Na potulkách

Ako chutí Kalábria?

28. října 2017 v 19:44 | Kristína Krížová
Nikdy pred tým som o Kalábrii nijak extra nepočula, dokonca som ani netušila, ako krásne priezračné more je naspodku čižmy Talianska. Práve sedím za mojím bielym stolom v prechodnom študijnom bydlisku Bratislava, po pravej ruke mám anatómiu 1 a po druhej mám rámik s prekrásnou spomienkou na Tropeu. Viete si predstaviť dve mladé dievčatá, ako blúdia na vlastnú päsť letiskami a železnicami až k finálnej destinácii? Moju maminu veľmi obdivujem za obmedzenie strachu, na ktorý si musela po niekoľkých absolvovaných dobrodružstvách zvyknúť. Nikdy nezabúdajme oceniť rodičov, aj ich strach ktorí o nás majú. Ľúto nám bude až vtedy, keď sa zostaneme strachovať len sami o seba. Ak viete čo tým myslím, pri najbližšej príležitosti vstanete a objímete svojich rodičov s tým, ako im ďakujete za všetko. Obom Vám to spríjemní dník :)

Aby som nezahýbala od podstaty článku a tým je práve výlet na toto čarovné miesto, vtiahnem Vás najprv do malého okienka južnej časti Talianska : Piesok je tu diametrálne odlišný ako na severnej strane Talianska. Je belší, mäkší, no nenájdete tu toľko mušlí (povedala by som že skoro žiadne) ako napríklad v Caorle. Celé mesto Tropea je postavené na vysokom kopci, ktoré zospodku obmýva more. Ak chcete zísť k moru, prekonáte nemálo schodov. Dole sa ide ľahko, no po úmorne teplom dni a uťahanom tele sa cestou hore budete cítiť akoby kráčate k nebeskému oltáru. Typickým symbolom je napríklad červená cibuľa, ktorá sa vo veľkom exportuje. Nájdete ju na magnetkách či rozličných iných suveníroch. Z Kalábrie sme navštívili nasledovné mestečká : Zambrone, Briatico, Capo Vaticano. Kalábria je samá o sebe veľmi veľká a tento článok pokrýva len jej malé obsadenie. Ak sa rozhodnete pre mestečko Tropea, resp. návštevu blízkych oblastí Kalábrie budúce leto alebo sa chcete len odreagovať od bežného dňa a v mysli uletieť kamsi pri more, ste na správnom mieste.


(Kostol, predstavujúci ikonu Tropei)


Na stránke leteckých spoločností sme si vyhľadali letenky na letisko Lamezia Terme. Náš štart začínal z Budapešti. Veľkou nevýhodou bol práve zdĺhavý transport do Maďarska. Ak by sa dalo, určite by som zvolila Viedeň. No náš let bol nekompromisný a zostal zo štartovacieho miesta Budapešť. Keď sme sa konečne dostavili na letisko a pri check-in odovzdali našu batožinu, mohli sme sa venovať motacím činnostiam. Pozorovali sme ľudí, chodili hore dole až nakoniec sme prešli kontrolou a čakali na lietadlo. Letecká spoločnosť Wizz Air šetrí na mieste, ako je napríklad čakacia hala. Čakali sme takpovediac vonku pod hangárom na príchod nášho ružového lietadla, ktorý putoval do Talianska. 19.7.2017 o 19:05 bol plánovaný odchod. Cesta lietadlom bola veľmi píjemná, pozorovali sme oblaky, vzďalujúcu sa krajinu, až nakoniec sme po dvojhodinovom lete dorazili do Lamezia Terme.

Lamezia Terme Aeroporto bolo veľmi malé. Vzhľadom teda na iné letiská. Vyzeralo viac zastarane ako napríklad letisko v Budapešti, no vyzeralo útulne a človek sa v ňom vedel ľahko zorientovať. Našou ďalšou úlohou bolo dostať sa z letiska na hlavnú vlakovú stanicu Lamezia Terme Centrale. Pôvodne sme plánovali ísť pešo (áno v tme a s kuframi), no vzhľadom na súčasnú situáciu s imigrantmi v Európe sme uprednostnili taxík. Milý a ochotný taxikár nás ako švihnutím čarovného prútika dopravil na nami zvolenú vlakovú stanicu. Nespomeniem si, kedy presne nám mal odchádzať vlak, no pamätám sa, že sme čakali pred vlakovou stanicou v malej kaviarni oproti. Bolo príjemne teplo a popri vnímaní vytrubujúcich áut sme sa napokon dočkali aj nášho vlaku. Z vyššie spomínanej vlakovej stanici sme šli na vlak talianskej spoločnosti Trenitalia, kde sme prestupovali v mestečku Rosarno. V Rosarno sme ešte počúvali žabacie zvuky, ktoré doliehali z väčšieho jazera ohraničeného plotom. Všade bola tma, našťastie sme tam neboli úplne samé a spolu s nami čakali na vlak do Tropei aj iní ľudia.
Okolo polnoci sme dorazili vlakom do mestečka Tropea. Mala som v hlave mapu, kadiaľ presne sa pôjde do nášho hotela, no v tme vyzeralo úplne všetko inak, ťažko sa orienovalo a ešte ťažšie kráčalo s ťažkými kuframi. Mesto v noci úplne žije. Pomaly sme sa dostali na dlhú promenádu prepletanú obchodíkmi, reštauráciami, barmi a bláznivých talianskych ľudí, ktorí žili vo dne v noci. Viac krát sa nám overil fakt, že taliani (určite zrovna tí, s ktorými sme sa rozprávali) nevedeli ani ceknúť po anglicky. Snažili sme sa od nich zostiť kadiaľ sa dostaneme do hotela La Perla Tropea. Mladý šarmantný pár sa nám snažil rukami, nohami po taliansky vysvetliť kade máme ísť. No poznáte to : "sii sii, všetko nám bolo jasné no keď sme mali ísť podľa ich inštrukcií, úplne sme zabudli na akýkoľvek smer ktorý nám hovorili." S Božou pomocou sme sa dostali naspodok promenády, kde sme nastúpili na rikšu. (rikša je niečo ako malý vozík podobný bicyklu s prídavným mini vozíkom pre max 2 osoby). O 00:45 sme doratili do nášho hotelu, kde sme spadli do postele a zaspali.

Májová návšteva Londýna

13. září 2017 v 13:06 | Kristína Krížová
Nikdy by ma nenapadlo, že miesto na ktoré zájdem ešte tento rok bude zrovna Londýn. Ja som nikdy nebola nejako extra nadchnuté pre toto mesto, no vzhľadom na to, že v mojom okolí boli ľudia ktorí Londýn úplne milovali, som si povedala že niečo na tom musí byť. Nemám v pamäti od čias detstva žiaden spoločný výlet na ktorom by som sa podielala ja, mamina a krstná. Ich sesternica žije v Londýne už vyše desať rokov. Našla si tam priateľa, pracuje v čokoládovni a jej bývanie je takým zážitkom, aké nám neponúkne žiaden hotel. Poznáte situáciu, keď sa stretnete na rodinnej oslave a všetci si navzájom hovoria : ,,prídite nás konečne pozrieť.",,áno, prídeme." Roky bežia, ľudia starnú a stretávame sa až na karoch či v lepšom prípade na svadbách.

Moja krstná je dobroduch ako ja a povedali sme si že konečne navštívime tú našu Máriu vo veľkom svete. Keď som bola menšia, nebolo možné podniknúť podobný výlet. Mamina ledva zarobila aby uživila nás dve a na dovolenky vôbec nikdy nevychádzali peniaze. Dnes, keď mám po niekoľkých rokoch práce či už popri škole, alebo prechodného roku medzi začiatkom štúdia v BA našetrené, vedela som, že bude väčšia pravdepobobnosť že s nami pôjde aj mamina. Platiť všetky položky na dve hlavy je určite zaťažujúcejšie ako keď si človek zaplatí sám. Oceňte svojich rodičov. Starých rodičov. Vstaňte od článku a povedzte im, ako im za všetko ďakujete. Čas plynie neustále a treba stihúť počas života obdariť krásnymi slovami všetkých, ktorí nám budovali detstvo.

Mind the gap between the train and the platform"


13.5.2017 sme vo večerných hodinách nasadli do bieleho lietadla s červeným nápisom AUSTRIAN AIRLINES a užívali si nádherný let pri ružovej oblohe. Bol to náš prvý let a zároveň aj obrovské dobrodružstvo. Vždy som sa sesternici, ktorá pravidelne s rodinou lieta každý rok do Egypta pýtala, aké to je v lietadle. Čo cíti, aká je rýchlosť, pristátie a odlepenie sa od zeme. Je to naozaj pravda, že nikto nám nič tak dokonale nevysvetlí, ako naše vlastné pocity. Pamätám sa, ako naše lietadlo vycúvalo a pomalými pohybmi sa dostalo hodnou diaľkou na vzletovú dráhu. Zastalo, na krídlach vysunulo akési menšie krídelká a začalo sa rozbiehať. Pomaly sme dosahovali stále väčšej a väčšej rýchlosti a presne to bol pre mňa ten blažený pocit, keď ma napadne slovo let. Cítiť v sedačke tú veľkú rýchlosť a silu, veľmi som si to užívala. Celkový let je pohodový. S vozíkom sa prechádzali tri upravené slečny a ponúkali nám nápoje aj s občerstvením. Dala som si Saft, čo v preklade z nemčiny znamená šťava.
Let trval dve hodiny a po dlhočiznom krúžení nad nočným vysvieteným Londýnom sme nakoniec šťastlivo pristáli na letisku Heathrow, nachádzajúce sa na západe Londýna, v mestskej časti Hillingdon. Je to veľmi, skutočne veľmi veľké letisko. Po našom príchode nás už mária čakala na letisku, zabezpečili sme si naše Oyster karty a metrom sa dostali do Brentfordu. Večer sme sa zvítali ešte aj s jej anglickým priateľom Edom (celým menom Edwin) a odovzdali im darčeky ktoré sme pre nich mali.


Rána v lodýne boli magické. Keď sa povie Londýn, vôbec sa mi už nevybavuje palác, ani červené autobusy, ale naše londýnske rána. Nie nadarmo som sem pridala fotku na vode aj s loďkou. Mária a Ed žijú na lodi. To bol pre mňa najväčší zážizok tohto mesta. Keď som ráno vyliezla na strechu lode, cítila som teplé májové slnko, ktoré ma začínalo ohrievať na tvári a počula som žlbnkať vodu. Ed pripravoval ich typické londýnske raňajky a my sme sa zatiaľ kochali krásou okolia. Každú chvíľu sme počuli hučať lietadlá. Heathrow je od Brentfordu vzdialený 15 minút cesty autom, no lietadlá hučali tak hlasno, akoby štartovali priamo pri nás. Mária vravela, že každé 3 týždne (tuším 3) odkláňajú lietadlá na iný smer, pretože ten hukot skutočne pravidelne vie zobudiť. Dokonca keď sme prechádzali Syon parkom, som mala možnosť odstopovať, že každé lietadlo vyletelo vo frekvencii jednej minúty! Všetko z Heathrowu. Najčastejšie videná spoločnosť bola British Airways. Človek sa potom musel zamyslieť, kam a prečo sa všetci ľudia stále presúvame. Kam tí ľudia lietajú? Za kým idú? Idú dovolenkovať?

Ed sa veľmi šikovne obracal pri sporáku, až nám naservíroval túto nádheru. Ony dvaja uprednostňujú všetko BIO. Mlieko z Anglicka chutilo napríklad úplne inak ako naše. Netrúfnem si povedať či lepšie alebo horšie, skrátka inak. Milujem spoznávať všetko zahraničné, vrátane jedla a kultúry (jedlo vyhráva). Tu v Londýne na to bolo skutočne veľa príležitostí. Po raňajkách sme sa všetci oblizovali. Chutnali sme aj typickú anglickú omáčku (viď obrázok). Po výdatných raňajkách sme sa vybrali na celodenný výlet do Camden Town. Je to okres severozápadného Londýna.

Kempinski brunch - Brunch v štýle arabského trhu

6. října 2014 v 20:06 | Kristína Krížová
Drahí čitatelia, ktorí ste čerstvo naladení v jesennej atmosfére rovnako ako ja, srdečne vás vítam pri novom článku :) Ten dnešný bude zameraný na nedeľný brunch, ktorý sa uskutočnil v hoteli Kempinski River Park v Bratislave. Bude to aj taká menšia recenzia, pretože som celkovo na internete našla na brunch len 2. Pevne verím, že aj Vás inšpirujem alebo Vám dám tip na nedeľné popoludnie. Najprv by som asi prešla k tomu čo to vlastne ten Brunch je. Brunch znamená neskoré raňajky, resp. breakfast+lunch=brunch. Vždy sa koná na nejakú konkrétnu tému. Minulý týždeň to bol škandinávsky brunch (na ktorý som mimochodom veľmi chcela ísť, ale ešte nám neprišla výplata tak sme si počkali na tento).
Brunch začína od 12:00 a trvá do 15:00. Počas týchto troch hodín môžete jesť nie len čo chcete, ale aj koľko toho chcete. Predom som rezervovala stôl, kde so mnou cez telefón komunikovala veľm milá pracovníčka. Čakala som že sa platí predom, ale účet nám priniesli pri konci, čo mi dalo plus. Ale je úplne na vás či odídete v štvrtine, v polovici alebo na konci. Keď sme sa už dostali pri účet, je na čase prezradiť koľko to vlastne stojí. (Na ich stránke nájdete viac). 39 € na osobu. Určite ste ostali zarazení, alebo pobúrení že ako si môže niekto zaplatiť za obed štyridsať eur? Na tri hodiny? Po skončení celej akcii som uvážila, že tá suma je úplne smiešna v porovnaní s neopísateľne úžasnou atmosférou, personálom, jedlom, priestormi a i.



Po príchode do hotela nás na recepcii uvítala milá slečna, ktorá sa ma spýtala na meno a priezvisko. Boli sme usadené k stolu rovno pri veľkom, presklennom okne s výhľadom na promenádu. Na uvítanie sme dostali každá pohár sektu a časník sa nás spýtal či si dáme perlivú alebo neperlivú vodu. Chcem podotknúť, že personál sa o nás neustále staral, sledoval či sa nám minula voda v pohári a pokiaľ áno, vždy nám bola doliata ďalšia. Ich prístup je pohotový, ale čo je dôležité nevtieravý a prirodzený. Ani ich úsmevy mi neprišli strojené, ba naopak.
Interiér je viac než prekrásny, luxusný, čistý, blišťavý, čo ja ako žena narodená v znamení leva ocením. Čo sa mi ale rátalo najviac, bola živá hudba pianistu. Spolu s Kikou sme sa zhodli na tom, že piáno alebo jazz dodávajú týmto podnikom svoju špecifickosť. Od stolu sme sa pobrali sa tu porozhliadať a ja samozrejme s foťákom v ruke. Slečna z personálu mi povedala, že tu smú fotiť len žurnalisti. (A ja som v podstate žurnalista na voľnej nohe). Povedala som jej že fotky sú určené pre môj blog, na ktorom budem písať recenziu a tak som si pofotila a dnes mám v rukách nový príspevok :)

Sobota po bratislavsky + BIO nákup

2. září 2014 v 20:24 | Kristína Krížová
Srdečne Vás zdravím :) Sobota po bratislavsky. Myslíte že si robím len srandu? Opäť sme boli s Kikou na sobotňajšom výlete v Bratislave. Vyrazili sme tam hlavne za nákupmi a v podstate som si nekúpila nič čo som chcela, ale nakúpila som veci, ktoré mi prišli vhod. Prázdniny sme zasvätili raňajšiemu vstávaniu o piatej hodine ráno, aby sme na šiestu boli už na brigáde. Spoznala som tam kopec zaujímavých ľudí, smiali sme sa a hlavne som pokukovala po novom mladom technikovi ktorý tam robí. "Nie len že si zaťažená na policajtov, ale už aj na technikov" - smiech. V jeden deň sme boli u môjho tatina na chate v Jelenci, ktorý už spomínanú chatu nakomplec prerába. Ale späť k tej Bratislave. Vždy tu dostanem nové nápady kam nabudúce vyrazíme a aké budú naše ďalšie ne/materiálne sny a plány.

Ak poznáte hotel Kempinski v Bratislave tak každú nedeľu sa tam organizujú brunche. Brunch je akýsi obed ktorý tento hotel ponúka ale s výnimkou toho, že tam môžete jesť a piť vkuse čo len chcete. Rezervujete si stôl, je to na 3 hodiny (ak sa dobre pamätám), máte v tom wellness, sauny, fitness centrum a i. Stojí to 39 € na osobu a vždy sa to vedie v inom štýle. Najbližšie to bude francúzsky brunch. Nás najviac zaujal októbrový, ktorý bude v duchu arabského trhu. Možno aj práve preto že si neviem spojiť kombináciu arabského trhu a najlepšieho hotelu na Slovensku. A na vzdialenejšiu výplatu by sme chceli stráviť noc v Kempinskom. Už teraz sa nesmierne teším, aké budú tieto budúce dni a hlavne ako budem všetko možné aj nemožné stíhať. Prejdime ďalej! :)


Naša cesta nás najprv zaviala do Auparku, kde sme si sadli do Kaviarni Tchibo. Vždy nás v mlynoch okúzluje lahodná kávová vôňa a tak na ranné posilnenie sme si to nemohli odpustiť. Kikina si dala laté machiato a ja espresso. K tomu croissant a cheescake. Už si ani nepamätám o čom sme sa tam bavili, ale ako ďalšiu vec, ktorú som chcela bola veľká voda FIJI. U nás ju majú v obchode delikateso len v malom vydaní a ja som chcela veľkú. Takže sme sa mohli začať motať po všetkých možných obchodoch od Bershky, cez Zaru a skončili sme až v C&A. Ďalej sme prešli cez most Apollo do Tesca alebo čo to bolo. Je tam strašne veľa značiek a všetko v kope. Navyše je to tam ako bludisko. Kúpila som si tam z manufaktury gélovú masku na oči, ktorá sa dá využiť na 2 účely. Ten prvý je že ju položíte na 1 hodinu do chladničky a potom priložíte na oči. Alebo naopak na xx dobu do horúcej vody. Je to veeľmi príjemné takže palec hore. Ďalej som si z manufaktury odniesla aj také dvojité sladidlo na drevenných paličkách. To som zatiaľ nevyskúšala a poviem vám pravdu, veľmi mi je ľúto otvoriť ten pekný obal, keď sa mi to v poličke tak dobre vyníma :D



Sobota v perfektnej atmosfére

27. července 2014 v 19:32 | Kristína Krížová
Ciao amici! :) Ja som už raz taká, že keď mi niečo navodí určitú atmosféru, bude do toho štýlu ladená aspoň štvrťka článku (to už vôbec nehovorím o hudbe). Vždy pridám do pridaného playera odkaz na hudbu, ktorá sa vám po kliknutí spustí, a aby vám to trochu navodilo rovnaké pocity, aké mám vždy ja, keď článok práve píšem. Dnes to bude talianska atmosféra, hoc sme v Taliansku neboli. Michalská brána, reštaurácia ufo, obdivuhodné pamiatky a Eurovea. Správne! Je to Bratislava :) Do BA milujem chodiť. Neviem aký postoj bratislavčanov je k ich mestu, ale mne vždy vytvorí prekrásne zážitky. Najprv začneme Euroveou a vždy skončíme niekde inde. Okrem toho som svoj deň strávila s dvomi najúžasnejšími osobami a kamarátkami, aké si len človek môže priať. Thanks god

V DM na obchodnej ulici sme stretli aj Lálku! Pôvodne sme šli okolo a ja som navrhla, nech sa ideme popozerať po vitamin well focus, pretože u nás ich nemajú a zrazu mi Vladka povedala : "Pozri kto tam je." Spočiatku som nevedela identifikovať že to je Selassieho (bývala frajerka) Lála, ale nakoniec som ju spoznala. Potom sme ju chvílu nenápadne pozorovali a vyčkávali. Nenechali sme si ujsť príležitosť a s Lálou máme aj fotku. Prišla som za ňou a povedala jej : "Ahoj, ty si lála však?" "Jéj, ahojte, to si ma niekto ešte aj pamätá?" Bola nesmierne milá a skrátka presne taká ako aj pôsobí zo Slážových vlogov. Potom som sa všade pokukovala, či by sme nestretli aj Danka Štraucha t.j. Goga. Ale snáď nabudúce. Pofotili sme vyše 140 fotiek, a tie ktoré sa na blogu neocitnú, poputujú do môjho diára a rámikov do izby :)


V podstate fotky sú pridané časovo úplne inak, čiže v Le Bare sme mohli sedieť okolo 16:00. Išiel okolo nás čašník, ktorého som si pamätala z minula a bol nesmierne sympatický a pôsobil tak veselo. Dostali sme jedálne a nápojové lístky, pri ktorých sme mali hneď jasno. Hladné sme neboli, a kedže my s Kikou prechovávame určitý obdivuhodný vzťah k vínu, jeho odrodám a celkovo vinárstvu. Siahli sme po vínach. Nemyslite si, že každý deň popri písaní článkov lejem do seba víno. Neznášam/e napríklad celkovo pitie teenagerov. Zobrať si fľašu pri rieku a vstrebať. Je stokárske. Tak why? Ale dopriať si kvalitné víno pri správnej príležitosti, degustovať, užívať si každý dúšok je fakt len raz za čas. Ja som mala červené víno Montepulciano d´Abruzzo, Masciarelli a Kika si dala ružové víno pokiaľ si dobré pamätám Rosé, Voga. Vladenka mala jahodové. Frappé? No teraz to ozaj bude vyzerať že som ani nevedela kde som bola po tom pohári :D




A tu máme našu večne premýšľajúcu degustantku. Teda mňa

Kone, blondínka, jedlo a iné lásky

12. července 2014 v 15:13 | Kristína Krížová
Krásny dník sa praje :) Pri pohľade na úvodnú fotku v článku ma napadlo, že som na oblohu mohla cez photoshop pridať aspoň nejaký vzdušný prvok :D Celý článok je o 10.7 /štvrtok/. Včera som bola od 14.00-22.00 na brigáde a potom som spala u Kiky. Aby som zhrnula v krátkosti dnešok : Ráno som sa zobudila okolo pol 9 a išla zobudiť Kiku. Zbožuje škrabkanie na hlave, tak som ju zobudila takýmto spôsobom. Čo zobudila. Snažila sa zobudiť. Večne je problém ju vzbudiť aj budíkom, ale škrabkanie vždy zaberie. Dnes sa len zakryla paplónom a prevrátila na druhú stranu. Ja ako "rannovstajka" som vždy prvá hore a nerada dlho vyspávam (verte tomu že ani cez prázdniny)! :D Ponáhlala som sa viac menej domov, aby som stihla upratať. Po ceste som volala s kamarátom aby som si vyplnila čas a snažila sa mu prísť na príznaky pneumónie. To je ale hypochonder. Celkom ako ja :D Vždy sa na tom s Kikou smejeme, lebo tá pôjde aj v mrazoch v teniskách a ja si dávam pri stenu vankúš aby mi "nenachladli ladviny" :D My dve sme skrátka úplne odlišné. A to nás spája.



Predvianočná atmosféra vo Viedni

25. prosince 2013 v 19:00 | Kristína Krížová
Srdečne Vás zdravím pri novom článku, ktorý je venovaný práve mojej návšteve vo Viedni. Som veľmi rada že som mohla v tomto meste stráviť dva pred/vianočné dni. 23.12 sme vyrážali. Dohodli sme sa, že sa stretneme o 06.50 na stanici. Večer som si nastavila budík o hodinu skôr, pretože som po pravde nebola ani zbalená. Môžete raz hádať komu zrovna vtedy nezvonil budík a zobudil sa o 06:20 (aj to môžem byť spokojná). Lietala som po dome ako splašená. Jednou rukou som si umývala zuby, druhou sa obliekala a keby mám aj tretiu, vecte že tá by sa nenudila. Rýchlo som si zavolala taxík, pretože aj bus mi odišiel. Nakoniec som všetko fajn stihla a bola som tam dokonca ešte aj skôr ako Kika, jej mamina a priateľ jej maminy :)

Najprv sme cestovali do Bratislavy a od tade do Viedne. Po ceste sme sa rozprávali, počúvali pesničky, a hrali hry na tablete. Za tieto dva dni sme dokopy prešli pešo 9-10 kilometrov. Vlastne sme ani žiadnu električku, autobus či metro vôbec nevyužili. Spoliehali sme sa len na vlastné nohy. Najviac som sa tešila že som konečne ochutnala Starbucks kávu, navštívila rôzne obchody a skrátka strávila dva dni na inom mieste :)



Jesenný vzduch. Nadýchni sa zhlboka

18. listopadu 2013 v 20:04 | Kristína Krížová
Čaute :) Ďalší článok! Veríte tomu? Tieto fotky som fotila ešte cez víkend, ale pridávam ich až teraz. Celé padajúco-listnaté obdobie jesene som mala v pláne ísť von fotiť oveľa skôr, ale kým som sa "zobudila", všetko lístie opadlo. Až na posledných pár farebných skvostov. Breathe in the autumn air. Dýchať v jesennom vzduchu. Túto vetu som našla na peknom weheartit fall obrázku a veľmi sa mi páčil ten popis, kedže je to v podstate výstižné. Až teraz som si všimla, ako sa dobre dýcha v jesennom vzduchu.

Túto rubriku Photos, som kedysi zásobovala najviac. Aj keď som od vtedy získala väčšie zručnosti vo fotografovaní a lepšie odhadnem kedy je správna doba na fotenie, zamýšľam sa nad blogom z minula. Keď sme nemali doma ešte zrkadlovku, väčšinou som sem pridávala veci fotené mobilom alebo grafiku. Vlastne som ani vôbec netúžila po foťáku. Potom na jar 2012 si mamina kúpila zrkadlovku a vtedy som sa nejako začala viac venovať fotografovaniu. Náhľadný článok z prvého fotenia pre blog :D Väčšina z mojich fotiek boli kvety a exteriér, pretože to bolo na jar a vtedy je čas fotografov. O niečo viac ako 3/4 roka prišla zima. Ako si tak čítam svoje staršie články, začínajú vo mne ožívať kedysi dávne myšlienky čo vo mne prevládali. Napríklad zimný článok. A nakoniec som sa nejako odtrhla od naturalistického fotenia a prešla som aj na rôzne slávnostné príležitosti, jedlo, motivačné články. Koho by to niekedy napadlo :)


Záhradná oslava narodenín

8. června 2013 v 21:44 | Kristína Krížová
Poznáte ten pocit, keď v teplom vzduchu vánok unáša vôňu čerstvo grilovaného mäsa, zeleninového šaláta, v grile praskajú horúce uhlíky a cítite sa byť naplneným dobrým pocitom až po okraj? Sobota. Deň ako stvorený na nejakú akciu. Krsná má dnes 35 rokov a tak sme u nás spravili záhradnú oslavu, kedže krsní bývajú v byte a bolo by to o ničom. Okolo piatej sme začali všetko chystať, pripravovať až nakoniec sme sa usadili vonku, zapli si dobrú hudbu a už len pojedali a chutnali toskánské víno a šampus. Do vázy som natrhala ešte margaréty, čo samozrejme nie je vidieť :D

Chcem sa Vám ospravedlniť, že som sa na vašich blogoch dlho neukázala, ale nejako ma zas ten blog nejako nechytá. V minulých článkoch som spomínala, že mám také dni že raz ma blog baví a inokedy zase nie. V čase, keď ma baví to najlepšie spozorujete na komentároch :)


Winter frost

22. prosince 2012 v 10:49 | Kristína Krížová
Dobré ráno :] Vôbec vonku nesnežilo, ale všetko je biele. Aj keď fotky sú zo včera. Sieťky na oknách sú zmznuté a počas celej noci bola vonku hustá hmla. Všetko zamrzlo a teraz je každá stromová vetvička biela. Pôjdem určite aj dnes von fotiť. Dnes budem robiť veľké upratovanie, baliť darčeky. Predala som jazdeckú priblu spolu s knihou dokopy za 28 € a zajtra sa mám stretnúť s tou tetou, ktorej som to predala.

Od tiaľ pôjdem kúpiť tatinovi darček. Už som aj čosi vybrala. V albi majú magické kryštály, alebo teda rastúce. Podľa mňa je to výborný typ na darček. [Nájdete ich aj tu]. Je to vlastne prášok s niečím, všetko sa to zmieša, možno sa pridá voda, dá sa to do príručnej sklennej nádobky a už len kryštál bude rásť. Ešte je na korkovom otvárači zabudované svietielko, ktorým si kedykoľvek môže svoj kryštál osvietiť. A najviac sa mi na tom páči, že každý z nich je prisúdený k niečomu inému. Zdravie, šťastie, láska, splnené sny, povzbudenie, priateľstvo a šťastie. Najviac ma zaujal kryštál zelenej farby s nápisom Šťastie. Kedže ako podnikatelovi sa mu teraz počas zimných období vôbec nedarí, hádam môj kryštál bude pôsobiť ako placebo, a nejaké šťastie mu privolá :] Rozmýšľala som aj nad láskou alebo nad zlatým ďakujem. No ešte neviem. Dnes sa rozhodnem. Dúfam že sa z toho bude tešiť.
Je to originálny darček. Možno nie je až tak vianočný, ale nechcem aby zse dostal ako každý rok ponožky, papuče alebo pyžamo :D Z týchto vianoc cítim inú atmosféru. Takú pravú.. :]

Pôjdem k nemu asi na II.sviatok vianočný. Dúfam že nebude doma, aby som mu mohla nechať darček pod stromčekom.
Užívajte si pekné sviatky :]



 
 

Reklama