Psychohygiena, alebo ako zmierniť vlny oceánu

8. července 2018 v 20:20 | Kristína Krížová |  Čas na holé premýšľanie
Som nesmierne rada, že som sem mohla zavítať s novým článkom, ktorý spĺňa už skutočné poslanie obnovenia tohto blogu po viac ako troch rokoch nečinnnosti. Momentálne sedím vonku v záhrade a snažím sa uceliť všetky poznatky a nápady, ktoré ma v posledných mesiacoch napádali a ktoré by som tu mohla pre vás použiť. Tí, čo ma už dlhšie na blogu sledujete, určite ste si všimli môj obdiv a tým pádom aj časté používanie obrázkov maľovaných vodovými/akvarelovými farbami. Tieto ďalšie nie sú výnimkou a dokonca tento prvý sa mi geniálne hodí k téme článku. Poďme na to!
Oceán. Priestor s obrovskými rozmermi, tajomstvami, novými prúdmi, neutíchajúcím vlnobitím a sídlom mnohých tvorov. Rovnako je to aj s našim vnútrom. Niekedy si ani my sami neuvedomujeme, kam až siahajú naše myšlienky, naše túžby, predstavy. Nie len že o nich nik nevie, niekedy o nich nevieme ani my sami a spoznávame ich až počas života. Každý nový priestor sa rovná novému nápadu, novej dávke kreativity. Sme neustále obmývaní prúdmi nových vecí životných udalostí a je len na nás, ako na ne reagujeme a ako sa s nimi vysporiadame. A sila týchto prúdov sa môže meniť len našim vlastným vedomím. A zdvíhajúce sa vlny o obrovskej sile nám prirovnávajú naše emócie. Nie vždy sú naozaj tak opodstatnené, ako by aj mali. Niekedy ich chceme potláčať, inokedy sme radi, že nám do aktuálneho citového stavu dodávajú krásne pocity a vďaka ním prežívame krásne zážitky. Bez emócií by sme boli ako ľadová socha so spomienkami, ktoré nie sú poznačené ani jedinou emóciou, ktorá by v nás vyvolala opätovné chvíľkové prežitie danej spomienky.
Aj v nás driemu rozličné osobnosti. Nie doslova, ale skôr také menšie osôbky. Kedysi som si myslela, že buď je človek taký, alebo taký. No dnes som dospela k záveru, že všetci sme ako pestrofarebná dúha, pričom každá farba predstavuje určitú zložku temperamentu a tieto pomery sa menia či už s pribúdajúcim vekom, genetickou predispozíciou alebo skrátka tým, čo v nás prevláda. Veľmi sa mi páčilo prirovnanie Siriusa Blacka z Harryho Pottera 5, kde Sirius povedal Harrymu : "Ľudia sa nedelia len na dobrých ľudí a smrťožrútov. Každý máme svoje temné, aj svetlé stránky. Záleží len na tom, podľa ktorej konáme. Takí v skutočnosti sme."
Samotné pocity hrajú veľmi významnú zložku, pretože len vďaka nim ako som už spomínala, prežívame krásne chvíle a zážitky, taktiež sa vyrovnávame s tými zlými. Čiže vo svojej podstate vyrovnanie sa s nejakou vecou neznamená jej odstránenie z mysle. Jej zatratenie. Aj keď by sme si to želali. Vyrovnanie sa s niečím negatívnym sa poníma tým spôsobom, že chceme eliminovať, resp. znížiť nabitie spomienok, zlých spomienok emóciami. Len vyrovnaná a stabilná duša je naplnená tou najpriezračnejšou vodou oceánu a vie presne korigovať silu vĺn, či ich dosah. Tento článok som zobrala viac z takého prirovnávacieho štýlu, no najlepšie sa ukazuje na priamych príkladov a kedže tento blog je už od základov inšpirovaný podmorskou Atlantídou, (ako už vyplýva z motta hore) je oceán ideálnou voľbou na prirovnanie k ľudskému vnútru. Lenže čo je ten poháňač, zdroj sily pre vnútro, generátor energie? Skúste sa zamyslieť.

Je to naša vlastná myseľ. Už ako určite väčšina z nás pozná filmy ako The Secret, ktoré hovoria o tom, že myšlienky majú určitú silu, ktorá sa dá zhmotniť. Je to všeobecne známy fakt a v mojom živote sa to utvrdilo niekoľko krát. V tomto článku sa nevenujem podstate zhmotňovania myšlienok, ani žiadnym prianiam. V tomto článku chcem hovoriť o myšlienkach ako skvelých pomocníkoch, tak ako aj otravnými tieňoch. Naše myšlienky sa nedajú korigovať ani nejako veľmi ovládať. No jedno je isté. Keď sme boli malí, boli sme tak bezprostrední. Deti sú tak šťastné. Nemyslia toľko. Robia a konajú bez myslenia. My dospelí máme hlavu plnú myšlienok. Vedeli by ste na jednu minútu vôbec nemyslieť? Len sedieť so zavretými očami a nemyslieť? Viac ako nemožné. Nemôžme si povedať že prestaneme myslieť. Myslí sa za nás. My to sami len sledujeme a vnímame. Nepokoj v našej mysli a starosti (dlhodobé) vplývajú aj na naše telo. Najhoršiu vec, ktorú naša myseľ robí za nás je to, že si myslíme že to čo nemáme, je cestou k šťastiu. Že keď toto spravím, budem šťastnejší. Ak túto vec konečne dostanem, alebo si zadovážim (dostávanie je veľmi jednoduché), takže ak si vec zadovážim budem šťastnejší. A presne pri tomto bode sa zastavuje naše prežívanie života a sme mysľou mimo krásne chvíle.

Krásna chvíla nie je len o tom, na čo teraz pomyslíte, čo pre VÁS znamená KRÁSNA CHVÍĽA. Krásna chvíľa je tá ktorá sa práve deje. Tá, ktorá je v tejto chvíli. A v tejto.. je už zase iná. Obdobie, kedy som začala takto žiť, mi kompletne zmenilo život. Stala sa zo mňa vnútorne šťastná osobnosť, ktorá je vďačná za dary života a samotné žitie. V článku vďačnosť, ktorý nájdete nižšie pod týmto článkom je všetko, ako začať takto žiť. Musíme si priznať, že sa to nedeje hneď ako si zaumienime. Je to výsledok dlhodobého procesu. Až keď sa takými staneme, si to už len všimneme. Je očividné, že človeku, ktorý prežíva momentálne nejakú traumu, alebo čelí skutočne emocionálne náročnej situácii ako je smrť blízkeho človeka, sa nebude pozerať na žiadne šťastné chvíle okolo neho. To nikto ani nechce. Na takéto veci je najlepším liekom len čas. A práve tu si musíme uvedomiť, že sú naozaj ťažké situácie, ktoré raz budeme musieť znášať. Alebo traumy, ktoré si nikto z nás nevie ani len predstaviť. Ak sa nič veľmi vážne nedeje vo vašom živote, nie je už žiaden problém, prečo sa nezbaviť toho mrzutého človeka v sebe, ktorý sa stále len náhli a neuvedomuje si čaro prítomného okamihu. Nový deň. Vlastnú mäkkú posteľ. Pitnú vodu. Ak začnete reálne prežívať v sebe a ďakovať za takéto veci, stane sa niečo, na čo sa oplatí v živote prísť. A viem, že sa vám to podarí, ak už sa tak aj nestalo :)

Zmyslami vnímame zvuky, obrazy, pachy a svojím vnútorným vedomím vnímame svoje pocity, nálady a impulzy. Akonáhle vnímame svojimi zmyslami, sme prítomní!
Stalo sa mi to na minuloročnej dovolenke v Taliansku. Neznamená na to, že sa to stalo naposledy vtedy, ale možno na tomto príklade si uvedomíte, presne ako sa prvá veta v tomto novom odseku myslí. Ležali sme s kamarátkou na pláži. V tichej zátoke, kde sme boli len my dve. Kým sa ona opaľovala, ja som sa ovlažila v mori a vyválala sa v piesku. Bola som celá špinavá, a len som ležala na piesku a prežívala pocit piesku na svojom tele, teplé splnko a šplechot mora. A vtedy som si uvedomila, že vôbec nemyslím. Prežila som ten moment tak intenzívne, že ak si kedykoľvek na to spomeniem, vnímam to tak reálne, asi ako žiadnu inú spomienku. Isteže cieľom nie je nás dotlačiť do stavu "nemyslenia". Chceme len viac prežívať prítomné okamihy, užívať si každý deň ako sa to hovorí vo všetkých cítátoch na facebooku a snažiť sa vďačnosťou získať do mysle pozitívne myšlienky. Chceme sa stať aj vyrovnanejším človekom. Momentálne som v najvyššom stupni vyrovnanej osoby za celý môj doposiaľ prežitý život. Nie je pre mňa lepšie vedomie ako toto. Náročné situácie viem zvládať s chladnou hlavou, viem si zastať svoj názor za každej situácii s rozumným podaním. Čo som kedysi nedokázala. Bála som sa. Dnes je to iné. Prízemné reči, klebety alebo niečo od tzv. "toxických ľudí" si už vôbec neberiem k sebe ako kedysi. Ak som sa kedysi dozvedela, že niekomu nevyhovujem, nemá ma rád, alebo čojaviem čo ešte, premýšľala som nad tým celý deň. Darmo, že som nechcela, no myseľ stále hľadala dôvody prečo tomu tak je, kde som pochybila a ako to napraviť. Ale dnes? Som tak šťastná a vďačná, ako som sa ako osobnosť v týchto veciach posunula o míľové kroky vpred. Nič ma tak ľahko nerozladí, nevyvedie z miery a cítim vo svojom vnútri vyrovnané, stabilné vlny oceánu, ktoré veľmi dobre ovládam. A tu je vidieť ďalší fakt, že musíte poznať vlastnú osobnosť. Musíte mať na akúkoľvek vec svoj názor. Je to jednoduché. Skúste si v hlave pri zdĺhavej nudnej ceste či čakaním v čakárni vymyslieť nejakú otázku, na ktorú si v hlave aj odpovedzte. Alebo kľudne aj nahlas doma. Ani nejde o pointu tých otázok, než POZNANIE VLASTNÉHO NÁZORU. Ktorý nie vždy poznáme. Ale to je úplne v poriadku.
Skutočne zopár typov na otázky pre svoje vnútro: 1) Aký je tvoj názor na homosexuálov? 2) Ako manipulujú média tvoj názor? 3) Ako veľmi sú pre teba dôležité názory ostatných ľudí na tvoju osobu? 4) Ktoré farby sú tvoje najobľúbenejšie a prečo?
Rovnako si máme možnosť aj všimnúť to, že nie je to vedomostná súťať. Nie je možné odvôvodniť jednu správnu odpoveď. Samozrejme že prehľad vedomostí nám dodáva argumenty do nášho názoru, no poväčšina ide vždy o náš vlastný názor. Povieme, aké sú naše obľúbené farby, ale zamysleli ste sa, prečo je tomu tak?
Odpovedz si na otázky a veľmi významne vám to pomôže k vnútornému poznaniu.

1. Zbavte sa prízmených rečí o cudzích ľuďoch, o ich vzhľade, postave, oblečení. Ak sú pekné, určite im o nich povedz. Ale nech ťa ani nenapadne znevážiť niečí zovňajšok a nie to ešte pred niekým iným. Všetci sme si rovní. Niekto má viac toho tam, niekto tam. Staneš sa slobodnejším, ak začneš vnímať a určovať hodnotu ľudí podľa ich UVEDOMELOSTI K SVETU. Ja si to všímam napríklad na vzťahu k prírode.

2. Nauč sa nové veci. Nenechaj svoju myseľ brázdiť nezmyselnými myšlienkami. Určite máš medzery v určitých vedomostiach. Zlepši sa v cudzom jazyku, začni sa učiť nový jazyk. Je to geniálna vec, čo sa môžeš naučiť a raz to aj využiješ.

3. Neber veci ako samozrejmosť. Naši rodičia tú nie sú večne, ani prarodičia. Ani pitná voda. Ani to jedlo, ktoré ti dnes nechutilo. Už ste skúšali pri každom prehltnutí čistej vody si pripomenúť, že je veľa krajín, ktoré k nej prístup nemajú a je známy fakt, že jej o niekoľko rokov bude veľmi, ale skutočne veľmi málo? Nie? Nič nie je samozrejmosť.

4. Drž sa ďaleko od toxických ľudí. Toxickí ľudia radi získavajú informácie o veciach zo života iných, radi ich roznášajú a dodávajú k ním vlastné postoja s cieľom ovplyvňovať. Sme ľudia, je prirodzené, že náns zaujímajú aj životy iných. Avšak toxic people rozoberajú ľudí, riešia ich oblečenie, všetko. Ak vieš, že máš v okolí, človeka, ktorí hovorí veľmi nepekne o niekom bez pádneho dôvodu. Daj si na neho pozor a drž sa ďaleko. Sú aj ľudia, ktorí konajú s rozporom so všetkými mravmi, určite ťa napadnú príklady a na neho sa sústredí zlá pozornosť každého človeka. Ale riešiť ľudí, o ktorých nič nevieme, je zbytočné.

5. Never všetkému čo počuješ. Utvrď si, čo je pravda.

6. Nezabúdaj na prírodu. V zemi je veľa energie. Sila ktorú potrebuješ. Len sa započúvaj.

7. Ak máte rodinný dom, snaž sa priložiť ruku k dielu v záhrade. Ak máte aspoň balkón, zvážte založenie pestovania vlastných plodín, či byliniek. Keď aj trochu, nevadí. Je dobré nebyť až tak závislí od systému (štátu) a mať vlastné potraviny (aspoň niektoré).

8. Oceň druhých. Poďakuj matke za dobrú večeru, za pomoc v ťažších situáciách, oceň babku s dedkom za všetku starostlivosť. A to sú iba tie základné ocenenia, ktoré majú byť splnené. Príbuzní okolo musia vedieť, že ste vďační za ich starostlivosť. Učte vďačnosti aj mladších. Oceňte druhých za ich správny alebo rozumný názor, za ich pomoc niekomu. Za niečo, čo sa netíka prízemného oblečenia, alebo materiálnych vecí, i keď to nie je zlé. Oceňte ich za ich snahu, alebo niečo, čo si všimnete.

9. Zastaňte sa druhých. V kolektíve je to ťažké, ale ak sa to naučíte, získate rešpekt a vnútornú slobodu. Keď som bola o niečo mladšia a videla správanie, ktoré by si zaslúžilo zastanie sa niekoho, nikto z nás nemal odvahu. Ale ako človek rastie, ocitne sa na vysokej kde sa s tým tak často nestretne, ale môže to vidieť hocikde na ulici. Čírou náhodou. Alebo doma. Zastaňte sa rozumne, s pokorou a inteligenciou osoby, ktorá sa ocitla v nepráve, zastaňte sa dobrej veci, zvieraťa. Budete vnútorne silnejší.
10. Športujte. Nemusíte chodiť na žiaden loptový šport, stačí si ako ja ráno zabehať, alebo si spustiť na youtube kanál passion for profession a trénovať určité partie tela. Prečistí vám to myseľ, zbaví stresu a získate lepšie krivky.

11. Doprajte si dobré jedlo. Nie najdrahšie, ani krásne naservírované. Vymeňte obyčajné cestoviny za celozrnné, získate tým viac bielkovín a vlákniny, vymeňte obyčajnú múku za celozrnnú či špaldovú, nazrite do bio obchodov na raňajkové zmesi alebo zalievacie prásky, pokiaľ ráno nestíhate raňajkovať. Sú skvelou formou na zadovážanie dostatočných nutričných hodnôt pre telo. Zvážte konzumáciu olejov. Ja osobne mám olej z čiernej rasce, ktorý sa podáva nalačno, jedna lyžička. Vedomie, že ste urobili niečo pre vaše telo zvnútra, vás veľmi povzdbudí.

12. Pite zelený čaj, kupovaný v kvalitnej čajovni. Nie porcovaný v sáčku. Získate množstvo energie a vaše telo dostane veľkú dávku antioxidantov.

13.Skúste autogénny tréning. Presne toto si napíšte do youtube, dajte si slúchatká a nechajte vaše telo zrelaxovať.

14. Brigádujte. Ak chodíte do školy pochopiteľne. Vlastné peniaze sú najlepšou formou uspokojenia hmotných túžieb bez pomoci iných alebo bez darov. Presne si spomínam, keď som na 12-hodinových nočných zvažovala, či to človeku za to stojí. Ale keď som sa za tie peniaze dívala na polárnu žiaru v Nórsku, vedela som, že je to to najlepšie, čo som mohla spraviť. Preto neseďme doma (ak samozrejme nerobíte na trvalý pracovný pomer), stanovme cieľ a poďme na tom makať!

15. Nepýtajte od rodičov nič. Idú do obchodu? Nemusíte ich ovešať požiadavkami, chcieť energetický nápoj, čipsy, cukríky. Niekedy sa stane že niečo potrebujeme. Ale už roky som mamine nepovedala, aby by priniesla niečo z obchodu. Zoberte do úvahy, koľko vaši rodičia drú v práci (ak to nečíta niekto, koho rodičia sú za vodou), a snažte sa im pomôcť. Odbremeniť. Nežiadajte od nich veľké dary. Zarobte si na ne sami.

16. Len sa zastavte, ľahnite si pod oblohu, dívajte sa. Precíťte prítomný okamih.

Kristína Krížová
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama