Študentský život medičky

Prečo som si vybrala za budúce povolanie prácu lekárky?

14. srpna 2018 v 23:17 | Kristína Krížová
Ahojte :) myšlienka na tento článok vo mne skrskla včera, pri menšej reorganizácii mojej izby, ktorej neodmysliteľnou súčasťou sú aj knihy spojené so školou, na ktorej študujem. Tu na blogu sa už čosi popísalo o oboch semestroch z prvého ročníka na lekárskej fakulte UK v Bratislave, no ešte som nikdy nemala možnosť sa s Vami podeliť o fakt, prečo som si vlastne vybrala takéto povolanie. Je zaujímavé, koľkými možnosťami disponujeme pri výbere povolania, koľko slobodných rozhodnutí máme a najzaujímavejšie je pre mňa počuť odpoveď na otázku "prečo si si vybral/a toto a toto" alebo "prečo si sa takto či takto rozhodol/a". Pred niekoľkými rokmi, som žila v štádiu života "hlbokého premýšľania o minulosti a zároveň snívania a premýšľania o ďalekej budúcnosti". Vtedy som mala pred očami jasnú víziu toho, aká bude moja špecializácia, čomu sa budem venovať o xy rokov, dokonca som mala ešte aj premyslenú krajinu, v ktorej budem žiť. Môj život sa otočil (k lepšiemu) v tom momente, kedy som začala žiť čarom prítomného okamihu, nekonečnou vďačnosťou a veriť v moc svojich myšlienok.

Musíme si stanoviť cieľ, to je prirodzené. Avšak cestu k nemu za nás píše život a i keď sa akokoľvek snažíme, naše plány sa zvyknú premeniť na čosi úplne iné. Nakoniec nás môžu prehnané plány viesť k frustrácii. Je samozrejmé, že vizualizácia ďalekej šťastne naplnenej budúcnosti v nás vyvoláva veľmi príjemné na duši hrejúce pocity, no nemali by sme očakávať že celá naša budúcnosť pôjde podľa našich plánov. Život má v tomto naozaj veľmi zvláštny zmysel pre humor. Plánovala som si, že ma zoberú prvý rok na medicínu, no nakoniec som šla na druhý. Ale ak sa teraz s odstupom času na to pozriem, viem že je to to najlepšie čo sa mohlo stať, pretože som mala celý jeden rok k dobru, aby som si mohla zarobiť peniaze do rezervy a pripraviť sa na prijímačky na plné obrátky (teda najmä na chémiu na ktorej som prvý krát pohorela).

Dobre, nemáš presne určené plány ale kde sa vidíš po ukončení štúdia? Týchto dvoch sympatických pánov na obrázku som sem nedala len tak, ale ako perfektné znázornenie toho, do čoho som dlho zanietená a čo mi príde najfascinujúcejšie z celej medicíny. Možno sa o 6 rokov sama na sebe zasmejem, ako som mohla prahnúť po tomto odvetví a nakoniec skončím možno pri nejakej gynekológii. Každý odbor je významný, ale použila som to len ako ukážku, že naozaj sa to môže časom pokojne zmeniť. Keď sme na strednej praxovali v nemocnici, prax na oddelení chirurgia nebola pre mňa najlepšia len pre to, že nás tam mala na starosti najlepšia profesorka s tým najlepším srdcom a profesionálnym prístupom (i keď určite umocnila môj celkový dojem z tohto pracoviska), bol to hlavne hlboko ukrytý pocit, ktorý prahol po tak presnej, koncentrovanej a dôležitej práci ako je práca chirurga. Jasné že aj teraz mi tu v pozadí hrá "theme song" z Grey's Anatomy, ale nebol to seriál, ktorý by vo mne vyvolal prehnaný záujem o jeden odbor. Možno v budúcnosti zistím, že na to nemám predpoklady, že som na takúto náplň nešikovná, no tak veľké, ba až prehnané zanietenie zatiaľ nemám do ničoho iného. Aj keď som stále ešte ako také malé dieťa, ktoré rado spoznáva svet a chce vedieť všetko, o čom sa môže naučiť niečo nové. Ešte na strednej som neraz v kníhkupectve zablúdila do odvetvia medicína a v knihe som si s údivom prezerala chirurgické nástroje. A teraz otázka "prečo"? Najviac ma do toho ťahá asi ten pocit že je nejaká diagnóza ktorá je smrteľná, avšak chirugickým zásahom sa pacientovi môže zachrániť život. Ďalej je to kooperácia mnohých ľudí, presnosť, svedomitosť, znalosť postupu a jeho aplikácia. Mňa príliš neláka práca v ambulancii a odbavovanie človeka za človekom. Mňa láka byť v nemocnici, kde sa stále niečoo deje, vedieť zorganizovať tím ľudí s ktorými by som musela spolupracovať, a hlavne ten pocit, že mám znalosť o tom, ako môžem niekoho zachrániť. Samozrejme, že možno skončím ako lekárka v ambulancii. To teraz vedieť však nebudem.

Momentálne je jedným z mojich snov aj to, že mi raz niekto povie "Ďakujem Vám, že ste mi zachránili život". Z toho vyplýva, že to nakoniec nebude žiadna estetická chirurgia. Kde sa síce točia veľké peniažky, avšak nie, rozhodne nie. V takom odvetví by som neodhádzala z práce s pocitom, že som niekomu zachránila život. Jasné, že aj preventívne prehliadky u rozličných špecialistov vedia v podstate zachrániť život, ja prahnem po riešení nejakých akútnych stavoch. Ak sa vrátim časom na základnú školu, úplne presne si spomínam na obdobie, kedy sme zvažovali výber strednej školy. Mojou prvou školou na výber bola stavebná škola, odbor staviteľstvo a tou druhou bola zdravotnícka škola. Nikto od nás z rodiny nemá ani nikdy nemal nič spoločné so zdravotníctvom, dokonca ani nikto od nás z rodiny nemá vysokú školu. Prvou voľbou bola pre mňa stavebná. No už ako dieťa (myslím že v 9.ročníku základnej školy je človek ešte dieťa), čiže ako také dieťa som si už vtedy uvedomovala, že neviem či ma v dnešnom svete uživí zrovna moja predstava záhradnej architektky. A vedela som, že zdravotníctvo je vždy istá robota a dokonca ma v tom potvrdil aj projekt o liekoch, ktorý som robila v poslednom ročníku základnej školy. Nejako som si v tom našla niečo, čo ma fascinovalo, chcela som sa o tom dozvedieť viac a tak som sa nakoniec rozhodla pre zdravotnícku školu. A bolo to to najlepšie, čo som mohla spraviť. Nejdem sem teraz písať, že vzhľadom na prijímačky na medicínu nie je zdravotnícka škola dva krát tak dobrou variantou. Ale vždy hovorím, kto chce, cestu si nájde. Tu ide len o to, ako som sa v prvom ročníku zdravotníckej školy oboznámila so všetkými predmetmi, bola som veľmi fascinovaná a vedela som, že som si vybrala správne. Možno si teraz predstavíte premotivované dievča v okuliaroch, ktoré chodí len s knihami v ruke. Predstavte si to ako chcete, no každopádne som si na hodinách anatómie maximálne utvrdila svoje presvedčenie. Ešte v prvom ročníku strednej školy som si zakúpila podklady na prijímacie skúšky a začala som už veľmi skoro s prípravou. Potom som to na nejaký rok nechala, opäť som sa tomu venovala. Ani to nebolo jednoduché všetko skĺbiť dokopy. Učenie na strednú, na prijímačky na medicínu a brigáda. Ako som už spomínala, na druhý raz som sa tam dostala! A bola to naozaj krásna odmena za všetko to úsilie a snahu dostať domov papier s veľkým hrubím písmom -prijímam-.
Kedy som si to začínala ešte väčšmi utvrdzovať? Keď sme zo strednej chodievali na prax, postupne sme začali z každého dňa robiť také zápisky (už si nespomeniem na presný názov tej obojstrannej A4), no skrátka to boli zápisky o jednom pacientovi, o jeho potrebách, ktoré sme ako zdravotnícki pracovníci museli vypĺňať. Jeho fyziologické funkcie. A pri vypĺňaní týchto papieroch som si uvedomila, že ma až tak nebaví hútať nad ošetrovateľskými postupmi, ale veľmi ma to ťahalo k pacientovmu chorobopisu, k jeho diagnózam, užívaným liekom, alergiám a problémoch vyplývajúcich zo zdravotného stavu. Ale v tom sme sa až tak rýpať nemohli a preto som vždy vyplnila čo bolo treba, no ten záujem o poznanie niečoho "viac" u mňa bol vždy.

Záver - Nechcem, aby bol tento článok tak únavne dlhý ako posledne pridané, avšak vždy veľmi rada vyčerpám čo najviac z myšlienok, ktoré má pri písaní tohto blogu napádajú. Dnes som veľmi šťastná za to, že som si vybrala takéto budúce povolanie a hlavne za to, že mám v sebe tú iskru a zapálenie pre môj cieľ. Chcem ho splniť čo najlepšie ako to pôjde s pocitom, že som do toho dala maximum. Viem, že ma čaká ešte dlhá a náročná cesta, ale je to niečo veľmi silné, čo ma k tomu ťahá. Na instagram dostávam veľa správ hlavne na tému medicína, či prijímačky a podobne. Je to veľmi milé, pretože rovnako ako som si kedysi ja zisťovala informácie od starších žiakov, alebo skrátka od niekoho kto "tým už prešiel", som dnes šťastná za to, že môžem niekomu v niečom poradiť. A ešte milšie je vedomie, že ten človek má rovnaký cieľ ako ja.

Tiež viem, že ak si tento článok prečítam o niekoľko rokov, možno si poviem ako geniálne som už presne vtedy vedela, akou cestou sa budem uberať. Alebo si poviem (ako som už vyššie písala) že to snáď nie je možné, že som si priala robiť v chirurgii! Uvidíme. Všetko chce čas, avšak treba si tu uvedomiť jednu zaujímavú vec, že nemôžeme sa len a len náhliť k snu bez toho, aby sme žili prítomným okamihom. Môj sen je vec ďalekej budúcnosti, avšak nech už je cesta akákoľvek, budem sa z nej tešiť. Z každého malého kroku. A presne tak by sme mali brať všetko. Tešiť sa z každého malého kroku, z každého dňa, založiť si ciele a príliš zbytočne neplánovať.

Kristína Krížová

2. semester na lekárskej fakulte UK

17. května 2018 v 13:47 | Kristína Krížová

Ahojte :) Spomínate si na prvý článok ktorý spadá do rubriky "Študentský život medičky"? Bol to článok venovaný práve zimnému semestru na lekárskej fakulte UK. Nie je to článok ktorý by bol tématicky vyhľadávaný, ale je zameraný a cieľený konkrétne pre ľudí, ktorí sa učia na prijímačky na LF UK, alebo skrátka vedia, že raz tam chcú a budú študovať. Kedysi, keď som sa úporne pripravovala na prijímačky som hľadala nejaké články, postrehy z prvého ročníka alebo skrátka niečo, kde by som sa dočítala čo ma bude čakať. Akékoľvek informácie o predmetoch a náročnosti, či požiadavkách. No bohužiaľ som nič také na nete nenašla. A práve preto sa na blogu už dnes vyníma v poradí druhý článok ohľadom prvého ročníka.

Keď som opäť obnovila blog, myslela som, že do tejto rubriky budem články pridávať najčastejšie. No táto škola dá naozaj zabrať. Teda pokiaľ chcete mať čo najlepšie výsledky aké sa len dajú dosiahnuť. A ak si k tomu prihodíme aj osobný život, záľuby a priateľov či rodinu, veľa toho času na blog nezostane. Preto sa snažím aspoň takouto cestou prispievať článkami.

Dobre, prejdime rovno na celkové zhrnutie letného semestra a nižšie aj o jednotlivých predmetoch a skúškach v letnom semestri rovnako, ako tomu bolo aj v článku o zimnom semestri.



Krátko na to, ako som sa vrátila z Nórska som mala ešte nejaký čas na to, aby som sa naučila aspoň niečo nové zo svalov, ktoré ma čakali práve v letnom semestri. No každý deň som mala potom skôr oddychový ako učenlivý a tak nič z toho nakoniec nebolo. A na jednu stranu to bolo aj dobre, kedže tieto mesiace dali tak zabrať, že som ďakovala za každý jeden voľný deň ktorý som mala po skúške z biofyziky. Letný semester sme začali 19.2.2018. Ten prvý týždeň som mala ešte taký oddychový, nič som neriešila, len si užívala po-oddychovú pohodu. No keď som videla koľko nám toho naparili na anatómii, do spevu mi nebolo. Brali sa všetky svali. Každý jeden sval v tele, pričom musíte vedieť latinský názov, odstup, úpon, inerváciu, funkciu (v latinčine of course). Celý začiatok semestra som strávila len pri atlase, prepisovaniu svalov a neustálemu opakovaniu, pričom všetky tieto vedomosti mi v hlave vydržali akurát dovtedy, kým neprišiel test. Potom sa celý hard-disk v pamäti vymazal a musel uvoľniť miesto novým informáciám :D Trochu preháňam, no naozaj väčšinu z tých vecí som už dávno zabudla. Aj keď som stále vo vedomí, že to ešte budem veľmi dobre potrebovať na skúšku v zimnom semestri.
Hneď ako nám odpadla anatómia sme si veľmi vydýchli. No skôr ako sme začali druhý nádych, nás zavalili knihy z iných predmetov. Vtedy nám prišiel prvý zápočet z histológie, na každú hodinu sme sa museli učiť chémiu (vysvetlím nižšie), pomaly sa kopila biológia, ktorá šla v celom semestri keď nie na druhú koľaj, na tretiu určite. Biológiu som pasívne počúvala na cvičeniach no naozaj som ju otvorila až pred zápočtom. Nie že by som nechcela, no nebolo času. Čas prešiel strašne rýchlo a boli tu orgány. V pitevni sme strávili celý týždeň každý jeden deň a mali sme rozličné orgánové sústavy. Keď odpadla anatómia úplne, to bol najväčší výdych.

Určite v letnom netreba podceniť anatómiu, naozaj sa tomu treba venovať. Predsa len to je taký predmet, ktorý je najbližšie k medicíne tak určite to netreba podceniť, pretože vedomosti sa skôr či neskôr zúročia. Mňa anatka baví, tak s tým taký veľký problém nebol. No naozaj, predmet ktorého bolo za tieto tri mesiace najviac a bol najťažší, bola určite anatómia.
Rozhodne som sa popri učení snažila stráviť čo najviac času (koľko len šlo) s priateľom a rodinou. Kým sme neskončili orgány, skutočne som nemala čas ani na svoje kamarátky. Vôbec. Možno to len dramatizujem a keď si toto prečíta niekto z vyššieho ročníka si pomyslí : "Bože dievča, veď ešte ťažšie bude tak nehorekuj". Kľudne, určite to bude ťažšie. No ak chcete mať dobré výsledky a niečo sa aj naozaj naučiť, z toho osobného voľna budete musieť niečo aj odkrojiť. Ale nevadí, pamätajte, že sa raz sa Vám to tak vráti, že sami sebe budete povďační, koľko ste toho spravili pre budúcnosť. Poďme už konečne na tie predmety.

(https://www.instagram.com/krizovakristina/ - moje menšie "Medicalstudent" inšpirácie)

...

1 semester na lekárskej fakulte UK

15. prosince 2017 v 22:09 | Kristína Krížová
V prvom rade by som Vám chcela zaželať pekné sviatky, príjemné pohodové Vianoce strávené v kruhu svojich najbližších, poďakovať sa Vám za milé správy, ktoré mi doposiaľ prišli či už na facebookový profil blogu, osobný instagram či v menšom rozsahu v komentároch na blogu :)
Veľmi jasne si spomínam na články spred vyše piatich rokov, kedy som sa popri strednej pripravovala na prijímačky na LF UK, odbor všeobecné lekárstvo. Ja viem, že je asi šialené mať vysokú školu za nejaký veľký cieľ, no pre mňa to bol posledných 5 rokov najväčší cieľ, ktorý musím dosiahnuť. Prešlo niekoľko rokov a ja som v poslednom týždni prvého semestra (zatiaľ len 1.ročníka), na odbore všeobecné lekárstvo. Týmto článkom by som chcela potencionálnym záujemcom o daný odbor priblížiť aspoň z časti aké sú v prvom semestri predmety, povinnosti, radosti aj strasti, pripísať nejaké moje subjektívne hodnotenie. Či je toho naozaj toľko veľa ako sa hovorí, že sa po nociach nedá spávať, alebo ako to vlastne je. A možno ak na tejto škole študujete, len si utvrdíte nejaké veci, alebo sa prostredníctvom komentáru dozviem zase nový a iný názor. Všetko rozumné je vítané a žiadané.

Najprv sme všetci prešli zápisom, starší študenti pre nás vytvorili Fresher´s Day, čo hodnotím viac ako pozitívnu akciu, kde sme boli všetci rozdelení po jednotlivých krúžkoch, čo nám dostalo lepšie do povedomia nové tváre s ktorými sa budeme denno-denne stretávať, taktiež nám aj ukázali areál školy, kde čo môžeme nájsť. Samozrejme, že ak sme sa mali dostaviť na prvú hodinu latinčiny či biológie, zisťovali sme kade tade, ktoré dvere, ktorá budova.. Počas strednej som sa veľmi zaujímala o túto výšku, chcela som vedieť aké ma čakajú predmety, aké to bude, no nikde som nevedela nájsť nejaký sumárny článok. Preto ak (ako som už vyššie písala), ste potencionálni záujemcovia, budete mať nejaký menší prehľad čo asi Vás čaká v prvom semestri medicíny pri štúdiu na LF UK v Bratislave.
Možno ak tento článok bude čítať niekto kto ma osobne zo školy pozná, pomyslí si že to dievča je šialené, že toľko kecá o škole, ako môže byť niekto taký posadnutý(?) medicínou. Po pravde ja som človek, ktorý sa strašne rád učí nové veci. Fascinuje ma, keď môžem rozširovať a obohacovať svoje poznatky. Hlavne o niečom, čo ma tak veľmi zaujíma. Na druhej strane som veľmi rada, že som tento rok pred 3 rokmi definitívne nezrušila a ponechala si ho ako taký menší pamätník. Svoje myšlienky ktoré si teraz vďaka tomuto blogu môžem prečítať.. je to neuveriteľné pre mňa. V podstate sa moje myslenie až tak nezmenilo, ciele zostali rovnaké, životná motivácia, hĺbkové premýšľanie.. Keď si teraz čítam článok z roku 2013, obsiaty 55 komentármi, som veľmi rada že už v takom relatívne mladom veku som mala také jasné zmýšľanie o budúcnosti. Ale aby som sa toľko nepitvala v jednej veci, poďme konečne na tie predmety!

Medicína - čo to pre mňa znamená

27. srpna 2013 v 16:11 | Kristína Krížová
Srdečne Vás vítam pri ďalšom článku, ktorý bude zaradený do rubriky "When I think". Po pravde do tejto rubriky až tak často neprispievam a tak som sa rozhodla dnešný článok vyhradiť pre moju obľúbenú tému Medicína. Tak ako niekto má hobby volejbal, iný maľovanie na sklo, mojou záľubou je medicína. Samozrejme netrávim celé dni nad knihami z chirurgie, mám aj svoje vlastné záľuby, ale keď mám voľnú chvíľku čítam a učím sa z podkladov na moju vysnenú vyskokú školu.

Moje životné poslanie som uvidela zhruba pred dvomi-tromi rokmi. Do vtedy som pri výbere školy zvažovala práve dve. Stavebná odbor staviteľstvo a zdravotnícka škola odbor zdravotnícky asistent. Premýšľala som celé dni a nakoniec som si povedala že počkám na výsledky. Zobrali ma na obe školy. Predstavila som si seba ako staviteľku;architektku a nebola som nadšená. Prečo sa mi do paroma pred tým nikdy nevyjsnilo? Neviem kresliť, dnes je horšia doba ľudia nemrhajú peniazmi na architektov (väčšina). Rozhodla som sa preto pre strednú zdravotnícku školu, kde som sa ešte viac uistila, čo chcem v živote robiť a dosiahnuť. Momentálne nastúpim do druhého ročníka :)



Lekár je ako strecha, ktorá ťa ochráni pred dažďom ale nie pred bleskom
Dobrý liek je obyčajne horký.
 
 

Reklama
Reklama