When I think

Place for next summer - Provence

3. january 2014 at 13:30 | Sydney
Ahojte blogáci! :) Tento článok mám v rozepsaných uložený už tri týždne a čakala som na deň, kedy sa zobudím s pocitom že je čas ho zverejniť. Dnes ráno som vstala s pocitom že je leto. Chápete v januáry! Vonku svieti slnko, počula som hučať kosačku a všetko mi prišlo také, letné. Bodaj by bol aspoň marec. Pred rokom som písala na blog post o : miestach kam by som sa chcela pozrieť. Samozrejme je ich veľmi veľa, ale vybrala som také srdcovky a medzi nimi je aj južná oblasť Francúzska - Provence, ktorému sa práve dnes budem venovať.
Okrem toho by som chcela začať kresliť sama takéto obrázky ktoré pridávam k článkom, budem sa teda musieť posnažiť a začať kresliť pravou mozgovou hemisférou :)

Áh, moje milované Provensálsko : Spolu s Toskánskom patria už rok a pol medzi moje top dve miesta, kam sa chcem ísť pozrieť. Vôbec netúžim ísť na dovolenku za veľkou exotikou, ale stráviť dlhý čas na juhu Francúzska. Nie je to len za nekonečné levanduľové lány, pokoj ktorý z tadiaľto sála, ale pre mňa toto miesto predstavuje slobodu.
Vraví sa, že kto hľadá slnko v Provensálsku, nenájde ho len na oblohe, ale aj v sebe. Nikdy ma neťahali americké veľkomestá, ako napr. New York, ale už len z obrázkov, videí a hudby mám pocit že je Provenálsko mojím druhým domovom. Zvláštny pocit nie? :)

Typickosť: Najdôležitejšími rysmi krajiny sú predovšetkým prírodné prvky a to od levanduľových polí miešajúcich sa s pšenicou, slnečnicami a vinohrady tiahnuce sa až po okraje ciest. Poznáte tie preslávené provensálske byliny? Rozmarín, tymián a bazalku.
Kamenné ulice sú plné reštaurácií, kaviarničiek ktoré lemujú vysoké platany. Počas celej letnej sezóny sú k dispozícii na kúpu rôzne koreniny, sušené kvety, mydlá a typické provensálske suveníry.

Christmas Tag

22. december 2013 at 18:12 | Sydney
Ahojte blogáci! Chcem sa Vám najprv poďakovať za komentáre v predchádzajúcom článku :) Práve som sa vrátila z nemocnice z odelenia chirurgie. Konečne som videla ako to tam vyzerá a som presvedčená, že po vysokej si spravím chirurgickú špecializáciu. Je náročné písať len s jednou rukou, kedže druhú mám kvôli lakťu v takej sieťke cez krk. Zajtra si to dám už dole a dúfam že mi antiflogistikum pomôže. Zajtra ráno o 7 odchádzame do Viedni. Tak sa teším! Chceme zájsť na Starbucks, do G3 obchodného centra a všade, kam nás len nohy zavedú. V noci pôjdeme "vymiesť" dajaký klub, zabaviť sa a šup na hotel. Domov dorazíme okolo 17.00 a kedže mi večeriame až o 6, stihnem to akurát :)

Kedže som sľúbila tri tagy, ktoré na tomto blogu prebehnú, dnes to bude veľmi aktuálny tag, ktorý je vidieť na blogu úplne najviac - Vianočný. Žiaden tag som zatiaľ ešte nerobila, tak tu máme premiéru! :)

1. Čo jeme na štedrý večer? Niekto máva kapustnicu, iný šošovicovú polievku. Od kedy som bola malá, vždy sme mali šošovicu a ani raz sa nestalo, že by nás čakala na stole kapustnica. Všetci starkej vravíme, že proste tá originál vianočná šošovica je delikátna. Ďalej klasicky šalát a kapra. Okrem kapra zvykneme mávať buď lososa alebo hejka.

2. Aké cukrovinky robíme? Viem, že vždy ich je vyše 20 druhov ale medzi najobľúbenejšie patria linecké, medovníky, zázvorníky a ešte plnené košíčky. Tento rok sme vyskúšali jednu novinku a tou boli levanduľové sušienky. Štvrtinu z nich som dala na etažér, keď boli u mňa kamarátky. (viď tu). Vidieť ich na prvej fotke úplne dole. Sú veľmi chutné a chválila ich najmä Erika a Bani! :)

3. Aké darčeky som si tento rok priala? Držím sa pravidla, že jediné čo chcem je šťastie pre ďalší rok. Od maminy som si vypýtala knihu lekárskej biochémie, viem že od tatina dostanem parfém (ktorý som už vykutrala!) :D a od ostatných neviem. Nič extra si neprajem len nech som zdravá a šťastná.

4. Vianočné filmy, rozprávky : Keď som bola menšia, tak som bola doslova nalepená celé dni len pred telkou. Najradšej som vždy mala tri oriešky pre popolušku, s tebou mně baví svět, mrázika, všetky ostatné české rozprávky ako pekárov cisár. Najviac mi vianoce povzbudí film sám doma (ktorý mám stiahnutý už od novembra). Ďalej už len príležitostne čo ide. Namiesto pozerania telky sa napr. venujem blogu a rozprávky mám len taký dozvuk v pozadí. Nesmiem ešte zabudnúť na snowborďákov.

Something about good mood and tips to maintain its

20. october 2013 at 17:31 | Sydney
Dnešný článok bude spadať do rubriky When I think a bude zameraný predovšetkým na dobrú náladu. Poznáte tie veci ako stravujte sa zdravo a cvičte. My sa však na dobrú náladu pozrieme na trošku z iného uhlu. Dúfam, že Vám tento článok niečo dá, možno vás inšpiruje, pomôže vám, alebo si aspoň spríjemníte voľné chvíle :)

Tajomstvo dobrej nálady už nie je tajomstvom : Niektorí ľudia sú od prírody veselo naladení a dokážu v nás svojím úsmevom "prebudiť hormóny šťastia". Naopak sú osoby, ktorých nálada klesá z hodiny na hodinu, ako horská dráha z filmu step by step. Kedysi som patrila k druhej skupine, ale od augusta som pochopila určité veci, vyrovnala sa a zostala naplnená šťastím. Od septembra som mala zlú náladu len jediný raz. Samozrejme treba rozlíšiť, či zlá nálada vzniká bezdôvodne, alebo ju získate po hádke (čo je prirodzené). Každý máme svoj vnútorný svet, v ktorom sa odohráva čosi úplne iné ako pozorujú ostatní. Je pre nás trízniace, ak sa cítime bezdôvodne nešťastní. Väčšinou tieto stavy prichádzajú, ak si človek začne uvedomovať čo mu chýba, potom sa začne obviňovať, alebo sa porovnáva s niekým, kto má takpovediac "lepší život". Pre túto časť doporučujem prečítať jeden článok a ním je : Vďačnosť, návod pre lepší život.

Tryptofán, serotonín a melatonín : Najskôr by som zablúdila do jedného odvetia medicíny a tým je endokrinológia. Jedným z hormónov, ktoré sa produkujú v mozgu je serotonín. Má význam ako neurotransmiter, čiže prenáša nervové vzruchy. Jeho syntéza (tvorba) je ovplyvňovaná aj svetelným žiarením. Preto počas dlhých zimných mesiacov máme väčšine sklony mať deprimovanú náladu, sme podráždení a nevrlí. Tento hormón je zodpovedný za dobrú náladu a optimistické myslenie. Máme tu ešte jednu amynokyselinu a tou je tryptofán. Nachádza sa v banánoch. Po určitej úlohe sa tryptofán mení na serotonín. Preto ráno pred odchodom do školy zjedzte jeden banán, aby ste si udržali dobrú náladu a schopnosť sústrediť sa. Melatonín je hormón, ktorý sa produkuje pri stmievaní práve zo serotonínu. Je zodpovedný za dobrý spánok a pekné sny. Čím je menšia koncentrácia serotonínu v mozgu, tým menej melatonínu sa z neho premení.
Ako prispieť serotonínom? 1. Cvičenie 2. Vitamíny skupiny B obzvlášť B1, B3,B6,B9 (pomôžu preniesť tryptofán na serotonín)


Medicine - What it means to me

27. august 2013 at 16:11 | Sydney
Srdečne Vás vítam pri ďalšom článku, ktorý bude zaradený do rubriky "When I think". Po pravde do tejto rubriky až tak často neprispievam a tak som sa rozhodla dnešný článok vyhradiť pre moju obľúbenú tému Medicína. Tak ako niekto má hobby volejbal, iný maľovanie na sklo, mojou záľubou je medicína. Samozrejme netrávim celé dni nad knihami z chirurgie, mám aj svoje vlastné záľuby, ale keď mám voľnú chvíľku čítam a učím sa z podkladov na moju vysnenú vyskokú školu.

Moje životné poslanie som uvidela zhruba pred dvomi-tromi rokmi. Do vtedy som pri výbere školy zvažovala práve dve. Stavebná odbor staviteľstvo a zdravotnícka škola odbor zdravotnícky asistent. Premýšľala som celé dni a nakoniec som si povedala že počkám na výsledky. Zobrali ma na obe školy. Predstavila som si seba ako staviteľku;architektku a nebola som nadšená. Prečo sa mi do paroma pred tým nikdy nevyjsnilo? Neviem kresliť, dnes je horšia doba ľudia nemrhajú peniazmi na architektov (väčšina). Rozhodla som sa preto pre strednú zdravotnícku školu, kde som sa ešte viac uistila, čo chcem v živote robiť a dosiahnuť. Momentálne nastúpim do druhého ročníka :)



Lekár je ako strecha, ktorá ťa ochráni pred dažďom ale nie pred bleskom
Dobrý liek je obyčajne horký.

Gratitude - Instruction for a better life

23. august 2013 at 19:02 | Sydney
Drahí čitatelia :) Dnes je tu sľúbený článok, do ktorého sa budem snažiť vložiť čo možno najviac myšlienok a motivácií. Gratitude (vďačnosť) je mojou veľkou prioritou. Od malička nás učili ďakovať za rôzne veci alebo skutky ktoré pre nás niekto spravil, veď to poznáte. Ale ja sa budem dnes zaoberať vďačnosťou nie ako rutinou, ale slovom, ktoré Vám každý deň ukáže všetky skvelé veci, ktoré sú okolo Vás a všetko to dobré, čo sa Vám deje každý jeden deň.

Možno ste aj vy niekedy mali ten pocit ako "Mám hrozný život, toto sa môže stať len mne, nič mi nevychádza, nemám veci ktoré by som si prial/a." Nasledujúcich pár bodov Vám pomôže do vášho života zaviesť zaujímavý spôsob vďačnosti



Vďačnosť je, keď sa človek prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré v živote má. Táto zmena zaručí každému doživotnú spokojnosť.

My absolutely big inspiration - TheGoldenBun

7. august 2013 at 15:20 | Sydney
Ahojte, ahojte :) Dnešný článok bude zameraný na moju najväčšiu inšpiráciu Vicky z blogu TheGoldenBun. Bolo to zhruba pred mesiacom, kedy som na jej blog cez bloglovin narazila. Jej doména síce končí na /.com/, avšak podpisuje sa ako blogger. Videla som článok z Provence, Francúzska v levanduľovom poli a tak ma zaujalo tam kliknúť. Celý článok nájdete tu. Svoje články píše v dvoch jazykoch - angličtine a nemčine, čím si ma získala ešte viac. Mrzí ma že o Vicky som viac informácií nenašla, pretože v menu to má len v kocke. Pochádza z Talianska a v súčasnej dobe žije v Paríži. Rada cestuje, fotí a je posadnutá módou. Okrem toho že pôsobí nesmierne sympaticky je milá aj cez e-mail, kde si spolu v anglickom jazyku píšeme. Jej život je zameraný na spomienky z ciest, navštevuje modelingové prehliadky (len navštevuje) a stala sa pre mňa veľkou lifestyle inšpiráciou.

Nie je to taký typický blog a to sa mi páči, že je zameraný všestranne. Tak ako nájdeme jej cestovateľské denníčky z miest, jedlá z reštaurácií, outfity taktiež nemôžem zabudnúť na vlastné fotografické umenie. Teraz som si uvedomila, ako veľa robia na blogu fotky. Ak by mala len text s maximálne jednou fotografiou, príliš by to nezaujalo. Ale takto je blog plný fotkami z ktorých srší radosť a vidíme tak pohľad na život z Parížu.


The road into the world

30. june 2013 at 15:34 | Sydney
Ahojte :) Dnešný článok bude predovšetkým zameraný na zvažovanie práci, uplatnenie sa v živote a ako úzko s týmto všetkým súvisia práve cudzie jazyky. Nápad na tento článok sa mi dostal včera, ako som na viacerých blogoch čítala že sa začínajú učiť iné jazyky. Väčšinou to bola španielčina. Čo sa tíka mňa, od prvého ročníka základnej školy sa učím nemčinu a zdokonalujem sa v slovnej zásobe aj doma. Angličtinu ovládam naozaj veľmi veľmi pasívne, ale v najnutnejších situáciach by som sa dorozumieť vedela. V škole máme latinčinu a to práve odbornú terminológiu v oblasti medicíny. Je to mŕtvy jazyk a tak by som s ním inde ako v oblasti medicíny nepochodila. Ako samouk sa učím taliančinu. Je to asi od minulých prázdnin, kedy som dostala takýto nápad a kúpila si knihu talinačina pre samoukov. Ak mám pravdu povedať, naposledy som ju otvorila v januári. Ešte by som sa chcela vyjadriť k nórčine. Písala som o Nórsku aj článok. Jeden čas som sa venovala aj nórčine, ale je neskutočne náročná a tak som to vzdala.


Kvalita a kvantita : Isteže je lepšie vedieť jeden či dva jazyky poriadne, ako 7 jazykov po pár slovíčok a nejakých úryvkov z gramatiky. Sú tu prázdniny a keď vám odídu všetky nápady a pochytí vás prázdninová nuda alebo bude zlé počasie, zamerajte sa na cudzí jazyk. Najlepšie bude, ak budete nadväzovať na jazyk, ktorý sa učíte v škole. Tak budete v ňom môcť vynikať a práve úspech vás posunie ešte ďalej a ďalej. Školy, ktoré idú podľa nového systému, sa učia dva jazyky. Ktorý sa vám viac páči? Ktorý sa vám ľahšie učí a v ktorej krajine by ste sa mohli presadiť? Skúste na tieto otázky odpovedať do komentára.

Motivačné platy : Na Slovensku nie sú peniaze. A už ich viac ani nebude. Nie sú peniaze na školy, do zdravotníctva, na dôchodky a už vôbec nie na platy. Veľa ľudí a detí už odmalička rozmýšľajú smerom, že pôjdu pracovať do zahraničia. Zoberme si pre porovnanie Rakúsko. Upratovačka zarába viac ako učiteľ na slovensku. Mnoho ľudí na otázku o výbere povolania odpovie : Chcem byť právnik. Ale prečo právnik keď my nie sme právny, ale korupčný štát? Na vysoké školy sa dostáva cez peniaze a známosti, policajti, doktori všetci sú na úplatky. Česť výnimkám.

Vzdelanie má horké korienky, ale sladké ovocie : Premyslite si v hlave vaše ciele, plány a ambície do života. Keď už chodíte na strednú školu, alebo gymnázium, zamerajte sa na štúdium. Predstavte si že budujete jednu pevnosť. Čím viac dobrých známok nachytáte, čím viac sa vám bude chcieť učiť, tým pevnejšie základy budete mať. Spravte si pevný hrad, aby vám ho v dospelosti len tak niekto nezrútil. Robíme však chybu, že si ho rúcame sami. Kašleme na všetko, sme mladí. Uvažujme preto mozgovou hemisférou pre racionálne uvažovanie a to tak, že myslime na budúcnosť už teraz. Kúpte si nejaký doplnok vášho jazyka. Najviac rozšírene jazyky sú angličtina a nemčina. Určite sa nikto nezačne učiť úradny jazyk Iránu. V kníhkupectvách nájdete množstvo kníh, či už pre samoukov, s nahrávkami. Ja som si kúpila knihu 15 000 nemeckých slovíčok. Pomôže to aj pri maturite.

Jazyk nememorujte, ale učte : Každý z nás máme istý druh pamäte a spôsob učenia sa. Niekto sa učíme tým že počujeme a niekto tým že vidíme. Napríklad moja kamarátka má audio pamäť. Stačí, keď jej text prečítam, a ona sa ho hneď naučí. Avšak ľuďom s vizuálnou (fotogenickou) pamäťou sa texty vybavujú prostredníctvo obrazov, ktoré prechovávajú v mysli. Pomôžu im farebné zvýraznenia a hlavne obrázky. Ako sa učí lepšie Vám? Keď sa však učíme slovíčka z jazyku, väčšinou je to z knihy. Preto sa ich síce naučíme, ale pamätáme si ich buď na krátku dobu, alebo sa nám mýlia a podobne. Preto si vytvorte spôsob, ktorý vám slovíčka uloží do dlhodobej pamäti. Povystrihujte si kartičky a na jednu stranu si napíšte slovo napríklad po anglicky a na druhú stranu jeho preklad. Kedykoľvek si môžete vybrať kartičku a povedať slovo, ktoré je na druhej strane a zároveň to o malú chvíľu skontrolovať. Takto vštepené a pravidelne opakované slovíčka vám v mozgu ostanú uložené veľmi dlho. Ja som sa takto naučila za dva mesiace 400 nových nemeckých slov. Nezabúdajte, že je lepšie si k jazyku sadnúť na 10 minút denne, ako na dve hodiny za týždeň :)

Aké jazyky sa učíte vy? :)

How to save up money

15. june 2013 at 11:59 | Sydney
Dnes som sa konečne pustila do článku, ktorý bude ohľadom sporenia peňazí. Chcela by som vám ponúknuť tipy, ako si sporiť peniaze. Najprv by som začala asi s tým, že každý máme nejaký cieľ, ktorý je ako obykle spojený s peniazmi. Priblížim vám to z mojej perspektívy. Od augusta 2012 som si stanovila cieľ. Prerobiť si izbu. Ak nerátam malovanie a iné úpravy, chcela som nové veci z ikei. Avšak dokopy by vyšli 200 €. Mala som jednu dvadsať eurovku. Ale čo obyvkle spravíme s dvadsiatimi eurami? Poberieme sa do prvého obchodu a kúpime si veci na oblečenie. Tieto peniaze som sa rozhodla odložiť a snažila som sa míňat čo možno najmenšie čiastky a robiť malé investície. Po roku sa výsledok prejavil. Našetrila som si vyše 300 €

Peniaze sú iba nástrojom. Zavedú Vás tam, kam chcete, ale smer za Vás neurčia.


Krok prvý : Založte si dve krabičky. Jedna bude na tzv. medenné peniaze a druhá na zlaté a eurovky+dvojeurovky

Nórsko - moja srdcovka ♥

16. april 2013 at 20:33 | Sydney
Dnes sa vydáme prekopávať si krajinu - Nórsko

Určite nečakajte žiaden výcuc z wikipédie, ale pridám Vám jedno video, kde nájdete presne celú podstatu tejto krajiny, potom pár krátkych faktov a nakoniec môj názor
Dnes počas slovenčiny sme písali beletrizovaný životopis, kde sme písali skôr fikciu a vymýšľali si veci ohľadom života. Ja som napísala, že som sa narodila v krajine Nórsku. A práve otázkou prečo ma tak zaujíma táto krajina sa dozviete nižšie.

Nórsko sa rozprestiera na škandinávskom poloostrove. Z nerastných surobín sa tu ťaží ropa a zemný plyn (v severnom mori) a taktiež aj drevo. Nesmieme zabudnúť na rybolov, ktorý je pre túto krajinu typickým. Elektrárne sú prevažne vodné. Svojich susedov má Rusko, Fínsko a Švédsko. Ako už vieme zo základných škôl z hodín zemepisu, hlavným mestom je Oslo. Úradným jazykom je nórčina, avšak deti sa v škole učia povinnú angličtinu a od piateho ročníka si vyberajú buď nemčinu alebo francúzštinu.
Vedeli ste že .. Študenti chodia do školy medzi 8-9 hodinou a končia medzi 13.00-16.00
Školský rok je rozdelený na jesenný a jarný semester a taktiež je to štát nazývaný : krajina polročného slnka?
Bilboardy sú po celej krajine zakázané?


Tak už to povedz! Prečo Nórsko? Vo videu, ktoré priložím až nakoniec článku sa dozviete všetky výhody a subjektívne podstaty. Do tohto bodu by som povedala že je to najmä kvôli pracovným podmienkam a celkovo sociálnej vystavanej politike. Zo skúseností ľudí, ktorí túto krajinu navštívili, vyplýva že ceny sú 4x drahšie ako u nás, ale za to platy sú 10x vyššie ako na našom Slovensku. Taktiež sú tam napríklad skvelé možnosti pre podnikateľov. Z ťažby ropy sú výnosy pre štátnu monarchiu a krajina má trojnásobné rozpočty sveta na rok. Tak sú spokojní a zabezpečení všetci občania.

Príroda? Vedeli ste napríklad že každú nedeľu sa chodí do hôr? Povedala by som, že je to už taká tradícia. Bohaté lesy, tmavé modré fjordy, studený severácky vzduch a nesmiem zabudnúť na to, že nóri si svoju prírodu veľmi vážia a správajú sa k nej tak, ako sa patrí.

Places, I want and must to visit

25. february 2013 at 19:49 | Sydney
Dnes som si pripravila článok o miestach, ktoré chcem navštíviť.
K tomuto článku ma inšpirovala blogerka Baška. Ona si síce písala wishlist, ale kopla ma múza
napísať článok o mojich top miestach. Určite každý z nás chce navštíviť tie typické, ako
,Paríž a Londýn, ja som ich obidve síce spomenula, pretože tiež by som sa tam chcela pozrieť,
ale už ako moji stáli návštevníci viete, že obdivujem Toskánsko, Provensálsko a i. Jasné,
že som sem nedala každé jedno miesto, ktoré je na našej modrej zemeguli, ale je tu z každého roška troška. Ku každému obrázku bude krátke odvôvodnenie, prečo práve to.

This day - Direction wellness ♥

2. february 2013 at 12:09 | Sydney
Ahojte ♥ Konečne mi začínajú vychádzať plány. Kamarátka Kika ma včera volala, či nepôjdem s ňou a s jej maminou do wellness centra Aquamarin a zároveň je to termálne kúpalisko /vnútorné/ podhájska. Najprv mi včera mamina povedala, že ma nepustí a bola som zvyšok dňa mrzutá. Ráno som sa asi pol hodinu modlila, nech to vyjde. A tak som sa s Kikou dohodla nech proste len prídu a hotovo - ideme. A bolo asi pol 11, keď sa objavila Kika vo dverách. Nahodila na maminu taký smutný pohľad, že mamina ma proste pustila. Veľmi som sa potešila, a tak ešte u nás sedia na káve. Moja a Kikina mamina sa zoznámili, a debatujú. My zatiaľ sedíme u mňa v izbe a pozeráme fotky zo školy.
O 30 minút odchádzame do wellnessu. Neskutočne sa teším! Nikdy som ešte nebola a keď som si na stránke Podhájskej wellnessu pozrela, aké atrakcie nás čakajú, bola som milo prekvapená. Rímske kúpele, sauny, masáže, tropický tunel, tobogány, bazény, vodný bar a plno iných.

Na tri hodiny sa platí 11 €. Ja som si zobrala 50 €, tak dúfam že mi to bude stačiť. Mám nachystené plavky, osušku, župan všetko. A zároveň aj Kika berie foťák ja mobil, tak sa teším, keď sa večer vrátim, a napíšem vám ako dopadol dnešný deň.
Je možné si pozrieť aj vitruálnu prehliadku - [TU]

Thanks God!

[Fotka z TkPodhjaska.sk]


Moja projektová práca - 4 typy temperamentu

6. january 2013 at 15:10 | Sydney
Konečne som sa dnes pustila do projektovej práce do školy. Rozhodla som sa ju vám celú zverejniť na blog
↓↓
V poslednom čase sa oveľa viac zaujímam o povahy ľudí. Aj povolanie, ktoré som si vybrala, mi čoraz viac ukazuje, že každý človek je iný. Každý z nás je osobnosť s určitými snami, myšlienkami a vlastnou osobnosťou... Presnejšie povedané o temperament, alebo 4 typy temperamentu, som sa začala zaujímať pred niekoľkými mesiacmi. Neustále som si čítala o každom jednom článku, tohto Hippokratového rozdelenia.
Ako si tak všímam iných ľudí, neustále ma napadá myšlienka, akým temperamentom sú ony sami. Sú pokojným flegmatikom, impulzívnym cholerikom? Či naopak vnímavým melancholikom? Alebo v nich prevláda veselý sangvinik? Je dôležité podotknúť, že v každom temperamente prevláda buď labilita/stabilita, alebo introverzia/extroverzia. Človek si nájde v každom polkruhu aspoň dve, zo svojich vlastností, ale vždy v jednom okruhu prevláda. Rovnako netreba zabudnúť, že osobnosť sa mení po celý život.

Extrovert a introvert

●Extrovert : Človek, ktorý žije navonok. Je veľmi rád v prítomností ľudí, nemá problém vystupovať pred davom ľudí, ľahko komunikuje a dokáže neustále držať rozhovor. Rád je v centre pozornosti, rád spoznáva nových ľudí a k svojmu okoliu je veľmi otvorený. Koná rýchlo, neuvážene. Ak si niečo myslí, obvykle to vždy povie, bez toho, aby si situáciu dopredu premyslel. Z temperamentu je to cholerik a sangvinik.

Introvert : Človek, ktorý žije svojím vnútorným životom. Svoju energiu si dobíja radšej osamote. Vyhovuje mu primeraná samota, ticho. Upredňostňuje menšie skupinky ľudí a radšej píše ako hovorí. Je rozvážny, opatrný, väčšinou mlčanlivý. Avšak keď to situácia vyžaduje, vie sa správať ako extrovert. Je empatický, vie sa výborne vžívať do udalostí, preto často môže vynikať písaním príbehov. Na vonok sa môže javiť ako ľahostajný, ale v skutočnosti svoje pocity a myšlienky drží radšej v sebe. Nadväzuje kontakty radšej s menším okruhom osôb, ale za to si s nimi vie vytvoriť veľmi hlboký vzťah. Rád spomína a ľahko sa ho vedia niektoré veci dotknúť. Skôr ri rozmyslí, ako niečo povie. Z temperamentu je to flegmatik a melancholik.

Moja téma - Virtuálna hra

3. january 2013 at 22:35 | Sydney
Z nadpisu nie je ani zďaleka jasné, o čom budem dnes písať. Dnes som sa rozhodla venovať pár minút na moju vlastnú tému, a tou je : Virtuálna hra. Dala som tomu taký názov, pretože ide o situáciu, kedy človek sa buď nudí, alebo nie je zmierený s vlastným životom. Na prakticky akejkoľvek sociálnej sieti nájdete oficiálne stránky nejakých celebrít. Ale ak si zobrazíte počet ľudí, ukážu sa neskutočné čísla. Ako prvé chcem povedať, že aj ja som istý čas mala takéto konto. Bolo to v tom čase kedy som nechcel žiť svoj život, myslela som že život nejakej napríklad Miley Cyrus môže byť lepší. Ale zaujímavé na tom bolo, že na istej sociálnej stránke bolo rovnako veľa vytvorených "celebrít". Títo ľudia sa zhlukujú a spolu si píšu. Spoznala som tak pár ľudí, s ktorými som bola; alebo som v kontakte doteraz. Ale chcela by som poukázať na tento problém, pretože ide o niečo vážnejšie ako len písanie. Človek sa neustále vžíva do svojej sociálnej roly. Alebo vymyslenej postavy. Ja som s týmito vecami, s touto virtuálnou hrou skončila už dávnejšie. A nie je nič lepšie ako pracovať na vlastnej osobnosti.

Za ten čas, ako som písala cez vymyslenú osobu, som mohla robiť niečo užitočnejšie. Ja aj keď píšem príbehy, rada si tvorím povahy, ľudí. A také niečo predstavuje aj toto. Človek dokáže z tej "celebrity alebo známeho človeka" spraviť prostredníctvom seba niekoho úplne iného.
-Napríklad niekto má takú závislosť byť na notebooku;internete. Ja som jeden z nich. Proste musím neustále písať čosi. Nechce sa mi to čarbať na papier, ale môžem to behom pár klikov hodiť na blog.
A aj cez blog môžem pracovať na vlastnej osobe. Ako tak píšem, čítam komentáre na moje články, pridávam fotky, píšem a tvorím, viem že som to čosi vytvorila ja sama.

Predstavovanie falošných účtov môže viesť aj k závažnej chorobe, akou je porucha osobnosti. Tá sa môže rozviť do rôznych smerov. Buď človek nieje so sebou a ako som spomínala, so svojím vlastným životom zmierený a môže ostať žiť v tom, že je ja neviem Demi Lovato. Alebo ktokoľvek iný.

Niekedy človek nechce prijať svoj zovňajšok. Môže mať krásne vnútro ale neodváži sa tak písať cez seba samého. Ak si neustále mení profilovú fotku, môže vidieť seba na tej fotke. Ale sa pozrie do zrkadla, príde na to, že nie je ten, za koho sa má. Preto musí pracovať na vlastnej osobnosti, a žiť a robiť to, aby si ho raz pamätali.

Je dôležité poznať samého seba, kto je tu a prečo je tu. Prijať sa, vyrovnať sa sám so sebou, robiť to, čo ho robí šťastným. A nie pracovať na osobe niekoho iného.



Článok je prednastavený
Momentálne budem u kamarátky

My plans for the future

23. december 2012 at 18:49 | Sydney
Ak ste zablúdili do tohto článku, dozviete sa čosi viac z mojich plánov, predstáv do budúcna. Dopredu vravím že som veľký optimista čo sa tíka budúcnosti a držím sa mota že : "Zajtra bude ešte lepšie." Tento článok je už dva krát aktualizovaný a keď som si čítala veci, ktoré som písala pred rokom, tak sa moje plány skoro vôbec nezmenili, len sa upresnili a nejaké nové pribudli. Ako aj podľa sekcie obrázkov vidíte, svoje plány som rozdelila do troch okruhov. Prvý obrázkový riadok je čisto zameraný na strednú školu, druhý na vysokú (6-7rokov) a posledná pyramída sú už nejaké kľúčové obrázky, ktoré vám priblížia vizualizáciu textu. Tak poďme ďalej :)

Kopu vecí, ktoré si prajem na tieto obdobia sú materiálne a nájdete ich v menu vo Wishliste. Dúfam že sa mi podarí nakomplec si dokončiť izbu a vlastne tento veľký dvojročný projekt vyčiarknem. Zmenila som farbu, doplnila nábytok, dekorácie a posledné čo chcem je vstavaná skriňa a vlastne je to tak finančne náročné, ako všetky veci ktoré boli kúpené doteraz spolu. Potom ešte nejaké dekorácie čo by som našla a v podstate je to aj všetko. Pripomenieme si jeden článok, kde sú v mojej izbe tri zarámované obrázky, ktoré sú mi akýmsi "vodítkom" plánov počas strednej školy. Link. Ďalej sa chcem aktívne pripravovať na vysokú školu z podkladov a venovať sa škole a držať si známky. Chcem sa cítiť dobre, šťastne a slobodne. Vytvárať nové kontakty, pestovať tie staré a vyhýbať sa konfliktom. Dúfam že sa mi podarí byť chorá raz do roka a nie viac.

Konečne vymeniť jednorázové vstupy do posilky za permanentku, jesť zdravo a chutne, piť veľa vody, behávať, korčulovať, bicyklovať, venovať sa stále aj cvičeniu doma. Cez leto chodiť na skupinové cvičenia do esprii (my favourite fitness club), hrávať tenis. Ísť konečne na dovolenku, navštevovať častejšie wellness (v zime), usilovne blogovať, brigádovať a čítať knihy o psychológii. Motivovať iných a seba samú. Priať si len pekné a príjemné dni.


Druhá časť je zameraná len na vysokú školu. Toto obdobie mi príde oveľa komplikovanejšie ako tretí bod a tak tu bude popis najkrajtší. Už teraz sa veľmi bojím prijímačiek na vysokú školu (lekárska fakulta BA, TN, Česko). Spomínala som 6 až 7 ročné štúdium. Ja chcem ísť na všeobecné lekárstvo čo sa študuje šesť rokov a spraviť si ešte špecializáciu (buď chirurgia, gastroenterológia..). Štúdium bude určite veľmi náročné, a vážne si neviem predstaviť život v inom meste, ako to bude čo bude v tento čas so mnou. Skrátka dostať červený diplom a neustále sa zlepšovať v nemčine. Trochu aj premýšľam aká bude ekonomická, politická a mierová situácia vo svete v tomto čase.


Naozaj ma veľmi zaujíma ako bude môj život vyzerať, kde budem bývať, koľko budem mať detí a či vôbec, kde budem pracovať, ako sa zmením, koľkí ľudia odídu a pribudnú do môjho života? Každopádne ak by som to mala zhrnúť, pre mňa je dôležitá kariéra a tým je medicína. Dúfam že si v budúcnosti poďakujem že som sa toľko drvila nemčinu a budem môcť odísť do nemecky hovoriacej krajiny buď Švajčiarsko alebo Nemecko. Pred tým som zvažovala Nórsko, ale keď som sa aj od známej dozvedela že sa tam hovorí po nórsky a anglicky, nemčina by tam neprichádzala do úvahy. A kedže je mojím základom od škôlky nemecký jazyk, zbytočne začnem teraz s angličtinou a vlastne to ani neplánujem. Možno začať niekde v Švajčiarsku na nejakej klinike a postupným šetrením si peňatí si zaobstarať svoj vlastný dom. Veľmi snívam o dome, ktorý sa dosť podobá domu na druhom obrázku. Veľká vodná plocha vzadu za domom. Nádhera! Myslíte že môžu byť vo Švajčiarsku bežne v záhrade palmy? :D Chcela by som veľa cestovať, pomáhať ľuďom a zlepšovať sa vo svojej profesii. Ako ďalšiu vec, ktorú by som spravila je kúpa prázdninového domu v Toskánsku. O tom snívam už dávno a kúpiť si presne taký ten tradičný kamenný toskánsky dom uprostred dlhých žlto-zelených polí, s vlastným olivovým sadom, vinohradom a kľukatá cesta k domu bude viesť cez cyprušteky. T.j vysoké, štíhle pre túto oblasť typické stromy. V knihe Toskánska Vinice som čítala, že cesty sú tu preto také krivoľaké, pretože v minulosti nechceli kvôli ceste vypilovať stromy. A tak cesty obchádzajú stromy a nie sa stromy prispôsobujú ceste. Vychutnávať si toskánske víno a možno ste nevedeli zaujíma ma vinárstvo. Ale neviem o ňom nič :D

Druhý prázdninový dom by som chcela vlastniť v Provensálsku a to bližšie špecifikovať neviem. Skrátka vraciať sa na tieto dve miesta a aj za lekárskymi účelmi. Vždy som chcela vydať vlastnú knihu, netuším však o čom. Možno budem pri pití vína a jedení bruschetty písať román. Ktovie. Ale skôr ma zaujíma autobiografia. Chcela by som si adoptovať deti (bližší počet neviem) a s nimi vychutnávať dary života. Všimli ste si že ešte nepadla ani jediná zmienka o chlapovi? Neviem či to má niečo spoločné s rozvodom mojích rodičov ale mne je chlap alebo chalan aj v tejto dobe na príťaž. Ja neviem prečo je tomu tak. Ale život vie veľmi dobre prekvapovať, tak uvidíme ako sa pomenia kolónky.

Blogová povesť

24. november 2012 at 13:19 | Sydney
Rozhodla som sa napísať článok na tému Blogová povesť. Tento nápad mi napadol včera večer, keď som nemohla zaspať. Prišiel mi akýsi útržok a dnes z toho vyjde hotový artikel. Premýšľala som o tom, aká dôležitá je blogová povesť. V princípe vlastne ide o povesť majiteľa blogu.
Pretože každý admin svojho osobného blogu, či už jeho písaním, vyjadrovaní alebo reagovaním na rôzne myšlienky v nás zanechá nejakú stopu;určitý dojem.
Dôležitým faktorom je, aby bol pozitívny. Určite ste sa aj vy sami stretli s negatívom postojom admina/adminky. Určite nemienim uvádzať jednotlivé príklady, veď sami v nich možno dakoho spoznáte, alebo si spomeniete. Alebo možno v nich uvidíte svoj vlastný odraz.

Ak niečo okomentujeme nejakému blogu rozsiahlejším komentárom [nie dvoma slovami], čakáme spätnú väzbu. Väčšinou sa aj ja snažím, pri každom komentáre autorovi komentáru odpísať. A určite k tomu pripísať aj niečo k jeho článku. Od začiatku blogu som sa snažila získať si dobrú povesť. Na kopíraciu reagujem milo a snažim sa danému človeku dohovoriť. Nad kritikou sa usmejem a snažím sa prostredníctvom článku s otázkami poradiť iným ľuďom. Či už sa pýtajú ohľadom photoshopu; blogu; alebo dokonca mňa, snažím sa odpísať. Pár krát sa určite stalo, že aj ja som reagovala zle, ba až odporne. Poväčšine prípradov šlo o nejaké skopírované veci.

Niekto má zase tendenciu, reagovať negatívne. Najmä to vidieť na vulgarizmoch, ktoré v komentároch;článkoch používa. Ale kto v dnešnej dobe nenadáva? Dá sa nájsť pár výnimiek, aj keď ich je málo. Niečo sa pokazí, človek zahreší (už to je také zautomatizované, že si to uvedomíme, až keď nadávku vyslovíme). Ale ak ich používame v článkoch, ukazuje to o úrovni človeka. A ešte keď sa tak vyjadrujú dievatá, je to nechutné (aj v tejto písanej forme).

Povesť autora sa nemení zo dňa na deň. Povedala by som, že je to zdĺhavý proces. Tak ako si nejakého človeka zafixujete, len ťažko si na neho zmeníte názor.
Buďte práve tí milí o ktorých budú mať ostatní dobrý obraz a snažte sa byť v tomto smere skvelí, aby ste mohli byť pre iných vzorom.

[Zdroj obrázku : weheartit.com]
 
 

Advertisement