Čas na holé premýšľanie

Aký je návrat na blog po troch rokoch?

5. září 2017 v 14:45 | Kristína Krížová
Spomínate si ešte na posledný článok zpred neuveriteľných, troch rokov? Nikdy by ma nenapadlo, že ešte niekedy otvorím portál blog.cz a dokonca titulok s názvom "nový článek". Tri je magické číslo, možno to niečo bude mať do seba. Na mojom instagrame som zavesila story, kde som sa pýtala vyslovene na ľudí, ktorí ma sledujú ešte od čias blogovej éri. Bolo ich na moje veľké počudovanie dosť. A vlastne aj kvôli Vám, ktorí ste sem chodievali kedysi, mali ste radi či už stránku, alebo príspevky ktoré tu boli pridávané, veľmi Vám ďakujem za Vašu podporu a čas, ktorý ste venovali čítaniu práve mojich článkov. Chcem privítať aj ľudí z môjho okolia a dokonca aj tých, ktorí ste o tomto blogu nikdy nevedeli a nepočuli.

Pre tých, ktorí ste už dávnejšími čitateľmi : Príde mi neuveriteľné, ako ste mohli prečkať celý ten čas až do dnešného dňa. Váš podiel pre obnovenie blogu bol najvplyvnejší a ak by ste tu práve VY neboli, tento blog by zostal viac v zatratení. Hoc, dovolím si tvrdiť, že raz za uhorský rok som sa sem šla pozrieť a objavila som kedysi dávne spomienky. V budúcnosti, budem nemierne rada za Vaše spätné komentáre, ktoré su pre majiteľa blogu krištáľom jeho samotnej tvorby. Pomáha nám to vidieť, komu článok pomohol, komu sa páčil, či naopak nepáčil. Každá reakcia je u mňa vítaná, pokiaľ je napísaná s rozvahou a dávkou múdrosti. Sem s tým!

Pre tých, ktorí ma poznajú dlho, ale o blogu nikdy nevedeli : Možno som sa Vám zmieňovala niekedy o blogu, možno nie. Pokiaľ ste niekedy blog viedli, môžte vedieť, že samotný blog je veľkým odrazom vnútra osobnosti, ktoré si v sociálnom živote naozaj prísne strážime. Predsa len, komu dovolíme aby nakukol do nášho vnútra? Dvom ľuďom? Trom? Je to naozaj minimálne číslo. Polovicu strednej som popri iných veciach strávila písaním článkov práve na blog. Blog mi určitým spôsobom pomohol spoznať samú seba, moje názory a objaviť to vnútro, ktoré by som inak nenašla. (tak ľahko). Možno sa sem niekedy vrátite možno nie. Chcem Vám poďakovať za Vašu návštevu pri tomto článku a rada Vás uvidím aj nabudúce.

Čo sa v mojom živote zmenilo za posledné tri roky?
Posledný rok na strednej som strávila študovaním podkladov na prijímačky k LF UK. V lete 2015 som spoznala môjho priateľa a už dva roky máme spoločný krásny vzťah. Vzťah je náročná vec. (vo všetkej počestnosti). Niekedy je na mále, niekedy je človek v nebesách, inokedy žiarli, alebo vysvetľuje. Milovať je krásne a povznášajúce.

Úspešne som zložila maturitnú skúšku a tým pádom aj ukončila štúdium na strednej zdravotníckej škole. Tí, ktorí ste čítali články ešte z toho obdobia, určite viete, že mnoho z nich je naplnených práve poznámkami zo školy. Stredná ma veľmi okresala, je to obdobie kedy je človek v dynamickom rozvoji fyzickej aj psychickej stránky samého seba. Na strednej som mala možnosť spoznať tiež zaujímavých ľudí, ľudí, ktorých viem že sú správni a aj tých, s ktorými sme viac v kontakte neni. Každý z nich má čosi do seba a som za nich rada.

Ak si pamätáte na moje veľké nadšenie pre medicínu a pýtate sa ako som na tom dnes, z radosťou a pokorou Vám oznamujem, že od 4.9.2017 je zo mňa medička. Včera som bola na zápise a môj doteraz najväčší sen sa splnil. Prihlášku som si podávala aj hneď po strednej, no nevzali ma. Ani sa nedivím. S chémiou som tam šla takpovediac na slepo. Biológia bola zvládnutá bez chyby. Ale tá chémia.. Taktiež som viac času venovala v období prijímačiek súbežnému učeniu sa na maturity. Vtedy mi to bolo veľmi ľúto a nemôžem zabudnúť na pohľad cez okno na horizont, ktorý mi zmenil mienku na doposial prežitý rok. Chcela som si ešte prezrieť nejaké miesta, zažit nejaké zážitky a vedela som, že pri štúdiu medicíny to bude vzdialené. "Celý rok si budem zarábať a o rok dám prijímačky ako lusk"

A aj to vyšlo. Kým sa dostaneme ešte k práci, tak nesmiem zabudnúť, že moja prihláška putovala na SPU v Nitre, na odbor výživa ľudí. Bolo to mylné rozhodnutie, no malo to čosi do seba. Čakala som, že za rok sa naučím aspoň čo to z výživy, kedže ma fitness a strava veľmi zaujímajú. No na moje sklamanie, som vyfasovala predmety, ktoré nemali s výživou vôbec nič spoločné. Spoznala som tam super ľudí, ako napríklad Sisu, Barbor či Romču. Spravila som skúšku, aby som získala počet kreditov, ktoré treba na zápis do druhého semestra. Druhý semester som sa viac nedostavila. A to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som mohla spraviť. Nikdy neseďte na zadku na škole, pokiaľ to nie je to, čo naozaj chcete. Vysoká je o výbere. Namiesto tohto chodenia niekoľkých mesiacov do školy, čo neviedlo k ničomu, som vedela, že to čo chcem študovať, bude medicína. Pamätám si na hádky, ktoré som doma s maminou mávala kvôli škole. Keď som prestala chodiť do letného semestra a chodievala som len robiť, bola veľmi nervózna. Vedela som, že sa určite bojí toho, že by som sa vzdala svojej ambícii na medinu. No ja som vedela, že to sa nestane. Tento sen, táto ambícia vo mne aktívne žila niekoľko rokov a je to to, čo chcem vedieť, v čom chcem byť dobrá.

Sny, cesty, knihy : K mojím veľkým zážitkom určite patrí májová návšteva Londýna s maminou a krstnou. Ďalej nesmiem zabudnúť na tohtoročnú dovolenku s Kikou v Taliansku v regióne Kalábria. Južnú stranu Balatonu s Nicol. Minulé leto som navštívila Caorle, ostrov Pag v Chorvátsku a Tihany pri Balatone, pričom výlet bol zameraný hlavne na levanduľové polia.
Kto ma poznáte, viete že mám rada psychologické knihy, od kiaľ beriem inšpiráciu a reálne fakty k mojím článkom z kategórii psychológia. Podarilo sa mi obohatiť moje vnútro novými knihami, z ktorých typy budú pribúdať postupne. V auguste som vďaka môjmu priateľovi bola na Donovaloch skúsiť plachtenie vo výškach na paraglidingu. Tohtoročné návštevy stredného Slovenska s priateľovou rodinou patria k mojím obľúbeným. Veľkým zážitkom bola aj noc v hoteli Grand Hotel River Park v Bratislave. Bol to môj dávny sen a po výplate, sme s Nicol boli práve na jednu noc v tomto pompéznom hoteli.



Vysnené miesto..Provensálsko

3. ledna 2014 v 13:30 | Kristína Krížová
Ahojte blogáci! :) Tento článok mám v rozepsaných uložený už tri týždne a čakala som na deň, kedy sa zobudím s pocitom že je čas ho zverejniť. Dnes ráno som vstala s pocitom že je leto. Chápete v januáry! Vonku svieti slnko, počula som hučať kosačku a všetko mi prišlo také, letné. Bodaj by bol aspoň marec. Pred rokom som písala na blog post o : miestach kam by som sa chcela pozrieť. Samozrejme je ich veľmi veľa, ale vybrala som také srdcovky a medzi nimi je aj južná oblasť Francúzska - Provence, ktorému sa práve dnes budem venovať.
Okrem toho by som chcela začať kresliť sama takéto obrázky ktoré pridávam k článkom, budem sa teda musieť posnažiť a začať kresliť pravou mozgovou hemisférou :)

Áh, moje milované Provensálsko : Spolu s Toskánskom patria už rok a pol medzi moje top dve miesta, kam sa chcem ísť pozrieť. Vôbec netúžim ísť na dovolenku za veľkou exotikou, ale stráviť dlhý čas na juhu Francúzska. Nie je to len za nekonečné levanduľové lány, pokoj ktorý z tadiaľto sála, ale pre mňa toto miesto predstavuje slobodu.
Vraví sa, že kto hľadá slnko v Provensálsku, nenájde ho len na oblohe, ale aj v sebe. Nikdy ma neťahali americké veľkomestá, ako napr. New York, ale už len z obrázkov, videí a hudby mám pocit že je Provenálsko mojím druhým domovom. Zvláštny pocit nie? :)

Typickosť: Najdôležitejšími rysmi krajiny sú predovšetkým prírodné prvky a to od levanduľových polí miešajúcich sa s pšenicou, slnečnicami a vinohrady tiahnuce sa až po okraje ciest. Poznáte tie preslávené provensálske byliny? Rozmarín, tymián a bazalku.
Kamenné ulice sú plné reštaurácií, kaviarničiek ktoré lemujú vysoké platany. Počas celej letnej sezóny sú k dispozícii na kúpu rôzne koreniny, sušené kvety, mydlá a typické provensálske suveníry.

Niečo o dobrej nálade, tipy ako dobrú náladu udržať

20. října 2013 v 17:31 | Kristína Krížová
Dnešný článok bude spadať do rubriky When I think a bude zameraný predovšetkým na dobrú náladu. Poznáte tie veci ako stravujte sa zdravo a cvičte. My sa však na dobrú náladu pozrieme na trošku z iného uhlu. Dúfam, že Vám tento článok niečo dá, možno vás inšpiruje, pomôže vám, alebo si aspoň spríjemníte voľné chvíle :)

Tajomstvo dobrej nálady už nie je tajomstvom : Niektorí ľudia sú od prírody veselo naladení a dokážu v nás svojím úsmevom "prebudiť hormóny šťastia". Naopak sú osoby, ktorých nálada klesá z hodiny na hodinu, ako horská dráha z filmu step by step. Kedysi som patrila k druhej skupine, ale od augusta som pochopila určité veci, vyrovnala sa a zostala naplnená šťastím. Od septembra som mala zlú náladu len jediný raz. Samozrejme treba rozlíšiť, či zlá nálada vzniká bezdôvodne, alebo ju získate po hádke (čo je prirodzené). Každý máme svoj vnútorný svet, v ktorom sa odohráva čosi úplne iné ako pozorujú ostatní. Je pre nás trízniace, ak sa cítime bezdôvodne nešťastní. Väčšinou tieto stavy prichádzajú, ak si človek začne uvedomovať čo mu chýba, potom sa začne obviňovať, alebo sa porovnáva s niekým, kto má takpovediac "lepší život". Pre túto časť doporučujem prečítať jeden článok a ním je : Vďačnosť, návod pre lepší život.

Tryptofán, serotonín a melatonín : Najskôr by som zablúdila do jedného odvetia medicíny a tým je endokrinológia. Jedným z hormónov, ktoré sa produkujú v mozgu je serotonín. Má význam ako neurotransmiter, čiže prenáša nervové vzruchy. Jeho syntéza (tvorba) je ovplyvňovaná aj svetelným žiarením. Preto počas dlhých zimných mesiacov máme väčšine sklony mať deprimovanú náladu, sme podráždení a nevrlí. Tento hormón je zodpovedný za dobrú náladu a optimistické myslenie. Máme tu ešte jednu amynokyselinu a tou je tryptofán. Nachádza sa v banánoch. Po určitej úlohe sa tryptofán mení na serotonín. Preto ráno pred odchodom do školy zjedzte jeden banán, aby ste si udržali dobrú náladu a schopnosť sústrediť sa. Melatonín je hormón, ktorý sa produkuje pri stmievaní práve zo serotonínu. Je zodpovedný za dobrý spánok a pekné sny. Čím je menšia koncentrácia serotonínu v mozgu, tým menej melatonínu sa z neho premení.
Ako prispieť serotonínom? 1. Cvičenie 2. Vitamíny skupiny B obzvlášť B1, B3,B6,B9 (pomôžu preniesť tryptofán na serotonín)

Vďačnosť - návod k lepšiemu životu

23. srpna 2013 v 19:02 | Kristína Krížová
Drahí čitatelia :) Dnes je tu sľúbený článok, do ktorého sa budem snažiť vložiť čo možno najviac myšlienok a motivácií. Gratitude (vďačnosť) je mojou veľkou prioritou. Od malička nás učili ďakovať za rôzne veci alebo skutky ktoré pre nás niekto spravil, veď to poznáte. Ale ja sa budem dnes zaoberať vďačnosťou nie ako rutinou, ale slovom, ktoré Vám každý deň ukáže všetky skvelé veci, ktoré sú okolo Vás a všetko to dobré, čo sa Vám deje každý jeden deň.

Možno ste aj vy niekedy mali ten pocit ako "Mám hrozný život, toto sa môže stať len mne, nič mi nevychádza, nemám veci ktoré by som si prial/a." Nasledujúcich pár bodov Vám pomôže do vášho života zaviesť zaujímavý spôsob vďačnosti



Vďačnosť je, keď sa človek prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré v živote má. Táto zmena zaručí každému doživotnú spokojnosť.

Cesta do sveta

30. června 2013 v 15:34 | Kristína Krížová
Ahojte :) Dnešný článok bude predovšetkým zameraný na zvažovanie práci, uplatnenie sa v živote a ako úzko s týmto všetkým súvisia práve cudzie jazyky. Nápad na tento článok sa mi dostal včera, ako som na viacerých blogoch čítala že sa začínajú učiť iné jazyky. Väčšinou to bola španielčina. Čo sa tíka mňa, od prvého ročníka základnej školy sa učím nemčinu a zdokonalujem sa v slovnej zásobe aj doma. Angličtinu ovládam naozaj veľmi veľmi pasívne, ale v najnutnejších situáciach by som sa dorozumieť vedela. V škole máme latinčinu a to práve odbornú terminológiu v oblasti medicíny. Je to mŕtvy jazyk a tak by som s ním inde ako v oblasti medicíny nepochodila. Ako samouk sa učím taliančinu. Je to asi od minulých prázdnin, kedy som dostala takýto nápad a kúpila si knihu talinačina pre samoukov. Ak mám pravdu povedať, naposledy som ju otvorila v januári. Ešte by som sa chcela vyjadriť k nórčine. Písala som o Nórsku aj článok. Jeden čas som sa venovala aj nórčine, ale je neskutočne náročná a tak som to vzdala.


Kvalita a kvantita : Isteže je lepšie vedieť jeden či dva jazyky poriadne, ako 7 jazykov po pár slovíčok a nejakých úryvkov z gramatiky. Sú tu prázdniny a keď vám odídu všetky nápady a pochytí vás prázdninová nuda alebo bude zlé počasie, zamerajte sa na cudzí jazyk. Najlepšie bude, ak budete nadväzovať na jazyk, ktorý sa učíte v škole. Tak budete v ňom môcť vynikať a práve úspech vás posunie ešte ďalej a ďalej. Školy, ktoré idú podľa nového systému, sa učia dva jazyky. Ktorý sa vám viac páči? Ktorý sa vám ľahšie učí a v ktorej krajine by ste sa mohli presadiť? Skúste na tieto otázky odpovedať do komentára.

Motivačné platy : Na Slovensku nie sú peniaze. A už ich viac ani nebude. Nie sú peniaze na školy, do zdravotníctva, na dôchodky a už vôbec nie na platy. Veľa ľudí a detí už odmalička rozmýšľajú smerom, že pôjdu pracovať do zahraničia. Zoberme si pre porovnanie Rakúsko. Upratovačka zarába viac ako učiteľ na slovensku. Mnoho ľudí na otázku o výbere povolania odpovie : Chcem byť právnik. Ale prečo právnik keď my nie sme právny, ale korupčný štát? Na vysoké školy sa dostáva cez peniaze a známosti, policajti, doktori všetci sú na úplatky. Česť výnimkám.

Vzdelanie má horké korienky, ale sladké ovocie : Premyslite si v hlave vaše ciele, plány a ambície do života. Keď už chodíte na strednú školu, alebo gymnázium, zamerajte sa na štúdium. Predstavte si že budujete jednu pevnosť. Čím viac dobrých známok nachytáte, čím viac sa vám bude chcieť učiť, tým pevnejšie základy budete mať. Spravte si pevný hrad, aby vám ho v dospelosti len tak niekto nezrútil. Robíme však chybu, že si ho rúcame sami. Kašleme na všetko, sme mladí. Uvažujme preto mozgovou hemisférou pre racionálne uvažovanie a to tak, že myslime na budúcnosť už teraz. Kúpte si nejaký doplnok vášho jazyka. Najviac rozšírene jazyky sú angličtina a nemčina. Určite sa nikto nezačne učiť úradny jazyk Iránu. V kníhkupectvách nájdete množstvo kníh, či už pre samoukov, s nahrávkami. Ja som si kúpila knihu 15 000 nemeckých slovíčok. Pomôže to aj pri maturite.

Jazyk nememorujte, ale učte : Každý z nás máme istý druh pamäte a spôsob učenia sa. Niekto sa učíme tým že počujeme a niekto tým že vidíme. Napríklad moja kamarátka má audio pamäť. Stačí, keď jej text prečítam, a ona sa ho hneď naučí. Avšak ľuďom s vizuálnou (fotogenickou) pamäťou sa texty vybavujú prostredníctvo obrazov, ktoré prechovávajú v mysli. Pomôžu im farebné zvýraznenia a hlavne obrázky. Ako sa učí lepšie Vám? Keď sa však učíme slovíčka z jazyku, väčšinou je to z knihy. Preto sa ich síce naučíme, ale pamätáme si ich buď na krátku dobu, alebo sa nám mýlia a podobne. Preto si vytvorte spôsob, ktorý vám slovíčka uloží do dlhodobej pamäti. Povystrihujte si kartičky a na jednu stranu si napíšte slovo napríklad po anglicky a na druhú stranu jeho preklad. Kedykoľvek si môžete vybrať kartičku a povedať slovo, ktoré je na druhej strane a zároveň to o malú chvíľu skontrolovať. Takto vštepené a pravidelne opakované slovíčka vám v mozgu ostanú uložené veľmi dlho. Ja som sa takto naučila za dva mesiace 400 nových nemeckých slov. Nezabúdajte, že je lepšie si k jazyku sadnúť na 10 minút denne, ako na dve hodiny za týždeň :)

Aké jazyky sa učíte vy? :)

Nórsko - moja srdcovka ♥

16. dubna 2013 v 20:33 | Sydney
Dnes sa vydáme prekopávať si krajinu - Nórsko

Určite nečakajte žiaden výcuc z wikipédie, ale pridám Vám jedno video, kde nájdete presne celú podstatu tejto krajiny, potom pár krátkych faktov a nakoniec môj názor
Dnes počas slovenčiny sme písali beletrizovaný životopis, kde sme písali skôr fikciu a vymýšľali si veci ohľadom života. Ja som napísala, že som sa narodila v krajine Nórsku. A práve otázkou prečo ma tak zaujíma táto krajina sa dozviete nižšie.

Nórsko sa rozprestiera na škandinávskom poloostrove. Z nerastných surobín sa tu ťaží ropa a zemný plyn (v severnom mori) a taktiež aj drevo. Nesmieme zabudnúť na rybolov, ktorý je pre túto krajinu typickým. Elektrárne sú prevažne vodné. Svojich susedov má Rusko, Fínsko a Švédsko. Ako už vieme zo základných škôl z hodín zemepisu, hlavným mestom je Oslo. Úradným jazykom je nórčina, avšak deti sa v škole učia povinnú angličtinu a od piateho ročníka si vyberajú buď nemčinu alebo francúzštinu.
Vedeli ste že .. Študenti chodia do školy medzi 8-9 hodinou a končia medzi 13.00-16.00
Školský rok je rozdelený na jesenný a jarný semester a taktiež je to štát nazývaný : krajina polročného slnka?
Bilboardy sú po celej krajine zakázané?


Tak už to povedz! Prečo Nórsko? Vo videu, ktoré priložím až nakoniec článku sa dozviete všetky výhody a subjektívne podstaty. Do tohto bodu by som povedala že je to najmä kvôli pracovným podmienkam a celkovo sociálnej vystavanej politike. Zo skúseností ľudí, ktorí túto krajinu navštívili, vyplýva že ceny sú 4x drahšie ako u nás, ale za to platy sú 10x vyššie ako na našom Slovensku. Taktiež sú tam napríklad skvelé možnosti pre podnikateľov. Z ťažby ropy sú výnosy pre štátnu monarchiu a krajina má trojnásobné rozpočty sveta na rok. Tak sú spokojní a zabezpečení všetci občania.

Príroda? Vedeli ste napríklad že každú nedeľu sa chodí do hôr? Povedala by som, že je to už taká tradícia. Bohaté lesy, tmavé modré fjordy, studený severácky vzduch a nesmiem zabudnúť na to, že nóri si svoju prírodu veľmi vážia a správajú sa k nej tak, ako sa patrí.

24.12.2012

24. prosince 2012 v 15:09 | Kristína Krížová
Ako sa mi tu máte? Ako sledujem na srdci blogu, administrátori sa na negatívne ohlasy vôbec nevyjadrujú. Dosť ma to prekvapuje. Ešte včera som spravila vonku tieto fotky. Sneh bol ako cukor, ktorý mierne poprášil všetky zvyšné rastliny zo sezóny a okolie. Okolo piatej večer začalo snežiť oveľa hustejšie. Do rána to celé zmrzlo a aj ak prejdem stenu na dome je to samý ľad. Aj túto noc som spala u krsných. Okolo 1 hodiny sme prišli k nám. Budeme všetci večerať tu. Minulý rok boli ony zvlášť a my zvlášť.. Dnešný deň je magický. Okrem toho že sa teším z večere, darčekov, snehu ((ktorý je konečne na štedrý deň, pretože každým rokom nie je). Vonku cítiť vianočnú atmosféru všetko je zmrznuté, dokonca ani cez okno nevidieť pretože je to samý hustý ľad. A o strešných oknách ani nehovorím.
Mimochodom včera som bola kúpiť ten darček pre tatina. Čo myslíte že to je? Kúpila som mu ten magický kryštál šťastie. Aj ho odfotím aj zverejním. Ale až niekedy zajtra. Ešte som sa včera stretla s tou tetou, ktorej som predala jazdeckú prilbu a dve knihy. Vyplatila mi štyridsať eur a šla som späť ku krsným. Spravím si na blogu aj menší ikea rozpočet :] Trošku sa tu snobičím, ale veľmi sa teším že konečne budem mať veci ktoré chcem :]

Vonku máme klzisko. Celá plocha zmrzla a ja sa tam aj so psami šmýkam. S našou Lilou a s krsným/ou psom Lili. Pridám aj ich fotky, ale všetko až zajtra. Dnes si užijem túto bohatú atmosféru, zapíšem si tieto chvíľe hlboko do seba a budem sa chystať na večer. Večeriame o 18:00. Konečne sme všetci spolu. Ja, mamina, krsný, krsná, starký, starká + Lila a Lili.
Pripravila som aj videoblog, teda len video z vonka, aj moje šmyky na improvizovanom klzisku. 4x som spadla rovno do ihličia tak som s tým na dnes skončila :D Video pridám asi zajtra. Všetko až na I.sviatok vianočný.
Kým sme o jednej škriabali s krsným ľad z auta, vravel mi ako v správach dávali že dakde v rusku je -60. Pozerám čoo. My sa tu trasieme keď máme -4. A nórsko je ešte vyššie. Ja zbožňujem zimy, tuhé zimy. Mrzí ma, že na slovensku je to celé na ....
Teším sa keď opäť uvidím novú zimnú bundu. Idem doniesť drevo, pretože si zakúrime v krbe a budeme pozerať vianočné rozpávky/filmy.

Prajem vám všetkým krásne vianoce ešte príjemnejšie sviatky, radosť z večere, rodiny a darčekov :]
Sydney



My plans for the future

23. prosince 2012 v 18:49 | Kristína Krížová
Ak ste zablúdili do tohto článku, dozviete sa čosi viac z mojich plánov, predstáv do budúcna. Dopredu vravím že som veľký optimista čo sa tíka budúcnosti a držím sa mota že : "Zajtra bude ešte lepšie." Tento článok je už dva krát aktualizovaný a keď som si čítala veci, ktoré som písala pred rokom, tak sa moje plány skoro vôbec nezmenili, len sa upresnili a nejaké nové pribudli. Ako aj podľa sekcie obrázkov vidíte, svoje plány som rozdelila do troch okruhov. Prvý obrázkový riadok je čisto zameraný na strednú školu, druhý na vysokú (6-7rokov) a posledná pyramída sú už nejaké kľúčové obrázky, ktoré vám priblížia vizualizáciu textu. Tak poďme ďalej :)

Kopu vecí, ktoré si prajem na tieto obdobia sú materiálne a nájdete ich v menu vo Wishliste. Dúfam že sa mi podarí nakomplec si dokončiť izbu a vlastne tento veľký dvojročný projekt vyčiarknem. Zmenila som farbu, doplnila nábytok, dekorácie a posledné čo chcem je vstavaná skriňa a vlastne je to tak finančne náročné, ako všetky veci ktoré boli kúpené doteraz spolu. Potom ešte nejaké dekorácie čo by som našla a v podstate je to aj všetko. Pripomenieme si jeden článok, kde sú v mojej izbe tri zarámované obrázky, ktoré sú mi akýmsi "vodítkom" plánov počas strednej školy. Link. Ďalej sa chcem aktívne pripravovať na vysokú školu z podkladov a venovať sa škole a držať si známky. Chcem sa cítiť dobre, šťastne a slobodne. Vytvárať nové kontakty, pestovať tie staré a vyhýbať sa konfliktom. Dúfam že sa mi podarí byť chorá raz do roka a nie viac.

Konečne vymeniť jednorázové vstupy do posilky za permanentku, jesť zdravo a chutne, piť veľa vody, behávať, korčulovať, bicyklovať, venovať sa stále aj cvičeniu doma. Cez leto chodiť na skupinové cvičenia do esprii (my favourite fitness club), hrávať tenis. Ísť konečne na dovolenku, navštevovať častejšie wellness (v zime), usilovne blogovať, brigádovať a čítať knihy o psychológii. Motivovať iných a seba samú. Priať si len pekné a príjemné dni.


Druhá časť je zameraná len na vysokú školu. Toto obdobie mi príde oveľa komplikovanejšie ako tretí bod a tak tu bude popis najkrajtší. Už teraz sa veľmi bojím prijímačiek na vysokú školu (lekárska fakulta BA, TN, Česko). Spomínala som 6 až 7 ročné štúdium. Ja chcem ísť na všeobecné lekárstvo čo sa študuje šesť rokov a spraviť si ešte špecializáciu (buď chirurgia, gastroenterológia..). Štúdium bude určite veľmi náročné, a vážne si neviem predstaviť život v inom meste, ako to bude čo bude v tento čas so mnou. Skrátka dostať červený diplom a neustále sa zlepšovať v nemčine. Trochu aj premýšľam aká bude ekonomická, politická a mierová situácia vo svete v tomto čase.


Naozaj ma veľmi zaujíma ako bude môj život vyzerať, kde budem bývať, koľko budem mať detí a či vôbec, kde budem pracovať, ako sa zmením, koľkí ľudia odídu a pribudnú do môjho života? Každopádne ak by som to mala zhrnúť, pre mňa je dôležitá kariéra a tým je medicína. Dúfam že si v budúcnosti poďakujem že som sa toľko drvila nemčinu a budem môcť odísť do nemecky hovoriacej krajiny buď Švajčiarsko alebo Nemecko. Pred tým som zvažovala Nórsko, ale keď som sa aj od známej dozvedela že sa tam hovorí po nórsky a anglicky, nemčina by tam neprichádzala do úvahy. A kedže je mojím základom od škôlky nemecký jazyk, zbytočne začnem teraz s angličtinou a vlastne to ani neplánujem. Možno začať niekde v Švajčiarsku na nejakej klinike a postupným šetrením si peňatí si zaobstarať svoj vlastný dom. Veľmi snívam o dome, ktorý sa dosť podobá domu na druhom obrázku. Veľká vodná plocha vzadu za domom. Nádhera! Myslíte že môžu byť vo Švajčiarsku bežne v záhrade palmy? :D Chcela by som veľa cestovať, pomáhať ľuďom a zlepšovať sa vo svojej profesii. Ako ďalšiu vec, ktorú by som spravila je kúpa prázdninového domu v Toskánsku. O tom snívam už dávno a kúpiť si presne taký ten tradičný kamenný toskánsky dom uprostred dlhých žlto-zelených polí, s vlastným olivovým sadom, vinohradom a kľukatá cesta k domu bude viesť cez cyprušteky. T.j vysoké, štíhle pre túto oblasť typické stromy. V knihe Toskánska Vinice som čítala, že cesty sú tu preto také krivoľaké, pretože v minulosti nechceli kvôli ceste vypilovať stromy. A tak cesty obchádzajú stromy a nie sa stromy prispôsobujú ceste. Vychutnávať si toskánske víno a možno ste nevedeli zaujíma ma vinárstvo. Ale neviem o ňom nič :D

Druhý prázdninový dom by som chcela vlastniť v Provensálsku a to bližšie špecifikovať neviem. Skrátka vraciať sa na tieto dve miesta a aj za lekárskymi účelmi. Vždy som chcela vydať vlastnú knihu, netuším však o čom. Možno budem pri pití vína a jedení bruschetty písať román. Ktovie. Ale skôr ma zaujíma autobiografia. Chcela by som si adoptovať deti (bližší počet neviem) a s nimi vychutnávať dary života. Všimli ste si že ešte nepadla ani jediná zmienka o chlapovi? Neviem či to má niečo spoločné s rozvodom mojích rodičov ale mne je chlap alebo chalan aj v tejto dobe na príťaž. Ja neviem prečo je tomu tak. Ale život vie veľmi dobre prekvapovať, tak uvidíme ako sa pomenia kolónky.

Autumn / Jeseň

19. září 2012 v 19:19 | Kristína Krížová
Mal to byť článok o všetkých ročných obdobiach, ale spravila som z toho len článok o jeseni.
Príde nám to tak jednoduché a prosté, tešiť sa z jesene. Vždy som bola zástankyňou leta, ako väčšina ľudí v mojom veku. Ale od polovice Augusta sa vo mne niečo zlomilo. Nepoviem si že mojím obľúbeným ročným obdobím je ... Ale mám rada všetky ročné obdobia. Cítim potrebu neustále písať o jeseni. O čom sa dá krajšie rozprávať ako o prírode? Obzvlášť, keď listy nadobúdajú farby. Je to len raz za rok, kedy sa sfarbia, a opadnú ..
Okrem obľúbeného ročného obdobia je mojím oľbľúbeným počasím dážď. Ale len keď som doma. A jeseň toho dažďu poskytuje naozaj hojne. Som aj neskutočne rada, že môžem žiť tam, kde sú štyri ročné obdobia.
Navyše ak sme si nasušili ovocie [ako napríklad my], parádne sa hodí k čaju, alebo len tak namiesto tukovej čokolády.
Spomínam si, že jednu jeseň, možno pred štyrmi rokmi som bola vonku a do tašky som si nazbierala listy, farebné, zelené, čo najfarebnejšie. Ďalej gaštany, a rôzne halúzky, ktoré ležali pod kmeňom opadaného stromu. Doma som si najprv na veľký výkres A3, možno to bola aj A2 vodovými farbami nafarbila listy a všetky som ich farebne pootláčala na papier. Takú prezentáciu chystám aj na blog. Potom som si špeciálnym lepidlom poprilepovala aj otlačené listy (z druhej strany), gaštany a halúzky na výkres. Pamätám sa, že z dvoch haluziek som si spravila aj rebrík, o veľkosti ceruzky. Aj ten som polepila.
Takýto jesenný výkres mi slúžil ako ozdoba, a zároveň mi navždy ostane spomienka naň. Veď o tom je život; o spomienkach.
Práve teraz pijem čaj s názvom Winter Time, je môj obľúbený a vždy sa minie ako prvý. Spraví sa do sklenného čajníka, a na spodok sa dá nasušené ovocie a zázvor. Mierne rumu. ale zase aby to nebol rum s čajom, ale čaj s rumom (: Je len naspodu, takže ho nie je ani cítiť. Určite prinesiem fotku aj čajíku so škoricou.
Čo je ešte u mňa dominantným znakom jesene? No predsa gaštany! Aj keď ma vždy z nich svrbí nos. Túto lahodnú pochúťku; moju obľúbenú, ktorú si môžem dopriať len raz za rok. V -jeseni-
Ich príprava je veľmi jednoduchá, ak ste ich jedli.
O jeseni, alebo pani vo farebnom plášti by sme mohli rozprávať ešte veľmi dlho, ale čas volá.
Kto si vie vážiť málo, dostane viac


Prvý týždeň strednej ♥

6. září 2012 v 17:19 | Kristína Krížová
4 dni neaktivity na blogu, ale veľmi veľká výkonnosť v novej škole. V pondelok sa otvorili dvere do
ďalšej fázi života. Na Strednú školu. Pripadí mi to ako včera, keď som si ako prváčka sadla
do lavice a učila písmená. Dnes už študujem na Strednej Zdravotníckej Škole. Môj výber nebol
príliš jednoduchý. Rozhodnutie o výbere školy je náročné a záväzné životné rozhodnutie.
Treba ho dobre zvážiť a vybrať si správne. Kiež by existoval triediaci klobúk, ktorý nám
presne ukáže, čo by sme mali robiť. Presne ako v Potterovkách ...
●●●
V prvý deň nám dali tonu, naozaj tonu učebníc. Už nie žiadny zemepis, ale knihy, ktoré vidíte na obrázku. Tie knihy sú len zlomkom toho, čo sme dostali. Je toľko toho, čo by som mohla napísať, ale sama neviem kde začať. Každú hodinu sa presúvame do inej učebni. Buď na stenách visia plagáty o ľudskom tele, alebo za vitrínami sú ukryté napodobeniny orgánov. Niektoré predmety nás učia lekári, ale väčšinou sú to kvalifikovaní učitelia/učiteľky. Kolektív : Sme v škole týždeň a preto sa nemôžeme rozprávať každý s každým. V triede je nás 27. A je ťažké naviazať rozhovor s dvadsiatimi-siedmymi ľuďmi. Treba na to čas. S ľudmi s ktorými som si na začiatku myslela, že absolútne vychádzať nebudem som sa včera na túre a dnes na nemčine spriatelila. Určite nebudeme kamarátky na život a na smrť, ale aspoň sa máme o čom zhovárať. Od základnej školy som si želala, aby sme bol tri super kamarátky. A to, sa aj splnilo. Spoznala som tu aj skvelých ľudí. Po týždni ale o nich viem povedať len toľko, aký majú prvý dojem. Ja som uzavretý typ, naviažem kontakt na menšiu skupinku ľudí, alebo menej ľudí, s ktorými si viem vytvoriť veľmi hlboký vzťah. Mám skvelú vtipnú spolusediacu, s rovnakým menom ako ja. Pred nami sedia dve baby, pohoďáčky. Jedna dostala odo mňa prezívku mladá pani a druhá zatiaľ má svoje meno :D V triede máme len jedného chalana! Je to divné, ak ste v miestosti s ľuďmi, s ktorými ste nikdy pred tým neboli a ony vás nepoznajú, a vy nepoznáte ich. Nikto nemusí povedať ani jediné slovo ale každý si aký taký obraz vytvorí. Ale ten obraz je vždy veľmi klamlivý. Na prvý pohľad môže byť utiahnutý človek taký zhovorčivý, že nemá len odvahu a priestor komunikovať.
Ak by každý pocit mal farbu, v našej triede by sme boli najžiarivejšia miesto na škole. Vymieňame si len pohľady, úsmevy a zatiaľ sa všetci len oťukávame. Ale škola ma baví, len si bude treba zvyknúť na každých sedem hodín.

 
 

Reklama