiaru sme počas nášho týždňa videli len dve noci. Viete si predstaviť že by ste šli loviť polárnu žiaru na 3-dňový pobyt? Predpoveď počasia dlho dopredu je náročná. Nemožná. Čím bližšie je termín odletu, tým cena letenky stúpa. Poďme už k faktom. Polárnu žiaru je vidno od mesiaca september do mesiaca marec. Hodinovo je to od 20:00 do 03:00. Ale nikto nezaručí že ju neuvidíte pred spomínaným časom alebo po ňom. Chcela som vziať z domu mamininu zrkadlovku. Ale ja až tak veľmi zas nefotím, i keď na googli je fúra návodov ako fotiť polárnu, resp. s akými nastaveniami. No napokon som ešte pred odchodom našla niečo lepšie. Aplikácia Northern Light photo taker je výborná aplikácia, vďaka ktorej som spravila cez obyčajný iphone veľmi sľubné fotky. Stojí cca 1€ v app store a podľa odporúčaných nastavení si fotenie môžete nastaviť v rôznych hodnotách expozície, ISO a i. Sú tam aj prednastavené možnosti, vďaka ktorým môžete fotiť. Som nakoniec rada, že som si nebrala na zodpovednosť drahú vec, ktorá ani nie je moja.

Ak sa pokúsite zachytiť žiaru cez obyčajnú kameru iphonu, jediné čo vidíte je tma. Táto aplikácia nám zaznamenala aj hviezdy. Fotenie je trochu náročnejšie. Ste vonku, v noci, cítite mrazivú zimu, musíte udržiavať mobil v teple aby čosi odfotil, musíte si nájsť tmavé miesto bez svetelného smogu. V tme a v nezmámych podmienkach sa bojíte. Nie ľudí, ale zvierat. Predsa len všade naokolo bol len samý sneh. Útek pod prepadajúcim snehom by bol asi márny. Mesto organizuje aj výlety za polárnou žiarou. Súkromný minibus na 6 hodín pre pár osôb s večerou stál 190€. Veľká skupina s 20-30 ľuďmi vyšla od 100€ vyššie. Ak chcete ísť na psí záprah, treba rátať cenu 170 € a vyššie. So zážitkami sa dnes ľahko robí biznis a kto je šikovný sa toho chytí. Na žiaden výlet sme však nešli. Boli dosť drahé a kedže sme samostatné a nijako nás rodičia (teda rozvedené maminy) nefinancujú, peniaze čo si zarobíme, veľmi rozumne obraciame. Takže výlet za polárnou žiarou sme mali súkromný na vlastnú päsť.

Nezabudnem na prvý zážitok zhliadnutia. V sobotu večer sme o 21:00 vyšli von z domu a pozreli sme sa na oblohu. Zelený dym, mrak, akokoľvek si to predstavíte, bolo to všade nad našimi hlavami. Relatívne slabé, premieňajúce sa. Pouličné osvetlenie bolo veľmi husté a my sme po snehu a ľade bežali čo najviac a najrýchlejšie do tmy. Zišli sme dole pri cestu kde už nebolo žiadne osvetlenie. Zazreli sme pobrežie, na ktorom sme sa ešte cez deň prechádzali. Hory, ktoré sme ešte cez deň obdivovali ako krásne biele vrchy, boli dnes v noci premenené na revír tancujúcej polárnej žiary. Netušili sme, či to bude po celej oblohe, alebo to bude jeden pruh, dva pruhy alebo to bude mať všakovaké tvary. Aj Tiny (slečna u ktorej sme bývali) hovorila, že tvary sú vždy rôzne. Vždy sa menia a nikdy nie sú rovnaké. Vždy miestnych ľudí nanovo prekvapia. Vraj je najčastejšie zelená, ale môže byť aj ružová polárna žiara, či karmínová. To už potom ale záleží od fyzikálnych odlišností, ktoré nie sú mne na pochopenie až tak jasné. Pamätám sa však, že tento jav je spôsobený vplyvom slnečného vetra, ktoré sa dostáva do atmosféry. No a takýto náraz nabitej častice spôsobí zmenu elektrónovej konfigurácie, pričom sa zvýši energetická hladina. Potom sa vráti späť a to vyžiari fotón. V ten večer sme ešte raz vyšli hore na väčší kopec a od tiaľ sme ju pozorovali. Na okolí však nebolo ani živej duše a dosť fúkalo. Radšej som bola za alternatívu v civilizácii. V tme sa veľmi bojím, haha :D
(Aurora, Eidkjosen)

Každý deň sme si trošku viac prispali ako na nejakej letnej dovolenke. Ráno je dlho šero a keď človek nevidí ani len kúsok slnka, ktoré by mu dalo na javo že je čas vstávať, je to ťažšie. Okolo 13:00 sme odchádzali z domu. Kúpili sme si 24-hodinový lístok na autobus, pričom v nedeľu malo byť tiež jasné počasie a tak sme sa rozhodli využiť taký pekný čas na lanovku. Ostatné dni malo buď snežiť, alebo byť zatiahnuté. O 14:15 sme dorazili do centra. Ak si predstavíte ostrov Tromsø (alebo si ho rozkliknete tu), pričom na jeho severnej strane je letisko, na južnej strane je centrum (obchodíky, hotely) a na východnej strane ostrova sme bývali. Zo severnej a južnej strany ostrova vedú dva mosty na inú pevninu.
Lanovka sa nachádza na južnej strane pevniny po prechode cez most. Po ceste sme mali aj kostol Ishavskatedralen, kde vstup stál 5€ a tak sme si ho obzreli len zvonka. Bolo cca 14:30 a obloha ako som už hore spomínala, bola ružovo-oranžová a slnko zapadalo ešte kým sme sa dostali na lanovku. Na lanovku Fjellheisen sa dostanete pešo od katedrály. Vyveziete sa hore a môže te sa kochať výhľadom. Počasie bolo veľmi chladné. Možno by ten chlad nebol až taký veľký, keby nefúkal tak mrazivý vietor a menil tvar snehových dún. Už len chvíľa čo sme boli hore a človek cítil neskutočný mráz. Ak sme si chceli spraviť nejaké pekné fotky či videá, za cenu dania dole si rukavíc naše ruky skrehli a cítili sme také ihličkovanie v prstoch ako ešte nikdy. Prisahám, že takú zimu som ešte nezažila. Hore na lanovke je reštaurácia s kaviarňou, kde sme sa občerstvili. Ja som mala horúcu čokoládu a Kika si dala muffin. A kedže sme už pri službách v Nórsku, platili sme za šálok horúcej čokolády po prepočte 5 €.

Výhľad je dychberúci. Celé mesto vidieť s nádherne osvetlenou oblohou, pomaly čakať na zosilnenie tmy a rozsvecovanie celého ostrova. Bolo to nádherné! Chceli sme v reštaurácii pobudnúť čo najdlhšie a počkať na polárnu žiaru, no okolo 18:00 nás pracovníci poslali všetkých dole kvôli veľkému vetru, ktorý sa zdvíhal. Ach. Vidieť auroru z takto nádherného výhľadu by bol niekoľkonásobný zážitok. Nevadí, už sme ju videli a to je hlavné. Ak by ste zavítali do tohto mestečka, lanovku určite neobíďte! Potom sme sa ešte motali pri prístave, obdivovali sme veličizné lode, ktoré sa s jemným kolísaním hompálali po vode. V meste bolo vidno mnoho turistov, aj domácich. Nechceli sme ísť ešte skoro domov a preto sme sa motali čo najdlhšie po obchodoch, kupovali suveníry pre rodinu a priateľov, zašli sme ešte na burger. Mňam! Po celom dni a ranných cestovinách sme boli tak vyhladované, že odolať sa skrátka nedalo. Pokiaľ ide o tringelt, všade na internete som sa dočítala, že z účtu sa necháva 5% tringelt. Čašníčky boli veľmi milé, všetci nóri sa vedia dorozumieť anglicky, je to ich druhý materinský jazyk. Veľa som o tom čítala aj na internete a nemajú s angličtinou žiaden problém. Rybolov bol v prístavoch veľmi populárny. Ako sme sa tak dívali na more, premýšľali sme o živote, viedli sme dychtivé hlboké rozhovory a nechali mráz pomaly štípať našu tvár. V ten večer sme polárnu žiaru nevideli. Aplikácia Norway Lights hlásila veľké TRY. Cloudy. Ak je oblačno, nič vidno nie je. Ale môžete to skúsiť, za to nič nedáte.

(Večerný výhľad z lanovky Fjellheisen)

Tretí deň pobytu bol najnáročnejší zo všetkých dní. Ráno pred odchodom z domu sme vôbec netušili, že v ten deň spravíme 19,4 km pešo. 24-hodinový lístok nám ešte platil a my sme sa vychystali z domu a šli na autobus do mesta. Kupovali sme ešte nejaké suveníry a navštívili sme aj nákupné centrum Nerstranda. Všímala som si ceny oblečenia, kozmetiky, skrátka čohokoľvek, o čom by som sa Vám mohla zmieniť. Ceny oblečenia napríklad v H&M boli totožné s našimi cenami. Kozmetika NYX stála rovnako ako aj u nás. Prípravky z kozmetiky a hygieny boli o čosi drahšie, ale nie o moc. Celé poobedie sme sa motali po meste a už vtedy sme boli uťahané. Keby sme vedeli na akú cestu sa ešte večer vydáme, boli by sme celkom aj radi za chodenie po meste, kde sa človek môže sem tam zohriať v nejakom obchode.

(Pohľad na ostrov z južnej strany pevniny)

V strede ostrova si Kika (kamarátka) všimla na mape park s názvom Prestvannet. Bola už dosť tma, mohlo byť tak 18:00, keď sme odchádzali z mesta. Ak som to niekomu ukázala na mape, vyzeralo to blízko. Aj nám sa to vtedy zdalo blízko. No išlo sa do hôr, Celý terén mesta je všakovaký. Domy sú väčšinou na niekoľkopodlažových výšinách, niektoré sú nízko položené. Cesta kopcami bola úmorná. Celý deň snežilo a pršalo. Skôr teda pršalo ako snežilo. Ako padol večer, všetka tá voda na cestách začala riadne mrznúť a všetko sa stalo šmykľavejšie. Takže sme stúpali do kopcov, pričom sme každú chvíľu čakali že sa skotúľame následkom nepozorného kroku. Nakoniec sme predsa len vyšli hore. Bol to typický zasnežený park, kde boli ľudia na prechádzke so svojimi psami. Po pravde, v strede parku malo byť aj jazero, no bol to relatívne veľký pozemok a my sme to nejako nevedomky obišli.

(Mapa ostrova)

Dostali sme sa až pri školu, ktorá bola obklopená kopčekmi. Ideálnymi na spúšťanie sa. Všetka tá zamrznutá voda so snehom sa leskla ako zrkadlo. Mohli sme sa opäť na chvíľu stať deťmi ktoré sa kĺžu, hrajú, snažia sa zdolať zľadovatený terén až nahor. Potom sme dlhú hodinu kráčali uprostred lesa, kde boli dva vyjazdené pruhy od lyží. Ľudia sa tam bežkovali. Šli sme po stopách lyží. Vlastne ako vidieť hore na mape, červenú cestu ktorú vidíte uprostred ostrova sú vlastne trate na bežkovanie. Bola riadna tma a my sme chceli ísť do obchodu nakúpiť si raňajky. Na mape som sa snažila znázorniť, kadiaľ viedli naše kroky. Isteže sa môže zdať že to je celkom krátka cesta, ale prejsť si ju do kopcov, po snehu, v tme, uberie to mnoho energie. Kika chcela veľmi vidieť soba. Stále keď sme šli po lese hovorila "soob, soob". No jediného soba, akého za ten týždeň videla, bolo sobie mäso v hot-dogu alebo klobáse. U nich je to také mäso, ako aj u nás jeleň. I keď predstava rozkošného soba nás len tak nepresvedčila dať si z neho hot-dog. Bože to je nechutné! Alebo sme len my také fajnové? Hm, ťažko povedať.

Nakoniec sme sa konečne akousi zázračnou cestou spúšťania sa po zadku z kopcov dostali až dole do mesta. Konečne civilizácia, svetlo a domy. V strede ostrovu boli aj rodinné domy, ale väčšinou sme videli bytovky. Biele byty s vysvietenými oknami. A vtedy sme vlastne prišli na to, že tu (nemôžem to generalizovať na celé Nórsko) majú ľudia v každom okne lampu. Či už vysiacu alebo stolnú lampu. Nikdy nezastierajú žalúzie a vždy je celý byt vysvietený. Môžete vidieť kto čo robí, kto pozerá telku, kto práve večeria. Všetci sú ako na javisku. Ale im to nevadí. Navzájom sa nevšímajú. Keď som si spomenula ako u nás rýchlo zastierame, aby sa nikto nepozeral dnu, bol to celkom rozdiel. A aj takéto jednoduché rozdiely nás fascinovali. Na všetko chceme vedieť odpoveď, otázky "prečo to tak je" sa snažíme s Kikou vyriešiť. A naše filozofické zmýšľanie o živote, veciach a ľuďoch sa uplatňuje veľmi často.

Až o 20:30 sme sa dostali do obchodu. Konečne v teple. Spravili sme si už spomínaný nákup na nasledujúce ráno. S tou ťažkou taškou kde boli 2 litre tekutín, 12 vajec a iných vecí, ktoré nám spravili celkom slušnú váhu sme potom putovali pešo ďalej. A od tohto bodu začala byť cesta naozaj náročná. 24-hodinový lístok dávno vypršal a jednosmerná jazda vyjde 5€. Dodnes som veľmi vďačná že sme nešli autobusom, ale mohli si užiť tak úmornú prechádzku na vlastnú päsť vlastným tempom a zmapovať terén. Pešo sa môžete vydať kamkoľvek. Je to síce ťažšie, ale dá sa. Prešli sme okolo celého letiska, videli sme pristávať lietadlo a vzlietať tak blízko ako ešte nikdy. Bola to nekonečná cesta. Nevládali sme. Fúkal vietor a náš dom bol ešte pešo celú hodinu ďaleko. Nákup sme si striedali, na každej lavičke sme zastavovali a oddychovali. Keď sme sedeli bola nám zima. Keď sme chodili, boli sme na pokraji síl. Neviete si predstaviť keď sme už boli v tom, že sa hodíme do snehu a zobudíme sa až ráno. A vtedy, v takýchto myšlienkach vidieť silu psychiky. Telo ešte vládze, ale psychika odchádza. Ani neviem akými čarovnými krokmi sme prešli všetky tie kopce a dostali sa na uličku, kde bol náš dom.

Prešli sme 19,4km pešo. Boli sme zničené, hodili sme sa na posteľ a ležali. Nevládali sme sa ani postaviť. Pondelkový deň sa touto túrou ukončil.


Utorkové ráno bolo pompézne. Prichystala som raňajky a spoločne sme sa najedli. Milovala som tie nórske rána. Ticho, pokoj, výdatné svetlo z veľkých okien, ružová obloha. Pokoj a kľud. Nedá sa na to zabudnúť. V utorok sme si už začali uvedomovať, že náš odchod sa blíži. Poznáte to. Ste na dovolenke pri mori a už po príchode do letoviska premýšľate nad tým, že za chvíľu poletíte naspäť domov. Na to existuje len jediná finta. Nadýchni sa, pozri sa, započúvaj sa a zapamätaj si. Čas je neúprosný a treba s ním nakladať rozumne. Pokiaľ ide o dovolenku, aj preto nerada dlho spím a snažím sa mať čo najdlhší deň. Kika, tá si rada ráno pospí a v noci nevie spať. Mňa lámalo na spánok už v skorých večerných hodinách. Kika vtedy ožila. My dve sme tak rozdielne osoby vo všetkých smeroch. A to nás spája.


Aplikácia Norway Lights hlásila na utorok veľmi jasnú oblohu. Čo znamená jasná obloha v čase výskytu polárnej žiary? Zelenú ikonu GO!. Tú noc sme plánovali byť čo najdlhšie hore a vychutnať si auroru naplno. A aj sa nám to podarilo. Výdatné raňajky boli za nami, taktiež aj cestoviny z domu a snažili sme sa tak do 16:00 poflakovať a šetriť si sily navečer. Navečer sme sa vybrali (už autobusom) do mesta. Celú tú dlhú cestu autobusom sme samé seba obdivovali, ako sme to vlastne zvládli pešo. Do 19tej hodiny sme sa motali po centre a nakoniec sme nasadli na autobus, ktorý nás zaviezol na opačnú stranu pevniny mimo ostrova do mestečka Eidkjosen. Autobusom sme šli pol hodinu. Bolo to riadne ďaleko a predstava, že by sme zmeškali posledný autobus a museli ísť 2x takú dĺžku pešo, ako minulý deň bola príšerná. Na konečnej zastávke sme vystúpili. Prešli sme okolo celého prístavu až ďaleko, ďaleko, kde končilo pouličné osvetlenie. Javilo sa nám to navečer ako ideálne miesto pre pozorovanie polárnej žiary. No ešte bolo málo hodín a vonku začínalo riadne primŕzať. Boli sme sa pozrieť na rozličné drevenné móla, ktoré vytvárali v tme taktiež ideálne podmienky pre pozorovanie žiary. No vyzerali veľmi labilne a drevenné latky boli naukladané tak riedko, že i len jeden mylný krok by sa postaral o nemilý kúpeľ v ľadovom oceáne. Vrátili sme sa celou cestou opäť na začiatok zálivu. Všimli sme si tam obchod. Teplo! Jedlo! Poďme tam! V obchode sme sa snažili zdržať tak dlho, ako to len šlo. Kúpili sme si malé občerstvenie a opäť pozorovali cenové rozdiely, zaujímavé produkty. Najviac nás fascinovalo jedlo na expedíciu, ktoré pozostávalo zo sušeného výživného mäsa a iných na pohľad nie príliš sympatických jedál. Čítala som, že v Nórsku nie je také jednoduché dostať kúpiť alkohol. Chceli sme sa o tom presvedčiť a ako sme tak blúdili obchodom, naozaj sme okrem drahých pív nenašli žiaden tvrdý alkohol, alebo víno. Nieže by sme si chceli spríjemniť pozorovanie polárnej žiary s vínkom či iným alkoholom, len nás zaujímalo, koľko tam taký alkohol stojí. Lenže sme ho vôbec nenašli. Nikde. Až v nákupnom centre Nerstranda bol špecializovaný obchod na alkohol. Za neskutočne vysoké ceny. Veľmi prísne kontrolovaný obchod. Nie proti krádeži, ale štátom. Viete si predstaviť situáciu, že by jedného pekného dňa vymizol alkohol z každého obchodu na Slovensku? Ak áno, je mi už teraz jasné že ste vysporiadaný človek, ktorý vie nájsť relax a zábavu v iných veciach ako alkohol. No je mi veľmi ľúto, že toľko mladých ľudí podlieha alkoholu. Ja netvrdím, že je zlý pohár vína, alebo osláviť narodeniny, ale aby bol niekto každý víkend naložený vo vodke, alebo si nevedel predstaviť život bez alkoholu, je už trošku horšie. Páči sa mi, že nórsky štát nemá za to byť bohatý z daní z alkoholu, ale sa zaujíma aj o svojich občanov. Nie, nie som špecialista na štátne veci, preto dôvod nemusí byť takýto slnečný, aký si myslím že je. Možno tam alkohol nie je z iného dôvodu. Nemám zatiaľ o tom informácie. Ak niekto viete, určite sa zmieňte v komentári, ocením to.


Hneď ako sme vyšli z obchodu a prešli pár krokov, všimli sme si na obzore zelenú polárnu žiaru. Bola ako dlhá čiara zeleného prachu. Niečo tak magické a čarovné. Keď sme ju opäť zazreli, netrebalo nám viac hovoriť. Naše kroky boli veľmi rýchle. Putovali sme ďaleko ďaleko do tmy. Na hranicu, kde končilo na ceste pouličné osvetlenie. Nad osvetleným mestom ponad morom sme si všimli zase ružové obláčiky. Doteraz nedokážem usúdiť, či to bola polárna žiara, alebo opäť nejaký zvláštny prírodny úkaz slnka. Kompasom sme zistili, že na tej strane je východ. Hádam by o 20:00 nebola obloha na východnej strane osvetlená slnkom. Netušili sme. Jedno sme však vedeli. Musíme sa čo najrýchlejšie dostať do tmy. Predstava že by sa aurora stratila, bola desivá. Isteže v takých skorých hodinách jej predstavenie ešte len začalo. Eidkjosen bolo vlastne miesto s najlepšou viditeľnosťou. Je jasné, že v horách kde nie je ani náznak svetla sa žiara pozoruje ešte lepšie. Ako začala byť postupne tma a lampy sa stratili za našimi chrbtami, všimli sme si ďalšiu anomáliu. Najprv som myslela, že sa mi to zdá, no keď mi to povedala aj Kika, vedela som že nie som v tom sama. Za stromami po našej pravej strane sa začali objavovať hviezdy. Mali sme pocit, akoby boli veľmi blízko. Naozaj si netrúfam povedať, prečo to tak je, či s tým má niečo dočinenia fakt, že sme boli na severe zemeguľi, alebo čosi iné. Ak sa pozrieme na oblohu u nás na Slovensku, vidíme hviezdy ako ďaleké, nedostupné, mohli by sme ich najlepšie pozorovať ďalekohľadom. Tie hviezdy tu neboli nesmierne blízko. Akoby celá obloha bola tak blízko naklonená, že sme mali pocit, akoby sme sa hviezd mohli dotknúť. Nikdy som nič podobného nevidela. Wau. To nám vyrazilo dych ešte väčšmi.

(Aurora, Hamna)

Uvideli sme obrovskú žiaru priamo nad lesom opäť po našej pravici. Tie blízke hviezdy teraz prekrývala žiara. Vedľa nás bola odparkovaná stará dodávka, pričom sa za ňou rozprestierala strmá zľadovatená cesta do kopca. Všade bolo plno snehu, no a aspoň z neho sa vytrvalo snažili vytŕčať konáre kerov a menších stromov. Na kopci stál jeden domček, kde sa svietilo. Javilo sa nám to ako ideálne miesto pre pozorovanie. Bolo to veľmi vysoko, v lese, v tme, s nádherným výhľadom, no stále pri dome a tak nás aspoň neopustil pocit bezpečia. I keď človeka potom napadne, či náhodou zrovna v tomto dome nebýva nejaký maniak, ktorý nás naloží do dodávky a odnesie bohviekam :D Stop paranoidným myšlienkam a poďme pozorovať!

Ležali sme na snehu, necítili sme ani zimu (a nie, žiadne víno sme k dostaniu nemali), obdivovali sme zelenú farbu, ktorá sa rozjímala po oblohe. Nepozorovali sme ju ako z Hamny, v diaľke nad horami, ale bola priamo nad našimi hlavami. Lepšie miesto sme si nájsť ani nemohli. Moja ruka mrzla s aplikáciou Northern Lights aby som mohla spraviť čo najlepšie fotky. Nad morom sme videli auroru ktorá bola ako dúha. Od jednej strany na druhú. Nad našimi hlavami bolo niekoľko dlhých pásov vychádzajúcich z lesa. Na inej strane zas odľahlé pásy zelenej. Bolo to neuveriteľné a nikdy na to nezabudnem.
Človek pri tej všetkej kráse tohto úkazu zabudne na zimu, zabudne na bolesť, zabudne aj na veľkú modrinu pri kolene z pádu na ľade. Zabudne na všetko. Snaží sa pamätať. Snaží sa precítiť. Snaží sa len byť a pozerať na tú krásu.

(Aurora, Eidkjosen)

(Prístav v Sentrum)


V ďalší deň sme sa motali po meste, dokúpili posledné suveníry a opäť sa vybrali do Eidkjosen. Vedeli sme, že v noci má byť oblačno a nič by sme už nevideli, no chceli sme si toto miesto, ktoré sme pozorovali len v noci, užiť aj počas denného svetla. Kým sme sa dostali až dozadu cez záliv, nastalo šero. Len sme sa prechádzali, obdivovalia skúmali.

(Eidkjosen)

V posledný deň a to vo štvrtok sme ešte boli na pláži na opačnej strane. A tam sme videli niečo neskutočné! V zoo by to bolo skôr bežné ako rarita, no vidieť tuleňa v jeho prirodzenom prostredí, o tom sa nám ani nesnívalo. Najprv sme netušili čo to je a videli sme ho len z diaľky a zozadu. Bohužiaľ sa nám ho ani nepodarilo odfotografovať a preto Vám snáď bude stačiť aspoň písané slovo. Ako sme z diaľky videli niečo veľké a čierne, ešte sme netušili čo to je. Keď to na nás otočilo svoju hlavu a spozornelo, zahorel v nás adrenalín a my sme sa snažili priblížiť a zistiť čo to je. Zazreli sme, že to má plutvový chvost. Po svojom bruchu sa to nemotorne hýbalo až vkĺzlo ladne a rýchlo do vody. Potom sme už len videli vynárajúcu sa hlavu, ktorá nás z diaľky a jeho bezpečia pozorovala. To bol pre nás obrovský zážitok.




God dag! :)
Očakávajte ešte ďalší článok o postrehoch, zvykoch a tradíciách v Nórsku. Nejaké doplnky z cesty. Kedže článok je už bohužiaľ veľmi dlhý a musela som z neho niekoľko textov vymazať, pretože inak by nešiel zverejniť.
 


Komentáře

1 lenar lenar | Web | 17. února 2018 v 16:54 | Reagovat

Nádherný a pútavý článok, doplnený krásnymi fotkami. Výlet do Nórska je aj mojim veľkým snom a preto som veľmi rada, že si do článku pridala aj informácie o cenách, či priemernej teplote počas vášho výletu. Proste výborne spracovaný cestovateľský článok.   Vzhľadom na to že som strávila dva týždne v spoločnosti študentov z Nórska a počula o ich platoch za brigády a podobne, som prekvapená že tam tie potraviny nestáli o moc viac. Je super ako veľa ste toho stihli za takú krátku dobu. Teším sa aj na ďalší článok o tých postrehoch z Nórska.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama