Čas na holé premýšľanie

Psychohygiena, alebo ako zmierniť vlny oceánu

8. července 2018 v 20:20 | Kristína Krížová
Som nesmierne rada, že som sem mohla zavítať s novým článkom, ktorý spĺňa už skutočné poslanie obnovenia tohto blogu po viac ako troch rokoch nečinnnosti. Momentálne sedím vonku v záhrade a snažím sa uceliť všetky poznatky a nápady, ktoré ma v posledných mesiacoch napádali a ktoré by som tu mohla pre vás použiť. Tí, čo ma už dlhšie na blogu sledujete, určite ste si všimli môj obdiv a tým pádom aj časté používanie obrázkov maľovaných vodovými/akvarelovými farbami. Tieto ďalšie nie sú výnimkou a dokonca tento prvý sa mi geniálne hodí k téme článku. Poďme na to!
Oceán. Priestor s obrovskými rozmermi, tajomstvami, novými prúdmi, neutíchajúcím vlnobitím a sídlom mnohých tvorov. Rovnako je to aj s našim vnútrom. Niekedy si ani my sami neuvedomujeme, kam až siahajú naše myšlienky, naše túžby, predstavy. Nie len že o nich nik nevie, niekedy o nich nevieme ani my sami a spoznávame ich až počas života. Každý nový priestor sa rovná novému nápadu, novej dávke kreativity. Sme neustále obmývaní prúdmi nových vecí životných udalostí a je len na nás, ako na ne reagujeme a ako sa s nimi vysporiadame. A sila týchto prúdov sa môže meniť len našim vlastným vedomím. A zdvíhajúce sa vlny o obrovskej sile nám prirovnávajú naše emócie. Nie vždy sú naozaj tak opodstatnené, ako by aj mali. Niekedy ich chceme potláčať, inokedy sme radi, že nám do aktuálneho citového stavu dodávajú krásne pocity a vďaka ním prežívame krásne zážitky. Bez emócií by sme boli ako ľadová socha so spomienkami, ktoré nie sú poznačené ani jedinou emóciou, ktorá by v nás vyvolala opätovné chvíľkové prežitie danej spomienky.
Aj v nás driemu rozličné osobnosti. Nie doslova, ale skôr také menšie osôbky. Kedysi som si myslela, že buď je človek taký, alebo taký. No dnes som dospela k záveru, že všetci sme ako pestrofarebná dúha, pričom každá farba predstavuje určitú zložku temperamentu a tieto pomery sa menia či už s pribúdajúcim vekom, genetickou predispozíciou alebo skrátka tým, čo v nás prevláda. Veľmi sa mi páčilo prirovnanie Siriusa Blacka z Harryho Pottera 5, kde Sirius povedal Harrymu : "Ľudia sa nedelia len na dobrých ľudí a smrťožrútov. Každý máme svoje temné, aj svetlé stránky. Záleží len na tom, podľa ktorej konáme. Takí v skutočnosti sme."
Samotné pocity hrajú veľmi významnú zložku, pretože len vďaka nim ako som už spomínala, prežívame krásne chvíle a zážitky, taktiež sa vyrovnávame s tými zlými. Čiže vo svojej podstate vyrovnanie sa s nejakou vecou neznamená jej odstránenie z mysle. Jej zatratenie. Aj keď by sme si to želali. Vyrovnanie sa s niečím negatívnym sa poníma tým spôsobom, že chceme eliminovať, resp. znížiť nabitie spomienok, zlých spomienok emóciami. Len vyrovnaná a stabilná duša je naplnená tou najpriezračnejšou vodou oceánu a vie presne korigovať silu vĺn, či ich dosah. Tento článok som zobrala viac z takého prirovnávacieho štýlu, no najlepšie sa ukazuje na priamych príkladov a kedže tento blog je už od základov inšpirovaný podmorskou Atlantídou, (ako už vyplýva z motta hore) je oceán ideálnou voľbou na prirovnanie k ľudskému vnútru. Lenže čo je ten poháňač, zdroj sily pre vnútro, generátor energie? Skúste sa zamyslieť.

Je to naša vlastná myseľ. Už ako určite väčšina z nás pozná filmy ako The Secret, ktoré hovoria o tom, že myšlienky majú určitú silu, ktorá sa dá zhmotniť. Je to všeobecne známy fakt a v mojom živote sa to utvrdilo niekoľko krát. V tomto článku sa nevenujem podstate zhmotňovania myšlienok, ani žiadnym prianiam. V tomto článku chcem hovoriť o myšlienkach ako skvelých pomocníkoch, tak ako aj otravnými tieňoch. Naše myšlienky sa nedajú korigovať ani nejako veľmi ovládať. No jedno je isté. Keď sme boli malí, boli sme tak bezprostrední. Deti sú tak šťastné. Nemyslia toľko. Robia a konajú bez myslenia. My dospelí máme hlavu plnú myšlienok. Vedeli by ste na jednu minútu vôbec nemyslieť? Len sedieť so zavretými očami a nemyslieť? Viac ako nemožné. Nemôžme si povedať že prestaneme myslieť. Myslí sa za nás. My to sami len sledujeme a vnímame. Nepokoj v našej mysli a starosti (dlhodobé) vplývajú aj na naše telo. Najhoršiu vec, ktorú naša myseľ robí za nás je to, že si myslíme že to čo nemáme, je cestou k šťastiu. Že keď toto spravím, budem šťastnejší. Ak túto vec konečne dostanem, alebo si zadovážim (dostávanie je veľmi jednoduché), takže ak si vec zadovážim budem šťastnejší. A presne pri tomto bode sa zastavuje naše prežívanie života a sme mysľou mimo krásne chvíle.

Krásna chvíla nie je len o tom, na čo teraz pomyslíte, čo pre VÁS znamená KRÁSNA CHVÍĽA. Krásna chvíľa je tá ktorá sa práve deje. Tá, ktorá je v tejto chvíli. A v tejto.. je už zase iná. Obdobie, kedy som začala takto žiť, mi kompletne zmenilo život. Stala sa zo mňa vnútorne šťastná osobnosť, ktorá je vďačná za dary života a samotné žitie. V článku vďačnosť, ktorý nájdete nižšie pod týmto článkom je všetko, ako začať takto žiť. Musíme si priznať, že sa to nedeje hneď ako si zaumienime. Je to výsledok dlhodobého procesu. Až keď sa takými staneme, si to už len všimneme. Je očividné, že človeku, ktorý prežíva momentálne nejakú traumu, alebo čelí skutočne emocionálne náročnej situácii ako je smrť blízkeho človeka, sa nebude pozerať na žiadne šťastné chvíle okolo neho. To nikto ani nechce. Na takéto veci je najlepším liekom len čas. A práve tu si musíme uvedomiť, že sú naozaj ťažké situácie, ktoré raz budeme musieť znášať. Alebo traumy, ktoré si nikto z nás nevie ani len predstaviť. Ak sa nič veľmi vážne nedeje vo vašom živote, nie je už žiaden problém, prečo sa nezbaviť toho mrzutého človeka v sebe, ktorý sa stále len náhli a neuvedomuje si čaro prítomného okamihu. Nový deň. Vlastnú mäkkú posteľ. Pitnú vodu. Ak začnete reálne prežívať v sebe a ďakovať za takéto veci, stane sa niečo, na čo sa oplatí v živote prísť. A viem, že sa vám to podarí, ak už sa tak aj nestalo :)

Zmyslami vnímame zvuky, obrazy, pachy a svojím vnútorným vedomím vnímame svoje pocity, nálady a impulzy. Akonáhle vnímame svojimi zmyslami, sme prítomní!
Stalo sa mi to na minuloročnej dovolenke v Taliansku. Neznamená na to, že sa to stalo naposledy vtedy, ale možno na tomto príklade si uvedomíte, presne ako sa prvá veta v tomto novom odseku myslí. Ležali sme s kamarátkou na pláži. V tichej zátoke, kde sme boli len my dve. Kým sa ona opaľovala, ja som sa ovlažila v mori a vyválala sa v piesku. Bola som celá špinavá, a len som ležala na piesku a prežívala pocit piesku na svojom tele, teplé splnko a šplechot mora. A vtedy som si uvedomila, že vôbec nemyslím. Prežila som ten moment tak intenzívne, že ak si kedykoľvek na to spomeniem, vnímam to tak reálne, asi ako žiadnu inú spomienku. Isteže cieľom nie je nás dotlačiť do stavu "nemyslenia". Chceme len viac prežívať prítomné okamihy, užívať si každý deň ako sa to hovorí vo všetkých cítátoch na facebooku a snažiť sa vďačnosťou získať do mysle pozitívne myšlienky. Chceme sa stať aj vyrovnanejším človekom. Momentálne som v najvyššom stupni vyrovnanej osoby za celý môj doposiaľ prežitý život. Nie je pre mňa lepšie vedomie ako toto. Náročné situácie viem zvládať s chladnou hlavou, viem si zastať svoj názor za každej situácii s rozumným podaním. Čo som kedysi nedokázala. Bála som sa. Dnes je to iné. Prízemné reči, klebety alebo niečo od tzv. "toxických ľudí" si už vôbec neberiem k sebe ako kedysi. Ak som sa kedysi dozvedela, že niekomu nevyhovujem, nemá ma rád, alebo čojaviem čo ešte, premýšľala som nad tým celý deň. Darmo, že som nechcela, no myseľ stále hľadala dôvody prečo tomu tak je, kde som pochybila a ako to napraviť. Ale dnes? Som tak šťastná a vďačná, ako som sa ako osobnosť v týchto veciach posunula o míľové kroky vpred. Nič ma tak ľahko nerozladí, nevyvedie z miery a cítim vo svojom vnútri vyrovnané, stabilné vlny oceánu, ktoré veľmi dobre ovládam. A tu je vidieť ďalší fakt, že musíte poznať vlastnú osobnosť. Musíte mať na akúkoľvek vec svoj názor. Je to jednoduché. Skúste si v hlave pri zdĺhavej nudnej ceste či čakaním v čakárni vymyslieť nejakú otázku, na ktorú si v hlave aj odpovedzte. Alebo kľudne aj nahlas doma. Ani nejde o pointu tých otázok, než POZNANIE VLASTNÉHO NÁZORU. Ktorý nie vždy poznáme. Ale to je úplne v poriadku.
Skutočne zopár typov na otázky pre svoje vnútro: 1) Aký je tvoj názor na homosexuálov? 2) Ako manipulujú média tvoj názor? 3) Ako veľmi sú pre teba dôležité názory ostatných ľudí na tvoju osobu? 4) Ktoré farby sú tvoje najobľúbenejšie a prečo?
Rovnako si máme možnosť aj všimnúť to, že nie je to vedomostná súťať. Nie je možné odvôvodniť jednu správnu odpoveď. Samozrejme že prehľad vedomostí nám dodáva argumenty do nášho názoru, no poväčšina ide vždy o náš vlastný názor. Povieme, aké sú naše obľúbené farby, ale zamysleli ste sa, prečo je tomu tak?
Odpovedz si na otázky a veľmi významne vám to pomôže k vnútornému poznaniu.

1. Zbavte sa prízmených rečí o cudzích ľuďoch, o ich vzhľade, postave, oblečení. Ak sú pekné, určite im o nich povedz. Ale nech ťa ani nenapadne znevážiť niečí zovňajšok a nie to ešte pred niekým iným. Všetci sme si rovní. Niekto má viac toho tam, niekto tam. Staneš sa slobodnejším, ak začneš vnímať a určovať hodnotu ľudí podľa ich UVEDOMELOSTI K SVETU. Ja si to všímam napríklad na vzťahu k prírode.

2. Nauč sa nové veci. Nenechaj svoju myseľ brázdiť nezmyselnými myšlienkami. Určite máš medzery v určitých vedomostiach. Zlepši sa v cudzom jazyku, začni sa učiť nový jazyk. Je to geniálna vec, čo sa môžeš naučiť a raz to aj využiješ.

3. Neber veci ako samozrejmosť. Naši rodičia tú nie sú večne, ani prarodičia. Ani pitná voda. Ani to jedlo, ktoré ti dnes nechutilo. Už ste skúšali pri každom prehltnutí čistej vody si pripomenúť, že je veľa krajín, ktoré k nej prístup nemajú a je známy fakt, že jej o niekoľko rokov bude veľmi, ale skutočne veľmi málo? Nie? Nič nie je samozrejmosť.

4. Drž sa ďaleko od toxických ľudí. Toxickí ľudia radi získavajú informácie o veciach zo života iných, radi ich roznášajú a dodávajú k ním vlastné postoja s cieľom ovplyvňovať. Sme ľudia, je prirodzené, že náns zaujímajú aj životy iných. Avšak toxic people rozoberajú ľudí, riešia ich oblečenie, všetko. Ak vieš, že máš v okolí, človeka, ktorí hovorí veľmi nepekne o niekom bez pádneho dôvodu. Daj si na neho pozor a drž sa ďaleko. Sú aj ľudia, ktorí konajú s rozporom so všetkými mravmi, určite ťa napadnú príklady a na neho sa sústredí zlá pozornosť každého človeka. Ale riešiť ľudí, o ktorých nič nevieme, je zbytočné.

5. Never všetkému čo počuješ. Utvrď si, čo je pravda.

6. Nezabúdaj na prírodu. V zemi je veľa energie. Sila ktorú potrebuješ. Len sa započúvaj.

7. Ak máte rodinný dom, snaž sa priložiť ruku k dielu v záhrade. Ak máte aspoň balkón, zvážte založenie pestovania vlastných plodín, či byliniek. Keď aj trochu, nevadí. Je dobré nebyť až tak závislí od systému (štátu) a mať vlastné potraviny (aspoň niektoré).

8. Oceň druhých. Poďakuj matke za dobrú večeru, za pomoc v ťažších situáciách, oceň babku s dedkom za všetku starostlivosť. A to sú iba tie základné ocenenia, ktoré majú byť splnené. Príbuzní okolo musia vedieť, že ste vďační za ich starostlivosť. Učte vďačnosti aj mladších. Oceňte druhých za ich správny alebo rozumný názor, za ich pomoc niekomu. Za niečo, čo sa netíka prízemného oblečenia, alebo materiálnych vecí, i keď to nie je zlé. Oceňte ich za ich snahu, alebo niečo, čo si všimnete.

9. Zastaňte sa druhých. V kolektíve je to ťažké, ale ak sa to naučíte, získate rešpekt a vnútornú slobodu. Keď som bola o niečo mladšia a videla správanie, ktoré by si zaslúžilo zastanie sa niekoho, nikto z nás nemal odvahu. Ale ako človek rastie, ocitne sa na vysokej kde sa s tým tak často nestretne, ale môže to vidieť hocikde na ulici. Čírou náhodou. Alebo doma. Zastaňte sa rozumne, s pokorou a inteligenciou osoby, ktorá sa ocitla v nepráve, zastaňte sa dobrej veci, zvieraťa. Budete vnútorne silnejší.
10. Športujte. Nemusíte chodiť na žiaden loptový šport, stačí si ako ja ráno zabehať, alebo si spustiť na youtube kanál passion for profession a trénovať určité partie tela. Prečistí vám to myseľ, zbaví stresu a získate lepšie krivky.

11. Doprajte si dobré jedlo. Nie najdrahšie, ani krásne naservírované. Vymeňte obyčajné cestoviny za celozrnné, získate tým viac bielkovín a vlákniny, vymeňte obyčajnú múku za celozrnnú či špaldovú, nazrite do bio obchodov na raňajkové zmesi alebo zalievacie prásky, pokiaľ ráno nestíhate raňajkovať. Sú skvelou formou na zadovážanie dostatočných nutričných hodnôt pre telo. Zvážte konzumáciu olejov. Ja osobne mám olej z čiernej rasce, ktorý sa podáva nalačno, jedna lyžička. Vedomie, že ste urobili niečo pre vaše telo zvnútra, vás veľmi povzdbudí.

12. Pite zelený čaj, kupovaný v kvalitnej čajovni. Nie porcovaný v sáčku. Získate množstvo energie a vaše telo dostane veľkú dávku antioxidantov.

13.Skúste autogénny tréning. Presne toto si napíšte do youtube, dajte si slúchatká a nechajte vaše telo zrelaxovať.

14. Brigádujte. Ak chodíte do školy pochopiteľne. Vlastné peniaze sú najlepšou formou uspokojenia hmotných túžieb bez pomoci iných alebo bez darov. Presne si spomínam, keď som na 12-hodinových nočných zvažovala, či to človeku za to stojí. Ale keď som sa za tie peniaze dívala na polárnu žiaru v Nórsku, vedela som, že je to to najlepšie, čo som mohla spraviť. Preto neseďme doma (ak samozrejme nerobíte na trvalý pracovný pomer), stanovme cieľ a poďme na tom makať!

15. Nepýtajte od rodičov nič. Idú do obchodu? Nemusíte ich ovešať požiadavkami, chcieť energetický nápoj, čipsy, cukríky. Niekedy sa stane že niečo potrebujeme. Ale už roky som mamine nepovedala, aby by priniesla niečo z obchodu. Zoberte do úvahy, koľko vaši rodičia drú v práci (ak to nečíta niekto, koho rodičia sú za vodou), a snažte sa im pomôcť. Odbremeniť. Nežiadajte od nich veľké dary. Zarobte si na ne sami.

16. Len sa zastavte, ľahnite si pod oblohu, dívajte sa. Precíťte prítomný okamih.

Kristína Krížová

Prečo je vďačnosť taká dôležitá?

10. ledna 2018 v 22:09 | Kristína Krížová
Pokiaľ chcem začať napĺňať myšlienku blogu, pre ktorý som ho práve obnovila, začnem s mojou veľmi obľúbenou témou v rámci sebarozvoja a tým je vďačnosť. Všetci určite vieme že musíme byť vďačný, resp. ďakovať. Tak nás to učí spoločnosť, tak nás to učia rodičia. Ďakovať v obchode, ďakovať za veci, ďakovať za služby. Ak niekomu čosi požičiame a nepočujeme od neho ďakujem, alebo skrátka nevidíme jeho vďaku, vyvolá to v nás pohoršenie. No tento článok nie je o vďake v medziľudských vzťahoch, akú všetci poznáme. Bude o vďake práve vo Vašom život, za veci ktoré máte, za ľudí akých máte okolo seba, za zdravie Vás a Vašich blízkych. Práve o tomto bude nasledujúcich pár riadkov.
Vo svojej podstate ide aj o to, že myšlienková forma vďaky a radosti nám môže priniesť dlhovytúženú radosť zo života a precítenie všedných chvíľ, ktorými sme obklopení. Ak začneme brať tie najbanálnejšie veci ako veľké a skvelé, náš život sa transformuje do inej podoby. Budeme si vedieť lepšie vychutnať veci, lepšie ich precítiť a z vlastnej skúsenosti viem, že vďaka sa vždy znásobuje a vracia nám ešte krajšie a lepšie zážitky, otvára nám dvere tam, kde boli pred tým len steny.

Najlepším spôsobom, ako začať s týmto geniálnym jedným slovkom je poďakovať sa v hlave za niečo hneď ráno a taktiež aj pred spaním. Je toľko vecí, ktorými sme v živote obklopení. Určite ste počuli už starý známy citát, že pokiaľ chceš zmeniť svoj život, musíš zmeniť najprv svoju myseľ. Naša myseľ je tak geniálna vec, dokáže doslova čarovať. Ak ste videli film the secret, určite viete o čom hovorím. Moja vlastná skúsenosť o tom svečí. Mala som jednu túžbu. Bola maximálne nereálna a zrovnanie s túžbou a realitou bola asi 1:10. Dlhotravujúce premýšľanie nad niečím, umocnené pocitmi radosti dokáže takúto túžbu naplniť. Ale má to jeden háčik. Nenaplnilo ju presne tak ako som chcela, podľa plánov. Drží sa to podľa hlavnej myšlienky z hlavy, no scenár si to tvorí samé. Tá myšlienka prinesie príležitosť. Čiže nikdy nie výhru, okamžité zdravie, alebo čosi, čo si len predstavíme. Najprv sa nám naskytne príležitosť. Zo začiatku ani nemusíme vedieť že práve toto bude cesta k môjmu snu, mojej túžbe. Ale až potom si uvedomíme že : "aha, keby tohto človeka nestretnem, nemala by som otvorenú cestu ďalej." "ak by sa nestala táto náhodná vec, nebolo by to tak či onak". Našou mysľou si vieme zostrojiť realitu v ktorej živote. Jasné že nie také jednoduché, ako sa o tom píše a ešte ľahšie číta. Je to zložité, ale nie nemožné. Začnime najskôr ďakovať za bežné veci, až potom sa k nám ľahšie dostanú príležitosti.

Za Vašu mladosť - Uvedomili ste si už, že čím viac sa tešíme na koniec týždňa, na dovolenku, na leto tým viac Vám pribúda rokov? Skúsme si predstaviť teraz sami seba v roli 85 ročnej babičky či dedka. Tak veľmi by sme chceli vrátiť čas, vyskúšať mnoho vecí, naučiť sa žiť so všetkými zmyslami otvorenými, vychutnať si veci.. len sa už nedá. Namiesto toho budeme ako starší prežívať problémy iných charakterov. Nie je dôležité či máte v tomto veku skoliózu alebo ploché nohy. Ste mladí, zdraví ľudia. Viete chodiť. Je super sa to naučiť a brať to za samozrejmosť. Ale myšlienka, že sme pripútaní k posteli a nevládni sa sami obriadiť je dehonestujúca. Ale vy ste mladí, schopní života, s dávkou energie. Nevadí, že sa musíte ešte učiť na cudzí jazyk alebo na maturitu. Vidíte, máte zdravé oči. Možno nosíte okuliare či šošovky, ale to vôbec nevadí. Dokážete vidieť. Choroba nám môže zo dňa na deň zničiť nejakú základnú činnosť, niečo dôležité. Buďte vďační za svoje telo, ďakujte za svoje nohy, za svoje srdce ktoré bije. Možno niekto práve v tejto chvíli čaká na rozsudok smrti s infarktom myokardu. Zrelaxujte svoju myseľ a otvorte ju. Nešírme zlo, vážme si prírodu, chodievajme do nej s láskou a rešpektom.

Je nesmierná spústa vecí za ktoré sa dá ďakovať, stačí sa pozrieť na všetko okolo Vás. Na Vašich zdravích prúbuzných. Možno že ste sa včera pohádali a dnes nemáte náladu ich ani vidieť, poďakujte sa za ich zdravie. Už len takáto myšlienka sa Vám vráti. Vaše zdravie bude opätovne oplatené. Kto ešte zatiaľ nemá vedomie o nejakej sile myšlienke, môže takýto článok pokladať dokonca za smiešny. Vôbec to nevadí, každý sme na inej mentálnej úrovni, to neznamená že to je zlé. Len je to iné :)

Ak Vám niečo takéto práve behá po rozume, je to absolútne v poriadku. Ak mám obrovský stres zo skúšky, alebo ste sa príšerne pohádali s priateľom, vyhodili Vás z práce, čokoľvek, nebudeme mať chuť ďakovať za nohy, zdravé oči či lásku okolo nás. A tu je problém, že ak sme v duševnej pohode a aj naša myseľ vykazuje uvoľnený stav, oveľa lepšie vieme inému človeku poradiť. Vieme ďakovať, máme kopec energie. No ak sa niečo deje, my skrátka nemáme duševnú rovnováhu, nebude to až také jednoduché. Tajomstvo vďaky je aj akousi formou útechy. Popri zlej veci aká sa stala, sú tu stále iné naokolo. Nemusíte vtedy však vďaku siliť. Vyriešte si problém, otvorte obzory a aplikujte vďaku do každodenného života. Dovoľte, aby sa stalo Vašou súčasťou. Sami budete neraz prekvapení, keď zistíte, ako úžasná vie byť Vaša myseľ a ukázať
Vám čo všetko máte navôkol seba. Neničme, nebúrajme a nekritizujme. Nie sú všetci ľudia zlí. Nie sú ani všetci dobrí. Berte všetkých a všetko s rezervou. Otvorte sa len pár ľuďom. Nebojte sa nadväzovať nové kontakty, pestujte kvalitné priateľstvá, doprajte si chutné a zdravé jedlo, čítajte, obohacujte Vašu myseľ o nové poznatky a vedomosti. Vždy sa Vám zídu. Učte sa cudzie jazyky. Zaujímajte sa o dobro vo svete. Nepodporujte správy v televízii. Netíkajú sa Vás. Kúpte si nový kvet a starajte sa oň. Zájdite za rodinou, u ktorej ste dlho neboli. Urobte niečo, čo ste dlho odkladali.
Spravte si relaxačné chvíle a vychutnajte si oddych. Ďakujte za Vás, ďakujte za to že ste. Ste súčasťou skladačky niečoho veľmi významného. Ste významný. Nezabúdajte :)

Kristína Krížová

Aký je návrat na blog po troch rokoch?

5. září 2017 v 14:45 | Kristína Krížová
Spomínate si ešte na posledný článok zpred neuveriteľných, troch rokov? Nikdy by ma nenapadlo, že ešte niekedy otvorím portál blog.cz a dokonca titulok s názvom "nový článek". Tri je magické číslo, možno to niečo bude mať do seba. Na mojom instagrame som zavesila story, kde som sa pýtala vyslovene na ľudí, ktorí ma sledujú ešte od čias blogovej éri. Bolo ich na moje veľké počudovanie dosť. A vlastne aj kvôli Vám, ktorí ste sem chodievali kedysi, mali ste radi či už stránku, alebo príspevky ktoré tu boli pridávané, veľmi Vám ďakujem za Vašu podporu a čas, ktorý ste venovali čítaniu práve mojich článkov. Chcem privítať aj ľudí z môjho okolia a dokonca aj tých, ktorí ste o tomto blogu nikdy nevedeli a nepočuli.

Pre tých, ktorí ste už dávnejšími čitateľmi : Príde mi neuveriteľné, ako ste mohli prečkať celý ten čas až do dnešného dňa. Váš podiel pre obnovenie blogu bol najvplyvnejší a ak by ste tu práve VY neboli, tento blog by zostal viac v zatratení. Hoc, dovolím si tvrdiť, že raz za uhorský rok som sa sem šla pozrieť a objavila som kedysi dávne spomienky. V budúcnosti, budem nemierne rada za Vaše spätné komentáre, ktoré su pre majiteľa blogu krištáľom jeho samotnej tvorby. Pomáha nám to vidieť, komu článok pomohol, komu sa páčil, či naopak nepáčil. Každá reakcia je u mňa vítaná, pokiaľ je napísaná s rozvahou a dávkou múdrosti. Sem s tým!

Pre tých, ktorí ma poznajú dlho, ale o blogu nikdy nevedeli : Možno som sa Vám zmieňovala niekedy o blogu, možno nie. Pokiaľ ste niekedy blog viedli, môžte vedieť, že samotný blog je veľkým odrazom vnútra osobnosti, ktoré si v sociálnom živote naozaj prísne strážime. Predsa len, komu dovolíme aby nakukol do nášho vnútra? Dvom ľuďom? Trom? Je to naozaj minimálne číslo. Polovicu strednej som popri iných veciach strávila písaním článkov práve na blog. Blog mi určitým spôsobom pomohol spoznať samú seba, moje názory a objaviť to vnútro, ktoré by som inak nenašla. (tak ľahko). Možno sa sem niekedy vrátite možno nie. Chcem Vám poďakovať za Vašu návštevu pri tomto článku a rada Vás uvidím aj nabudúce.

Čo sa v mojom živote zmenilo za posledné tri roky?
Posledný rok na strednej som strávila študovaním podkladov na prijímačky k LF UK. V lete 2015 som spoznala môjho priateľa a už dva roky máme spoločný krásny vzťah. Vzťah je náročná vec. (vo všetkej počestnosti). Niekedy je na mále, niekedy je človek v nebesách, inokedy žiarli, alebo vysvetľuje. Milovať je krásne a povznášajúce.

Úspešne som zložila maturitnú skúšku a tým pádom aj ukončila štúdium na strednej zdravotníckej škole. Tí, ktorí ste čítali články ešte z toho obdobia, určite viete, že mnoho z nich je naplnených práve poznámkami zo školy. Stredná ma veľmi okresala, je to obdobie kedy je človek v dynamickom rozvoji fyzickej aj psychickej stránky samého seba. Na strednej som mala možnosť spoznať tiež zaujímavých ľudí, ľudí, ktorých viem že sú správni a aj tých, s ktorými sme viac v kontakte neni. Každý z nich má čosi do seba a som za nich rada.

Ak si pamätáte na moje veľké nadšenie pre medicínu a pýtate sa ako som na tom dnes, z radosťou a pokorou Vám oznamujem, že od 4.9.2017 je zo mňa medička. Včera som bola na zápise a môj doteraz najväčší sen sa splnil. Prihlášku som si podávala aj hneď po strednej, no nevzali ma. Ani sa nedivím. S chémiou som tam šla takpovediac na slepo. Biológia bola zvládnutá bez chyby. Ale tá chémia.. Taktiež som viac času venovala v období prijímačiek súbežnému učeniu sa na maturity. Vtedy mi to bolo veľmi ľúto a nemôžem zabudnúť na pohľad cez okno na horizont, ktorý mi zmenil mienku na doposial prežitý rok. Chcela som si ešte prezrieť nejaké miesta, zažit nejaké zážitky a vedela som, že pri štúdiu medicíny to bude vzdialené. "Celý rok si budem zarábať a o rok dám prijímačky ako lusk"

A aj to vyšlo. Kým sa dostaneme ešte k práci, tak nesmiem zabudnúť, že moja prihláška putovala na SPU v Nitre, na odbor výživa ľudí. Bolo to mylné rozhodnutie, no malo to čosi do seba. Čakala som, že za rok sa naučím aspoň čo to z výživy, kedže ma fitness a strava veľmi zaujímajú. No na moje sklamanie, som vyfasovala predmety, ktoré nemali s výživou vôbec nič spoločné. Spoznala som tam super ľudí, ako napríklad Sisu, Barbor či Romču. Spravila som skúšku, aby som získala počet kreditov, ktoré treba na zápis do druhého semestra. Druhý semester som sa viac nedostavila. A to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som mohla spraviť. Nikdy neseďte na zadku na škole, pokiaľ to nie je to, čo naozaj chcete. Vysoká je o výbere. Namiesto tohto chodenia niekoľkých mesiacov do školy, čo neviedlo k ničomu, som vedela, že to čo chcem študovať, bude medicína. Pamätám si na hádky, ktoré som doma s maminou mávala kvôli škole. Keď som prestala chodiť do letného semestra a chodievala som len robiť, bola veľmi nervózna. Vedela som, že sa určite bojí toho, že by som sa vzdala svojej ambícii na medinu. No ja som vedela, že to sa nestane. Tento sen, táto ambícia vo mne aktívne žila niekoľko rokov a je to to, čo chcem vedieť, v čom chcem byť dobrá.

Sny, cesty, knihy : K mojím veľkým zážitkom určite patrí májová návšteva Londýna s maminou a krstnou. Ďalej nesmiem zabudnúť na tohtoročnú dovolenku s Kikou v Taliansku v regióne Kalábria. Južnú stranu Balatonu s Nicol. Minulé leto som navštívila Caorle, ostrov Pag v Chorvátsku a Tihany pri Balatone, pričom výlet bol zameraný hlavne na levanduľové polia.
Kto ma poznáte, viete že mám rada psychologické knihy, od kiaľ beriem inšpiráciu a reálne fakty k mojím článkom z kategórii psychológia. Podarilo sa mi obohatiť moje vnútro novými knihami, z ktorých typy budú pribúdať postupne. V auguste som vďaka môjmu priateľovi bola na Donovaloch skúsiť plachtenie vo výškach na paraglidingu. Tohtoročné návštevy stredného Slovenska s priateľovou rodinou patria k mojím obľúbeným. Veľkým zážitkom bola aj noc v hoteli Grand Hotel River Park v Bratislave. Bol to môj dávny sen a po výplate, sme s Nicol boli práve na jednu noc v tomto pompéznom hoteli.



Vysnené miesto..Provensálsko

3. ledna 2014 v 13:30 | Kristína Krížová
Ahojte blogáci! :) Tento článok mám v rozepsaných uložený už tri týždne a čakala som na deň, kedy sa zobudím s pocitom že je čas ho zverejniť. Dnes ráno som vstala s pocitom že je leto. Chápete v januáry! Vonku svieti slnko, počula som hučať kosačku a všetko mi prišlo také, letné. Bodaj by bol aspoň marec. Pred rokom som písala na blog post o : miestach kam by som sa chcela pozrieť. Samozrejme je ich veľmi veľa, ale vybrala som také srdcovky a medzi nimi je aj južná oblasť Francúzska - Provence, ktorému sa práve dnes budem venovať.
Okrem toho by som chcela začať kresliť sama takéto obrázky ktoré pridávam k článkom, budem sa teda musieť posnažiť a začať kresliť pravou mozgovou hemisférou :)

Áh, moje milované Provensálsko : Spolu s Toskánskom patria už rok a pol medzi moje top dve miesta, kam sa chcem ísť pozrieť. Vôbec netúžim ísť na dovolenku za veľkou exotikou, ale stráviť dlhý čas na juhu Francúzska. Nie je to len za nekonečné levanduľové lány, pokoj ktorý z tadiaľto sála, ale pre mňa toto miesto predstavuje slobodu.
Vraví sa, že kto hľadá slnko v Provensálsku, nenájde ho len na oblohe, ale aj v sebe. Nikdy ma neťahali americké veľkomestá, ako napr. New York, ale už len z obrázkov, videí a hudby mám pocit že je Provenálsko mojím druhým domovom. Zvláštny pocit nie? :)

Typickosť: Najdôležitejšími rysmi krajiny sú predovšetkým prírodné prvky a to od levanduľových polí miešajúcich sa s pšenicou, slnečnicami a vinohrady tiahnuce sa až po okraje ciest. Poznáte tie preslávené provensálske byliny? Rozmarín, tymián a bazalku.
Kamenné ulice sú plné reštaurácií, kaviarničiek ktoré lemujú vysoké platany. Počas celej letnej sezóny sú k dispozícii na kúpu rôzne koreniny, sušené kvety, mydlá a typické provensálske suveníry.

Niečo o dobrej nálade, tipy ako dobrú náladu udržať

20. října 2013 v 17:31 | Kristína Krížová
Dnešný článok bude spadať do rubriky When I think a bude zameraný predovšetkým na dobrú náladu. Poznáte tie veci ako stravujte sa zdravo a cvičte. My sa však na dobrú náladu pozrieme na trošku z iného uhlu. Dúfam, že Vám tento článok niečo dá, možno vás inšpiruje, pomôže vám, alebo si aspoň spríjemníte voľné chvíle :)

Tajomstvo dobrej nálady už nie je tajomstvom : Niektorí ľudia sú od prírody veselo naladení a dokážu v nás svojím úsmevom "prebudiť hormóny šťastia". Naopak sú osoby, ktorých nálada klesá z hodiny na hodinu, ako horská dráha z filmu step by step. Kedysi som patrila k druhej skupine, ale od augusta som pochopila určité veci, vyrovnala sa a zostala naplnená šťastím. Od septembra som mala zlú náladu len jediný raz. Samozrejme treba rozlíšiť, či zlá nálada vzniká bezdôvodne, alebo ju získate po hádke (čo je prirodzené). Každý máme svoj vnútorný svet, v ktorom sa odohráva čosi úplne iné ako pozorujú ostatní. Je pre nás trízniace, ak sa cítime bezdôvodne nešťastní. Väčšinou tieto stavy prichádzajú, ak si človek začne uvedomovať čo mu chýba, potom sa začne obviňovať, alebo sa porovnáva s niekým, kto má takpovediac "lepší život". Pre túto časť doporučujem prečítať jeden článok a ním je : Vďačnosť, návod pre lepší život.

Tryptofán, serotonín a melatonín : Najskôr by som zablúdila do jedného odvetia medicíny a tým je endokrinológia. Jedným z hormónov, ktoré sa produkujú v mozgu je serotonín. Má význam ako neurotransmiter, čiže prenáša nervové vzruchy. Jeho syntéza (tvorba) je ovplyvňovaná aj svetelným žiarením. Preto počas dlhých zimných mesiacov máme väčšine sklony mať deprimovanú náladu, sme podráždení a nevrlí. Tento hormón je zodpovedný za dobrú náladu a optimistické myslenie. Máme tu ešte jednu amynokyselinu a tou je tryptofán. Nachádza sa v banánoch. Po určitej úlohe sa tryptofán mení na serotonín. Preto ráno pred odchodom do školy zjedzte jeden banán, aby ste si udržali dobrú náladu a schopnosť sústrediť sa. Melatonín je hormón, ktorý sa produkuje pri stmievaní práve zo serotonínu. Je zodpovedný za dobrý spánok a pekné sny. Čím je menšia koncentrácia serotonínu v mozgu, tým menej melatonínu sa z neho premení.
Ako prispieť serotonínom? 1. Cvičenie 2. Vitamíny skupiny B obzvlášť B1, B3,B6,B9 (pomôžu preniesť tryptofán na serotonín)

Vďačnosť - návod k lepšiemu životu

23. srpna 2013 v 19:02 | Kristína Krížová
Drahí čitatelia :) Dnes je tu sľúbený článok, do ktorého sa budem snažiť vložiť čo možno najviac myšlienok a motivácií. Gratitude (vďačnosť) je mojou veľkou prioritou. Od malička nás učili ďakovať za rôzne veci alebo skutky ktoré pre nás niekto spravil, veď to poznáte. Ale ja sa budem dnes zaoberať vďačnosťou nie ako rutinou, ale slovom, ktoré Vám každý deň ukáže všetky skvelé veci, ktoré sú okolo Vás a všetko to dobré, čo sa Vám deje každý jeden deň.

Možno ste aj vy niekedy mali ten pocit ako "Mám hrozný život, toto sa môže stať len mne, nič mi nevychádza, nemám veci ktoré by som si prial/a." Nasledujúcich pár bodov Vám pomôže do vášho života zaviesť zaujímavý spôsob vďačnosti



Vďačnosť je, keď sa človek prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré v živote má. Táto zmena zaručí každému doživotnú spokojnosť.

Cesta do sveta

30. června 2013 v 15:34 | Kristína Krížová
Ahojte :) Dnešný článok bude predovšetkým zameraný na zvažovanie práci, uplatnenie sa v živote a ako úzko s týmto všetkým súvisia práve cudzie jazyky. Nápad na tento článok sa mi dostal včera, ako som na viacerých blogoch čítala že sa začínajú učiť iné jazyky. Väčšinou to bola španielčina. Čo sa tíka mňa, od prvého ročníka základnej školy sa učím nemčinu a zdokonalujem sa v slovnej zásobe aj doma. Angličtinu ovládam naozaj veľmi veľmi pasívne, ale v najnutnejších situáciach by som sa dorozumieť vedela. V škole máme latinčinu a to práve odbornú terminológiu v oblasti medicíny. Je to mŕtvy jazyk a tak by som s ním inde ako v oblasti medicíny nepochodila. Ako samouk sa učím taliančinu. Je to asi od minulých prázdnin, kedy som dostala takýto nápad a kúpila si knihu talinačina pre samoukov. Ak mám pravdu povedať, naposledy som ju otvorila v januári. Ešte by som sa chcela vyjadriť k nórčine. Písala som o Nórsku aj článok. Jeden čas som sa venovala aj nórčine, ale je neskutočne náročná a tak som to vzdala.


Kvalita a kvantita : Isteže je lepšie vedieť jeden či dva jazyky poriadne, ako 7 jazykov po pár slovíčok a nejakých úryvkov z gramatiky. Sú tu prázdniny a keď vám odídu všetky nápady a pochytí vás prázdninová nuda alebo bude zlé počasie, zamerajte sa na cudzí jazyk. Najlepšie bude, ak budete nadväzovať na jazyk, ktorý sa učíte v škole. Tak budete v ňom môcť vynikať a práve úspech vás posunie ešte ďalej a ďalej. Školy, ktoré idú podľa nového systému, sa učia dva jazyky. Ktorý sa vám viac páči? Ktorý sa vám ľahšie učí a v ktorej krajine by ste sa mohli presadiť? Skúste na tieto otázky odpovedať do komentára.

Motivačné platy : Na Slovensku nie sú peniaze. A už ich viac ani nebude. Nie sú peniaze na školy, do zdravotníctva, na dôchodky a už vôbec nie na platy. Veľa ľudí a detí už odmalička rozmýšľajú smerom, že pôjdu pracovať do zahraničia. Zoberme si pre porovnanie Rakúsko. Upratovačka zarába viac ako učiteľ na slovensku. Mnoho ľudí na otázku o výbere povolania odpovie : Chcem byť právnik. Ale prečo právnik keď my nie sme právny, ale korupčný štát? Na vysoké školy sa dostáva cez peniaze a známosti, policajti, doktori všetci sú na úplatky. Česť výnimkám.

Vzdelanie má horké korienky, ale sladké ovocie : Premyslite si v hlave vaše ciele, plány a ambície do života. Keď už chodíte na strednú školu, alebo gymnázium, zamerajte sa na štúdium. Predstavte si že budujete jednu pevnosť. Čím viac dobrých známok nachytáte, čím viac sa vám bude chcieť učiť, tým pevnejšie základy budete mať. Spravte si pevný hrad, aby vám ho v dospelosti len tak niekto nezrútil. Robíme však chybu, že si ho rúcame sami. Kašleme na všetko, sme mladí. Uvažujme preto mozgovou hemisférou pre racionálne uvažovanie a to tak, že myslime na budúcnosť už teraz. Kúpte si nejaký doplnok vášho jazyka. Najviac rozšírene jazyky sú angličtina a nemčina. Určite sa nikto nezačne učiť úradny jazyk Iránu. V kníhkupectvách nájdete množstvo kníh, či už pre samoukov, s nahrávkami. Ja som si kúpila knihu 15 000 nemeckých slovíčok. Pomôže to aj pri maturite.

Jazyk nememorujte, ale učte : Každý z nás máme istý druh pamäte a spôsob učenia sa. Niekto sa učíme tým že počujeme a niekto tým že vidíme. Napríklad moja kamarátka má audio pamäť. Stačí, keď jej text prečítam, a ona sa ho hneď naučí. Avšak ľuďom s vizuálnou (fotogenickou) pamäťou sa texty vybavujú prostredníctvo obrazov, ktoré prechovávajú v mysli. Pomôžu im farebné zvýraznenia a hlavne obrázky. Ako sa učí lepšie Vám? Keď sa však učíme slovíčka z jazyku, väčšinou je to z knihy. Preto sa ich síce naučíme, ale pamätáme si ich buď na krátku dobu, alebo sa nám mýlia a podobne. Preto si vytvorte spôsob, ktorý vám slovíčka uloží do dlhodobej pamäti. Povystrihujte si kartičky a na jednu stranu si napíšte slovo napríklad po anglicky a na druhú stranu jeho preklad. Kedykoľvek si môžete vybrať kartičku a povedať slovo, ktoré je na druhej strane a zároveň to o malú chvíľu skontrolovať. Takto vštepené a pravidelne opakované slovíčka vám v mozgu ostanú uložené veľmi dlho. Ja som sa takto naučila za dva mesiace 400 nových nemeckých slov. Nezabúdajte, že je lepšie si k jazyku sadnúť na 10 minút denne, ako na dve hodiny za týždeň :)

Aké jazyky sa učíte vy? :)

Nórsko - moja srdcovka ♥

16. dubna 2013 v 20:33 | Sydney
Dnes sa vydáme prekopávať si krajinu - Nórsko

Určite nečakajte žiaden výcuc z wikipédie, ale pridám Vám jedno video, kde nájdete presne celú podstatu tejto krajiny, potom pár krátkych faktov a nakoniec môj názor
Dnes počas slovenčiny sme písali beletrizovaný životopis, kde sme písali skôr fikciu a vymýšľali si veci ohľadom života. Ja som napísala, že som sa narodila v krajine Nórsku. A práve otázkou prečo ma tak zaujíma táto krajina sa dozviete nižšie.

Nórsko sa rozprestiera na škandinávskom poloostrove. Z nerastných surobín sa tu ťaží ropa a zemný plyn (v severnom mori) a taktiež aj drevo. Nesmieme zabudnúť na rybolov, ktorý je pre túto krajinu typickým. Elektrárne sú prevažne vodné. Svojich susedov má Rusko, Fínsko a Švédsko. Ako už vieme zo základných škôl z hodín zemepisu, hlavným mestom je Oslo. Úradným jazykom je nórčina, avšak deti sa v škole učia povinnú angličtinu a od piateho ročníka si vyberajú buď nemčinu alebo francúzštinu.
Vedeli ste že .. Študenti chodia do školy medzi 8-9 hodinou a končia medzi 13.00-16.00
Školský rok je rozdelený na jesenný a jarný semester a taktiež je to štát nazývaný : krajina polročného slnka?
Bilboardy sú po celej krajine zakázané?


Tak už to povedz! Prečo Nórsko? Vo videu, ktoré priložím až nakoniec článku sa dozviete všetky výhody a subjektívne podstaty. Do tohto bodu by som povedala že je to najmä kvôli pracovným podmienkam a celkovo sociálnej vystavanej politike. Zo skúseností ľudí, ktorí túto krajinu navštívili, vyplýva že ceny sú 4x drahšie ako u nás, ale za to platy sú 10x vyššie ako na našom Slovensku. Taktiež sú tam napríklad skvelé možnosti pre podnikateľov. Z ťažby ropy sú výnosy pre štátnu monarchiu a krajina má trojnásobné rozpočty sveta na rok. Tak sú spokojní a zabezpečení všetci občania.

Príroda? Vedeli ste napríklad že každú nedeľu sa chodí do hôr? Povedala by som, že je to už taká tradícia. Bohaté lesy, tmavé modré fjordy, studený severácky vzduch a nesmiem zabudnúť na to, že nóri si svoju prírodu veľmi vážia a správajú sa k nej tak, ako sa patrí.

24.12.2012

24. prosince 2012 v 15:09 | Kristína Krížová
Ako sa mi tu máte? Ako sledujem na srdci blogu, administrátori sa na negatívne ohlasy vôbec nevyjadrujú. Dosť ma to prekvapuje. Ešte včera som spravila vonku tieto fotky. Sneh bol ako cukor, ktorý mierne poprášil všetky zvyšné rastliny zo sezóny a okolie. Okolo piatej večer začalo snežiť oveľa hustejšie. Do rána to celé zmrzlo a aj ak prejdem stenu na dome je to samý ľad. Aj túto noc som spala u krsných. Okolo 1 hodiny sme prišli k nám. Budeme všetci večerať tu. Minulý rok boli ony zvlášť a my zvlášť.. Dnešný deň je magický. Okrem toho že sa teším z večere, darčekov, snehu ((ktorý je konečne na štedrý deň, pretože každým rokom nie je). Vonku cítiť vianočnú atmosféru všetko je zmrznuté, dokonca ani cez okno nevidieť pretože je to samý hustý ľad. A o strešných oknách ani nehovorím.
Mimochodom včera som bola kúpiť ten darček pre tatina. Čo myslíte že to je? Kúpila som mu ten magický kryštál šťastie. Aj ho odfotím aj zverejním. Ale až niekedy zajtra. Ešte som sa včera stretla s tou tetou, ktorej som predala jazdeckú prilbu a dve knihy. Vyplatila mi štyridsať eur a šla som späť ku krsným. Spravím si na blogu aj menší ikea rozpočet :] Trošku sa tu snobičím, ale veľmi sa teším že konečne budem mať veci ktoré chcem :]

Vonku máme klzisko. Celá plocha zmrzla a ja sa tam aj so psami šmýkam. S našou Lilou a s krsným/ou psom Lili. Pridám aj ich fotky, ale všetko až zajtra. Dnes si užijem túto bohatú atmosféru, zapíšem si tieto chvíľe hlboko do seba a budem sa chystať na večer. Večeriame o 18:00. Konečne sme všetci spolu. Ja, mamina, krsný, krsná, starký, starká + Lila a Lili.
Pripravila som aj videoblog, teda len video z vonka, aj moje šmyky na improvizovanom klzisku. 4x som spadla rovno do ihličia tak som s tým na dnes skončila :D Video pridám asi zajtra. Všetko až na I.sviatok vianočný.
Kým sme o jednej škriabali s krsným ľad z auta, vravel mi ako v správach dávali že dakde v rusku je -60. Pozerám čoo. My sa tu trasieme keď máme -4. A nórsko je ešte vyššie. Ja zbožňujem zimy, tuhé zimy. Mrzí ma, že na slovensku je to celé na ....
Teším sa keď opäť uvidím novú zimnú bundu. Idem doniesť drevo, pretože si zakúrime v krbe a budeme pozerať vianočné rozpávky/filmy.

Prajem vám všetkým krásne vianoce ešte príjemnejšie sviatky, radosť z večere, rodiny a darčekov :]
Sydney



My plans for the future

23. prosince 2012 v 18:49 | Kristína Krížová
Ak ste zablúdili do tohto článku, dozviete sa čosi viac z mojich plánov, predstáv do budúcna. Dopredu vravím že som veľký optimista čo sa tíka budúcnosti a držím sa mota že : "Zajtra bude ešte lepšie." Tento článok je už dva krát aktualizovaný a keď som si čítala veci, ktoré som písala pred rokom, tak sa moje plány skoro vôbec nezmenili, len sa upresnili a nejaké nové pribudli. Ako aj podľa sekcie obrázkov vidíte, svoje plány som rozdelila do troch okruhov. Prvý obrázkový riadok je čisto zameraný na strednú školu, druhý na vysokú (6-7rokov) a posledná pyramída sú už nejaké kľúčové obrázky, ktoré vám priblížia vizualizáciu textu. Tak poďme ďalej :)

Kopu vecí, ktoré si prajem na tieto obdobia sú materiálne a nájdete ich v menu vo Wishliste. Dúfam že sa mi podarí nakomplec si dokončiť izbu a vlastne tento veľký dvojročný projekt vyčiarknem. Zmenila som farbu, doplnila nábytok, dekorácie a posledné čo chcem je vstavaná skriňa a vlastne je to tak finančne náročné, ako všetky veci ktoré boli kúpené doteraz spolu. Potom ešte nejaké dekorácie čo by som našla a v podstate je to aj všetko. Pripomenieme si jeden článok, kde sú v mojej izbe tri zarámované obrázky, ktoré sú mi akýmsi "vodítkom" plánov počas strednej školy. Link. Ďalej sa chcem aktívne pripravovať na vysokú školu z podkladov a venovať sa škole a držať si známky. Chcem sa cítiť dobre, šťastne a slobodne. Vytvárať nové kontakty, pestovať tie staré a vyhýbať sa konfliktom. Dúfam že sa mi podarí byť chorá raz do roka a nie viac.

Konečne vymeniť jednorázové vstupy do posilky za permanentku, jesť zdravo a chutne, piť veľa vody, behávať, korčulovať, bicyklovať, venovať sa stále aj cvičeniu doma. Cez leto chodiť na skupinové cvičenia do esprii (my favourite fitness club), hrávať tenis. Ísť konečne na dovolenku, navštevovať častejšie wellness (v zime), usilovne blogovať, brigádovať a čítať knihy o psychológii. Motivovať iných a seba samú. Priať si len pekné a príjemné dni.


Druhá časť je zameraná len na vysokú školu. Toto obdobie mi príde oveľa komplikovanejšie ako tretí bod a tak tu bude popis najkrajtší. Už teraz sa veľmi bojím prijímačiek na vysokú školu (lekárska fakulta BA, TN, Česko). Spomínala som 6 až 7 ročné štúdium. Ja chcem ísť na všeobecné lekárstvo čo sa študuje šesť rokov a spraviť si ešte špecializáciu (buď chirurgia, gastroenterológia..). Štúdium bude určite veľmi náročné, a vážne si neviem predstaviť život v inom meste, ako to bude čo bude v tento čas so mnou. Skrátka dostať červený diplom a neustále sa zlepšovať v nemčine. Trochu aj premýšľam aká bude ekonomická, politická a mierová situácia vo svete v tomto čase.


Naozaj ma veľmi zaujíma ako bude môj život vyzerať, kde budem bývať, koľko budem mať detí a či vôbec, kde budem pracovať, ako sa zmením, koľkí ľudia odídu a pribudnú do môjho života? Každopádne ak by som to mala zhrnúť, pre mňa je dôležitá kariéra a tým je medicína. Dúfam že si v budúcnosti poďakujem že som sa toľko drvila nemčinu a budem môcť odísť do nemecky hovoriacej krajiny buď Švajčiarsko alebo Nemecko. Pred tým som zvažovala Nórsko, ale keď som sa aj od známej dozvedela že sa tam hovorí po nórsky a anglicky, nemčina by tam neprichádzala do úvahy. A kedže je mojím základom od škôlky nemecký jazyk, zbytočne začnem teraz s angličtinou a vlastne to ani neplánujem. Možno začať niekde v Švajčiarsku na nejakej klinike a postupným šetrením si peňatí si zaobstarať svoj vlastný dom. Veľmi snívam o dome, ktorý sa dosť podobá domu na druhom obrázku. Veľká vodná plocha vzadu za domom. Nádhera! Myslíte že môžu byť vo Švajčiarsku bežne v záhrade palmy? :D Chcela by som veľa cestovať, pomáhať ľuďom a zlepšovať sa vo svojej profesii. Ako ďalšiu vec, ktorú by som spravila je kúpa prázdninového domu v Toskánsku. O tom snívam už dávno a kúpiť si presne taký ten tradičný kamenný toskánsky dom uprostred dlhých žlto-zelených polí, s vlastným olivovým sadom, vinohradom a kľukatá cesta k domu bude viesť cez cyprušteky. T.j vysoké, štíhle pre túto oblasť typické stromy. V knihe Toskánska Vinice som čítala, že cesty sú tu preto také krivoľaké, pretože v minulosti nechceli kvôli ceste vypilovať stromy. A tak cesty obchádzajú stromy a nie sa stromy prispôsobujú ceste. Vychutnávať si toskánske víno a možno ste nevedeli zaujíma ma vinárstvo. Ale neviem o ňom nič :D

Druhý prázdninový dom by som chcela vlastniť v Provensálsku a to bližšie špecifikovať neviem. Skrátka vraciať sa na tieto dve miesta a aj za lekárskymi účelmi. Vždy som chcela vydať vlastnú knihu, netuším však o čom. Možno budem pri pití vína a jedení bruschetty písať román. Ktovie. Ale skôr ma zaujíma autobiografia. Chcela by som si adoptovať deti (bližší počet neviem) a s nimi vychutnávať dary života. Všimli ste si že ešte nepadla ani jediná zmienka o chlapovi? Neviem či to má niečo spoločné s rozvodom mojích rodičov ale mne je chlap alebo chalan aj v tejto dobe na príťaž. Ja neviem prečo je tomu tak. Ale život vie veľmi dobre prekvapovať, tak uvidíme ako sa pomenia kolónky.

 
 

Reklama