Čas na holé premýšľanie

Prvý týždeň strednej ♥

6. září 2012 v 17:19 | Kristína Krížová
4 dni neaktivity na blogu, ale veľmi veľká výkonnosť v novej škole. V pondelok sa otvorili dvere do
ďalšej fázi života. Na Strednú školu. Pripadí mi to ako včera, keď som si ako prváčka sadla
do lavice a učila písmená. Dnes už študujem na Strednej Zdravotníckej Škole. Môj výber nebol
príliš jednoduchý. Rozhodnutie o výbere školy je náročné a záväzné životné rozhodnutie.
Treba ho dobre zvážiť a vybrať si správne. Kiež by existoval triediaci klobúk, ktorý nám
presne ukáže, čo by sme mali robiť. Presne ako v Potterovkách ...
●●●
V prvý deň nám dali tonu, naozaj tonu učebníc. Už nie žiadny zemepis, ale knihy, ktoré vidíte na obrázku. Tie knihy sú len zlomkom toho, čo sme dostali. Je toľko toho, čo by som mohla napísať, ale sama neviem kde začať. Každú hodinu sa presúvame do inej učebni. Buď na stenách visia plagáty o ľudskom tele, alebo za vitrínami sú ukryté napodobeniny orgánov. Niektoré predmety nás učia lekári, ale väčšinou sú to kvalifikovaní učitelia/učiteľky. Kolektív : Sme v škole týždeň a preto sa nemôžeme rozprávať každý s každým. V triede je nás 27. A je ťažké naviazať rozhovor s dvadsiatimi-siedmymi ľuďmi. Treba na to čas. S ľudmi s ktorými som si na začiatku myslela, že absolútne vychádzať nebudem som sa včera na túre a dnes na nemčine spriatelila. Určite nebudeme kamarátky na život a na smrť, ale aspoň sa máme o čom zhovárať. Od základnej školy som si želala, aby sme bol tri super kamarátky. A to, sa aj splnilo. Spoznala som tu aj skvelých ľudí. Po týždni ale o nich viem povedať len toľko, aký majú prvý dojem. Ja som uzavretý typ, naviažem kontakt na menšiu skupinku ľudí, alebo menej ľudí, s ktorými si viem vytvoriť veľmi hlboký vzťah. Mám skvelú vtipnú spolusediacu, s rovnakým menom ako ja. Pred nami sedia dve baby, pohoďáčky. Jedna dostala odo mňa prezívku mladá pani a druhá zatiaľ má svoje meno :D V triede máme len jedného chalana! Je to divné, ak ste v miestosti s ľuďmi, s ktorými ste nikdy pred tým neboli a ony vás nepoznajú, a vy nepoznáte ich. Nikto nemusí povedať ani jediné slovo ale každý si aký taký obraz vytvorí. Ale ten obraz je vždy veľmi klamlivý. Na prvý pohľad môže byť utiahnutý človek taký zhovorčivý, že nemá len odvahu a priestor komunikovať.
Ak by každý pocit mal farbu, v našej triede by sme boli najžiarivejšia miesto na škole. Vymieňame si len pohľady, úsmevy a zatiaľ sa všetci len oťukávame. Ale škola ma baví, len si bude treba zvyknúť na každých sedem hodín.

 
 

Reklama